
Večernú oblohu začiatkom júna ozdobí zaujímavý astronomický úkaz. Jasná Venuša a Jupiter sa na oblohe zdanlivo priblížia tak blízko, že ich bude možné pozorovať vedľa seba aj voľným okom.
„Večernú oblohu nám už počas mája skrášľovali dve najjasnejšie planéty – jasná Venuša a o niečo slabší Jupiter,“ informoval Pavol Rapavý z Hvezdárne Rimavská Sobota.
Článok pokračuje pod reklamou
Planéty sa na oblohe neustále pohybujú, preto sa niekedy stane, že sa z pohľadu zo Zeme dostanú tesne k sebe. Astronómovia takýto jav nazývajú konjunkcia. „Takéto krásne zoskupenie nám obloha pripraví 9. júna, keď sa k sebe dostanú takmer neprehliadnuteľná jasná Venuša a plynný obor Jupiter,“ uviedol Rapavý.
Obe planéty budú viditeľné po západe Slnka nad severozápadným obzorom. Ich uhlová vzdialenosť bude len asi 1,5 stupňa, čo zodpovedá približne trom zdanlivým priemerom Mesiaca. Podľa astronómov ide o pomerne vzácny jav – ďalšia podobne tesná konjunkcia Venuše a Jupitera nastane až v septembri 2029.
Venušu a Jupiter bude možné pozorovať až do neskorej noci, keďže zapadnú približne hodinu pred polnocou. „Blízko pri sebe sú však len zdanlivo, v skutočnosti bude Venuša od nás vzdialená takmer 180 miliónov kilometrov a Jupiter takmer miliardu,“ vysvetlil Rapavý.

Podľa neho sa nízko nad obzorom, vpravo dole od dvojice planét, môže objaviť aj slabší Merkúr. Ten však zapadne už okolo 22.30 h, preto bude jeho pozorovanie náročnejšie.
Nad Venušou a Jupiterom sa nachádzajú dve jasné hviezdy zo súhvezdia Blížencov – Kastor a Pollux. Vpravo od nich svieti Kapela, jedna z najjasnejších hviezd nočnej oblohy.
Majitelia triédrov alebo menších ďalekohľadov môžu skúsiť vyhľadať aj otvorenú hviezdokopu Jasličky (Včelí úľ) v súhvezdí Raka. Pri Jupiteri môžu byť viditeľné aj jeho mesiace. „Výkonnejším prístrojom uvidíme na mierne sploštenom kotúčiku Jupitera dva výrazne tmavé pásy a Venuša nám bude tvarom pripomínať Mesiac po prvej štvrti,“ doplnil Rapavý.
Ak bude priaznivé počasie, počas pokročilého večerného súmraku alebo ráno na svitaní sa môžu objaviť aj nočné svietiace oblaky. Ide o jemné bielomodré útvary pripomínajúce pavučinu, ktoré vznikajú odrazom slnečného svetla na ľadových kryštálikoch vo vysokej atmosfére približne vo výške 80 kilometrov. „Predpovedať ich výskyt síce možné nie je, no bývajú pozorovateľné len v období okolo letného slnovratu,“ dodal Rapavý.
titulná fotografia: Nočné svietiace oblaky nad Banskou Bystricou 21. 6. 2019 (foto M. Harman)