Menu
Založili knižnicu a popri nej vytvorili učenú spoločnosť, každoročne sa schádzali a vydávali svoje historické, filozofické či prírodovedné práce. Zakladatelia a členovia Učenej spoločnosti malohontskej tak pred dvesto rokmi napísali významnú kapitolu v histórii obce Nižný Skálnik v okrese Rimavská Sobota. Dnes ju chce obec pripomínať návštevníkom aj obyvateľom regiónu. V polovici septembra tu preto otvorili pamätnú izbu učenej spoločnosti. Ako pre Rimava.sk potvrdil starosta obce Miroslav Bystriansky, otvorenie „načasovali“ na 13. septembra zámerne. Presne v tento deň v roku 1808 navrhol Matej Holko mladší na konvente v Tisovci, aby bola v Nižnom Skálniku, v kúrii zemana Jána Feješa, založená verejná seniorálna knižnica. Učená spoločnosť, ktorá sa na základe toho vytvorila, sa v Skálniku pravidelne schádzala. Vydávala aj zborník Solennia. V súčasnosti v obci pôsobí občianske združenie s rovnakým názvom, ktoré vďaka projektu cez miestnu akčnú skupinu Malohont zriadilo v terajšom obecnom úrade pamätnú izbu.
Podľa slov starostu bolo priestory potrebné pripraviť, samotné zariaďovanie trvalo zhruba tri mesiace. Ako uviedol, v pamätnej izbe očakávajú žiakov základných aj stredných škôl, na netradičnej hodine slovenského jazyka a literatúry. Spomenul však, že môže prispieť aj k rozvoju turistického ruchu, ako jedna z ďalších zastávok pri potulkách po okolí.
V druhej polovici 18. storočia sa šírilo osvietenstvo aj na území Uhorska, najmä vďaka slovenským študentom študujúcim v Nemecku. Malohont nebol v tomto procese výnimkou, uvádza Juraj Feješ v príspevku o pôvode svojich predkov, ktorý bol publikovaný v Zborníku Gemersko-malohontského múzea. Ako píše, už v roku 1767 sa Matej Holko st., evanjelický farár v Nižnom Skálniku, pokúšal založiť v obci učenú spoločnosť. Pričinením jeho syna Mateja Holka ml., evanjelického farára, vznikla v roku 1791 Čitateľská spoločnosť Malohontská a na jej základe v roku 1808 Učená spoločnosť Malohontská. Holko ml. predniesol na generálnom konvente malohontského seniorátu v Tisovci 13. septembra návrh, aby bola v malohontskej stolici založená verejná seniorálna knižnica. Tlmočil ponuku zemana Jána Feješa z Nižného Skálnika, aby knižnica sídlila v jeho kúrii. Návrh bol prijatý a Ján Feješ sa stal prvým riaditeľom knižnice.
„Knižnica sa vzmáhala a o jej prosperitu boli povinní sa starať farári malohontského seniorátu, ktorí sa raz do roka, obyčajne 13. septembra, schádzali v Nižnom Skálniku,“ píše autor príspevku. Ako uvádza, takto na základe knižnice vznikla istá forma učenej spoločnosti, ktorú sami členovia nazývali Societas literaria. Na svojich stretnutiach, pri slávnostnom obede, čítali práce, ktoré počas roka napísali. Najlepšie uverejňovali v zborníku Sollenia. Okrem zakladateľov Mateja Holka ml. a Jána Feješa, boli členmi spoločnosti Michal Steigel, Michal Szabó, Samuel Kollár, Gašpar Šulek a ďalší. Učená spoločnosť mala za úlohu šíriť osvetu medzi ľudom a pestovať vedné odbory. Po smrti Jána Feješa v roku 1823 a najmä Mateja Holka ml. v roku 1832 však činnosť Učenej spoločnosti Malohontskej upadala a v roku 1842 aj formálne zanikla.
A aký bol osud knižnice? Autor príspevku píše, že v roku 1809 mala verejná knižnica Malohontského seniorátu vyše 1 400 kníh, neskôr tritisíc. V rokoch 1830-31 ju z Nižného Skálnika previezli do stoličného domu v Rimavskej Sobote, v 19. storočí do veže evanjelického kostola, neskôr do Matice slovenskej do Martina.
(zdroj: FEJEŠ, Juraj: Zemiansky rod Feješovcov z Nižného Skálnika. In: Zborník Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote, ročník 8-9, 2013)
Zdroj: Rimava.sk
