No active "ca-sidebar-197687" sidebar

Nedeľa patrí astronómii. Pozrite si, aký program pripravila Hvezdáreň v R. Sobote

perex-hvezdarenNadchádzajúca nedeľa nebude len posledným dňom v týždni. Okrem toho, že to je posledná zimná nedeľa, v astronómii je aj akýmsi sviatkom, kedy hvezdárne a planetáriá privítajú všetkých záujemcov, na ktorých čaká zaujímavý denný aj nočný program. Výnimkou nebude ani Hvezdáreň v Rimavskej Sobote, ktorá v rámci podujatia Deň hvezdární a planetárií pripravila nielen pozorovanie Slnka a oblohy, ale aj zaujímajú prednášku s jaskyniarom Ľudovítom Gáalom. Rimava.sk o tom informoval Pavol Rapavý, riaditeľ Hvezdárne v Rimavskej Sobote.

A na aký program sa môžete tešiť? Na prednáške Ľudovíta Gáala sa dozviete geologické zaujímavosti regiónu. Popoludní na vás čaká pozorovanie Slnka, v minime jeho aktivity, prehliadka astroparku i výstava Očami detí. Predvečer o 17:30 hod. je pripravené premietanie o súhvezdiach, či zaujímavých objektoch na oblohe. A večer v prípade priaznivého počasia zakončíte pozorovaním nočnej oblohy, na ktorej bude možné vidieť tenký kosáčik Venuše, červenkastý Mars, možno aj Urán a v noci množstvo objektov vzdialeného vesmíru.

Deň hvezdární a planetárií sa pôvodne nazýval ako Európsky deň planetárií. Tento deň si pripomínajú nielen na Slovensku, ale aj v ďalších krajinách Európy. U nás je od roku 2014 organizátorom tohto podujatia Slovenská ústredná hvezdáreň v Hurbanove v spolupráci so Slovenským zväzom astronómov a termín bol zjednotený na poslednú nedeľu pred jarnou rovnodennosťou.

Tá tento rok nastane v pondelok, 20. marca o 11. hodine a 29. minúte SEČ (stredoeurópskeho času). Ako ďalej uviedol Rapavý, v čase jarnej rovnodennosti Slnko vychádza na východe a zapadá na západe, dĺžka slnečného svitu je, okrem pólov, na celej zemeguli rovnaká – 12 hodín. Na severnom póle sa práve vtedy končí polárna noc a začína polárny deň, na južnom póle sa zase polárna noc začína. „Toto by platilo presne, ak by Zem nemala atmosféru, v ktorej sa svetlo láme, v dôsledku čoho objekty tesne nad obzorom sú v skutočnosti ešte 0,5° pod ním. Tento jav (astronomická refrakcia) nám teda dĺžku dňa predlžuje a noci skracuje,“ priblížil riaditeľ, podľa ktorého z tohto dôvodu nie sú deň a noc u nás rovnako dlhé v deň rovnodennosti, ale už o niekoľko dní skôr.

Od jarnej rovnodennosti je podľa riaditeľa odvodený aj dátum Veľkej noci. „Veľkonočná nedeľa je prvou nedeľou po prvom jarnom splne Mesiaca a môže byť medzi 22. marcom až 25. aprílom,“ ozrejmil. Pri určovaní tohto pohyblivého kresťanského sviatku sa za dátum jarnej rovnodennosti vždy považuje 21. marec, bez ohľadu na to, že môže nastať až o 2 dni skôr. Od októbra 1582, keď bol zavedený gregoriánsky kalendár, až do súčasnosti nastala jarná rovnodennosť 19. marca 21-krát, 20. marca 295-krát a 21. marca 116-krát. 19. marca nastane jarná rovnodennosť najbližšie až v roku 2044 a 21. marca dokonca až v roku 2102. „Zavedenie nového kalendára pápežom Gregorom XIII. bolo nutné pre zosúladenie dĺžky pôvodného juliánskeho kalendára, zavedeného cisárom Gaiom Juliom Caesarom ešte v 1. storočí pred n. l., s rokom slnečným. Ich rozdiel spôsobil v polovici 16. storočia odchýlku až 10 dní, a tak napríklad jarná rovnodennosť v roku 1582 nastala už 11. marca,“ uzavrel Rapavý.

DHaP2017

Zdroj: Rimava.sk, Hvezdáreň Rimavská Sobota


Odoberajte novinky spravodajského portálu Rimava.sk, ktoré vám v e-mailovej schránke budú pristávať pravidelne.

Páčil sa ti článok? Zdieľaj ho
Diskusia k príspevku
Odporúčáme
No active "ca-sidebar-197688" sidebar
cross