Patrí medzi dominanty Rimavskej Soboty, jej minulosť však ešte stále nie je dostatočne známa. Kedy sa vlastne bývalé delostrelecké kasárne postavili a akí vojaci tam boli dislokovaní?
Presný dátum kedy boli kasárne postavené nie je známy. Podľa kópie mapy z roku 1867, ktorú autorovi textu poskytla pani PhDr. Oľga Bodorová, je zakreslená na mieste kasární menšia budova. Mapa je správna, kasárne v tom čase boli o polovicu menšie a táto skutočnosť bude rozvedená v ďalšom texte.
Článok pokračuje pod reklamou
Podľa úradného hlásenia boli v roku 1871 dislokované v Rimavskej Sobote dve stotiny 24. Pešieho pluku a nachádzalo sa tam tiež veliteľstvo 2. práporu uvedeného pluku. (V úradnom hlásení je pravdepodobne chyba a malo by ísť správne o jednotky z 25. Pešieho pluk dislokovaného v Lučenci)
Podľa zápisnice mestského zastupiteľstva, podával staviteľ Ferenc Miks v roku 1879 vyúčtovanie za práce na prestavbe kuchyne v kasárňach. Bol snáď projektantom budovy práve on a preto ho poverili aj touto prácou?
V roku 1878 na základe berlínskeho kongresu začalo Rakúsko – Uhorsko okupáciu Bosny, ktorá bola súčasťou Osmanskej ríše. Táto skutočnosť znamenala odchod vojakov z Rimavskej Soboty a ich presun na Balkán.
Kasárne zostali prázdne a postupne začali chátrať. Na prízemí malo byť dokonca niečo na spôsob stolárskej dielne, aspoň tak o tom písala dobová tlač. Budova z priečelia bola síce poschodová ale o polovicu menšia ako je tomu dnes. Od 3 do 11. septembra 1882 sa na poschodí uskutočnila umelecko archeologická výstava Gemerskej župy a na prízemí mal výstavu župný hospodársky spolok.
Len pár dní po výstave opätovne ožili kasárne, na jej dvore sa pod kotlami poľnej kuchyne rozhoreli ohne. Dočasne sa tam na krátku chvíľu usadila 11. stotina 9. dragúnskeho pluku. Medzi vojakmi sa nachádzalo aj 40 vojakov maďarskej národnosti z Bukoviny.
Mestské zastupiteľstvo spolu so starostom Jurajom Szabóm vyvíjali aktivitu, aby objekt postavený mestom za drahé peniaze, nezostal opätovne prázdny. Prešli ale dva roky pokiaľ do kasární nezavítali zase vojaci. Podľa údajov v tlači na nové pôsobisko dňa 11.9.1884 mala do Rimavskej Soboty prísť jedna batéria z 10. delostreleckého pluku disponujúca 12 delami. Spomenutý deň ju v čase o 11.30 hodine na námestí pred kasárňami vítal starosta mesta Juraj Szabó s množstvom miestnych obyvateľov. Delostrelcom velil major Adolf Edler von Schneider.
Budova bola príliš malá na to, aby sa v nej všetci vojaci zmestili, časť z nich bola umiestnená do kasární v bývalom hostinci Zelený strom, ktorí bol na tento účel prestavaný. Išlo o objekt nachádzajúci sa neďaleko mestskej záhrady. V roku 1886 sa začalo s výstavbou druhého krídla hlavnej budovy kasární na Tržnom námestí.
Podľa už uvedenej mapy z roku 1867 sa dá usudzovať, že sa začalo stavať ľavé krídlo a kopírovalo podobu už stojacej časti kasární. Dňa 12.8.1887 došlo pri stavbe k nešťastiu, na poschodí sa v novostavbe nad jednou z veľkých miestností zrútila stropná časť. Padajúce časti stropu prerazili aj vstup do pivnice. Pri nešťastí utrpelo päť robotníkov zranenia, našťastie sa to obišlo bez obetí na životoch.
Po dokončení kasární bol nad vstupnou bránou umiestnený nasledovný nápis: Dislocation der k.k. schweren Batterie Division Nro. 12.
V roku 1889 sa objavila v tlači prvá správa, že po dokončení výstavby veľkých kasární v Košiciach, bude z Rimavskej Soboty odvelená batéria ťažkého delostrelectva. Mestu sa napokon podarilo uzavrieť s armádou novú šesťročnú nájomnú zmluvu, zaručujúcu zotrvanie delostrelcov v meste.
Vedenie mesta robilo všetko možné preto, aby budova kasární do ktorej investovali značné prostriedky nezostala prázdna. Napriek stále platnej nájomnej zmluve sa v roku 1892 dozvedeli činovníci mesta zdrvujúcu správu. Delostrelci definitívne opúšťali Rimavskú Sobotu. Starosta Juraj Szabó, hlavný notár Ferencz Nagy a podkapitán Imrich Barna osobne vycestovali do Košíc na veliteľstvo divízie. Pozitívnu správu si však domov neodnášali...
V Rimavskej Sobote boli delostrelci dislokovaný 12 rokov, počas leta roku 1896 postupne sa sťahovali do Košíc. Posledný zabezpečovací oddiel delostrelcov po vyprázdnení a vysťahovaní priestorov opustil definitívne budovu kasární dňa 19.9.1896.
Zdroje:
Gömör – Kishont zo dňa 24.9.1896
Budapesti Közlöny č. 6 z roku 1871 MŰVÉSZETTÖRTÉNETI ÉRTESÍTŐ 30. ÉVFOLYAM 1981 (4. sz.) KUTATÁS / ERDÉLYI GÉZA: Miks Ferenc (1814-1879) rimaszombati építészete
Gömör – Kishont zo dňa 16.7.1882
Gömör – Kishont zo dňa 27.8.1882 Gömör – Kishont zo dňa 22.10.1882 Gömör – Kishont zo dňa 24.9.1882
Gömör - Kishont zo dňa14.9.1884
Gömör- Kishont zo dňa 25.4.1886
Gömör – Kishont zo dňa 14.8.1887
Gömör – Kishont zo dňa16.1.1890 Gömör – Kishont zo dňa 28.11.1889 Gömör – Kishont zo dňa 18.8.1892
Fotografia je ilustračná, znázorňuje budovu bývalých kasární, zdroj: Hungaricana.hu
NENECHAJTE SI UJSŤ
