Menu
RIMAVSKÁ SOBOTA – Neostáva nám nič iné, len veriť, bojovať a pracovať. Týmito slovami ukončil v piatok, 17. novembra, svoj príhovor Marian Lacko, tribún generálneho štrajku v novembri 1989 v Rimavskej Sobote.
Spomienky na udalosti, ktoré sa odohrali pred 34 rokmi, sa zúčastnili desiatky ľudí pred Tabakovou továrňou. Niektorí sa Nežnej revolúcie zúčastnili, iní zas o nej počuli od svojich rodičov.
"Pred 34 rokmi to vyzeralo tak, že to nikto nebude organizovať. Nakoniec tu bolo 5 000 ľudí. Dnes nás je trochu menej, ale som rád, že tie stabilné tváre sú tu každý rok a že si pripomíname výročie začiatku boja za demokraciu," povedal Lacko v príhovore.
Článok pokračuje pod reklamou
Aj po 34 rokoch vidí, že boj musí pokračovať aj naďalej. "Nedá sa nič robiť, vidíte, v akej situácii je Slovensko. Stále treba veriť, že demokratické sily budú vo väčšine. My sme teraz v 'kvázi' demokratickom režime. Naschvál hovorím 'kvázi', pretože s príchodom novej vládnej garnitúry ešte nevieme, čo sa udeje," dodal.
Verí, že sa pred továrňou budú stretávať aj naďalej a situácia bude lepšia. "Záleži to od každého z nás. Voľby sú jedna vec a druhá, či na ne vôbec pôjdeme. Pred 34 rokmi sme museli rozhodnúť generálnym štrajkom, teraz môžeme rozhodovať aspoň občianskými vystúpeniami. Neostáva nam nič iné, len veriť, bojovať a pracovať," ukončil Lacko svoj príhovor.
Článok pokračuje pod reklamou
Medzi ľuďmi, ktorí boli pred továrňou, sa objavil aj mestský poslanec Viliam Vaš. Opísal, ako vyzerali časy počas vlády komunistického režimu. "Na Strednom odbornom učilišti potravinárskom sme mali komunistického diktátora, ktorý popieral akúkoľvek slobodu. Vznikol Výbor na ochranu práv študentov, ku ktorému sa pridávali aj pedagógovia," uviedol poslanec.
Nakoniec skončili na generálnom štrajku. "Ako jedinej škole na Slovensku sa nám podarilo odvolať riaditeľa. O slobodu treba neustále bojovať, netreba si myslieť, že to je automatické. Mladí ľudia sa musia usilovať o to, aby zachovali to, čo sa vtedy vybojovalo," dodal Vaš.
NENECHAJTE SI UJSŤ
