Menu
Bol začiatok augusta roku 1889 a v mlyne v Šimonovciach šantili tri malé deti. To štvrté chlapčiatko malo ešte len necelý rok a tak sa len z postieľky nechápavo prizeralo, čo za hurhaj to stvárajú jeho súrodenci. Gazdiná sa obracala pri sporáku a tiež čakala, kedy sa jej manžel Štefan Alexay vráti domov z rimavskosobotského jarmoku.
Šiel tam predať obilniny a domov mal priniesť nákup, ktorý mu manželka nakázala v meste spraviť. Do domu vbehol nejaký dedinčan a malý chlapček, ináč menom Andrej, nerozumel tomu, že prečo sa všetci v mlyne rozplakali. Netušil a ani by nevedel, že sa stal práve polosirotou, a život jeho otca vyhasol na železničnom priecestí pri Rimavských Janovciach. Jeho život sa zmenil, matka sama nedokázala udržať mlyn a on sa bude musieť o seba časom sám postarať.
Andrej Alexay po ukončení štúdií vstúpil do armády a dňa 9. 1. 1913 úspešne absolvoval pilotské skúšky, keď získal osvedčenie vojenského pilota. Letectvo všeobecne bolo vtedy ešte v plienkach a on tak patril k úplne prvým vojenským pilotom v monarchii.
Článok pokračuje pod reklamou
Keď o rok neskôr vypukla prvá svetová vojna, zapojil sa do nej od úplného začiatku. Ako príslušník 66 pešieho pluku, zaradený do funkcie pilota piatej leteckej kompánie, bol v hodnosti nadporučíka odvelený na východný front. Zúčastnil sa prvej víťaznej bitky, ktorú koncom augusta roku 1914 zviedli rakúsko-uhorské vojska pri Krašniku (Poľsko) proti ruskej cárskej armáde.
Dňa 1. 9. 1914 vydal rozkaz vrchný veliteľ I. armády na východnom fronte generál jazdectva, gróf Viktor Dankl, aby sa spravil letecký prieskum. V blízkom okolí mala byť spojenecká nemecká armáda, prieskumné lietadlo s ňou malo nadviazať kontakt a označiť jej polohu. Do vzduchu sa z letiska v Krašniku vznieslo dvojmiestne prieskumné lietadlo typu Aviatik B-I, s pilotom nadporučíkom Andrejom Alexayom a pozorovateľom nadporučíkom Guidom Georgievičom.
Nad miestom kam ich poslali nevideli vôbec nič a Alexay s lietadlom klesol do výšky 500 metrov. Uvideli kolónu nejakých vozov, ale ešte skôr ako by ju dokázali identifikovať, sa na lietadlo zo zemi spustila hustá streľba. Pilót Alexay utrpel priestrel pľúc a upadol do bezvedomia. Stroj začal padať k zemi a v jeho blízkosti vybuchol tiež delostrelecký šrapnel.
Georgievič triasol s Alexayom a podarilo sa mu ho prebrať vo chvíli, keď bolo lietadlo už len v 50-metrovej výške. Alexay sa prebral a zvládol ťažký manéver, lietadlo vyrovnal, ale s poškodeným strojom a so svojím ťažkým zranením nemohol letieť ďalej a tak núdzovo pristáli.
Georgievič mu obviazal ranu a uložil vedľa lietadla. Alexay znova upadol do bezvedomia a na Georgieviča sa vyrútili kozáci. S pištoľou sa bránil do posledného náboja, zastrelil jedného kozáka a spod dvoch kozákom zastrelil kone. Napokon bol prinútený vzdať sa, do zajatia vzali aj raneného Alexaya. Liečený z ťažkého zranenia bol v ruskej nemocnici a v roku 1918 bol v rámci výmeny vojnových zajatcov prepustený zo zajatia.
V roku 1919 bojoval v radoch maďarskej červenej armády a bol veliteľom siedmej leteckej stotiny. Po skončení bojov sa na krátky čas stratil z dohľadu.
Na jeseň roku 1921 sa zo švajčiarskeho exilu pokúsil vrátiť do Maďarska a zasadnúť na trón Karol I. Habsburský, posledný rakúsko-uhorský cisár. Zo Švajčiarska priletel potajomky do Maďarska, keď o jeho príchode vedel len úzky okruh zasvätených ľudí.
Článok pokračuje pod reklamou
Lietadlu typu Junkers F-13 velil osvedčený a bývalému panovníkovi verný kapitán, Andrej Alexay. Puč sa nevydaril, aj keď mal sľubný úvod, keď sa Karolovi I. Habsburskému podarilo dostať do Budapešti a aj vymenovať novú vládu.
To však sa už k hlavnému mestu blížil regent Miklós Horthy so svojou armádou a bývalý rakúsko-uhorský cisár musel definitívne opustiť Maďarsko. Andrej Alexay bol za účasť na sprisahaní postavený pred vojenský súd. Ten ho oslobodil a posunul pred civilný súd, lebo v čase puču už nebol Alexay príslušníkom maďarskej armády.
Napokon vo februári roku 1932 žijúci v úplnej chudobe a na skromný pokrm si zarábajúci len ako zamestnanec v jednej z malých verejných knižníc v Budapešti, zomrel na srdcový infarkt. Až jeho smrť vzbudila pozornosť a usporiadal sa mu dôstojný pohreb a miesto jeho posledného odpočinku označilo pomníkom. Tak odišiel zo sveta jeden z prvých vojenských pilotov Rakúsko-Uhorska, ktorý svetlo sveta uvidel v obci Šimonovce v našom okrese.
Zdroje:
Magyar Szárnyak zo dňa 1. 3. 1939
Gömör – Kishont zo dňa 6. 12. 1914
HADITECHNIKA-TÖRTÉNET/Czirók Zoltán: Katonai repülők Debrecenben (1918-1919) I. rész Új Nemzedék zo dňa 23. 3. 1933
Autor: Vladimír Gondáš
NENECHAJTE SI UJSŤ
