Od richtárov k primátorom: Ako si volila Rimavská Sobota

Ilustračná grafika vývoja mestskej samosprávy v Rimavskej Sobote od 16. storočia po súčasnosť. Historické postavy, erb a vlajka mesta, kostolné veže a volebná urna symbolizujú dejiny primátorov a komunálnych volieb.

Dnes si Rimavskosoboťania vyberajú jedného primátora priamym hlasovaním. Kedysi mesto viedli dvaja richtári a o jeho predstaviteľoch rozhodoval oveľa užší okruh ľudí. Ako sa menilo vedenie mesta a kedy získali obyvatelia právo voliť si ho priamo?

Od richtára až po mešťanostu

Dlho mesto neviedol primátor, ale richtár. Rimavská Sobota mala výnimku. Zatiaľ čo inde volili jedného richtára, v doloženom období tu pôsobili dvaja richtári. Pravdepodobne preto, že mesto v 16. a 17. storočí vlastnili dva rody.

Mesto kedysi riadil richtár, Rimavská Sobota ich mala dvoch!

Článok pokračuje pod reklamou


Záznam pochádza z 25. mája 1533. Menuje richtárov Petra Benedeka a Pavla Veľkého. Richtára volila mestská rada. Radu tvorilo 10 až 12 prísažných. Hlavnou úlohou richtárov bolo spravodlivo súdiť spory.

Historická listina z 24. apríla 1609 predstavuje prácu vtedajších richtárov. Ide o majetkovo-právnu kúpnu zmluvu vydanú a potvrdenú richtármi Michael Haisky a Valentinus Hazbanka a prísažnými mesta Rimavská Sobota.

V tomto dokumente mestská rada potvrdzuje, že tamojší mešťan Štefan Sároši dobrovoľne predal vyklčený a obrobený pozemok pri vrchu Tököny vznešenému Jánovi Cziſaxovi za dohodnutú sumu 75 zlatých, ktorá bola riadne vyplatená. Zmluva zaručuje kupujúcemu aj jeho dedičom trvalé vlastnícke právo.

Historická listina z 24. apríla 1609

Mesto v druhej polovici 18. storočia zasiahli náboženské nepokoje. Reformovaní (kalvíni) napadli katoíckej procesie, keď si mylne mysleli, že im idú vziať kostol. Udalosť zachytáva aj obraz v Gemersko-malohontskom múzeu. Výsledkom je, že od roku 1774 sa richtár volil striedavo z reformovaných a z katolíckych občanov.

Do roku 1848 mesto riadila volená rada a richtár. Po novej ústave si mesto prvýkrát zvolilo popri richtárovi aj mešťanostu. Stal sa ním vážený remeselník Jozef Káposztás. Richtár predsedal súdnej rade. Mešťanosta viedol občianske záležitosti.

Po roku 1867 Uhorsko získalo vlastnú vládu a mestá si mohli opäť voliť svoje vedenie. Prvý prevzal funkciu mešťanostu György Szabó, ktorý viedol mesto 33 rokov. Po ňom sa mešťanostom stal na 25 rokov Ferenc Nagy, ktorý predtým pôsobil ako hlavný radca.

Polstoročie veľkých zmien

V rokoch 1900 – 1945 neexistovali žiadne priame voľby, v ktorých by občania sami rozhodovali o obsadení postu hlavy mesta. V Rakúsko-Uhorsku boli voľby do roku 1918 značne obmedzené. Ženy a chudobní nevolili vôbec.

Vznikom Československa došlo k zavedeniu všeobecného, rovného a tajného volebného práva pre mužov aj ženy. Volili však len politické strany do mestského zastupiteľstva. Až interným hlasovaním vybrali svojho mešťanostu alebo starostu.

V roku 1938 bola Rimavská Sobota počas Prvej viedenskej arbitráže pričlenená k horthyovskému Maďarsku. V tom čase bol mešťanostom Gyula Eszenyi.

Článok pokračuje pod reklamou


Nie je primátor ako primátor

Po druhej svetovej vojne prevzali správu miest a obcí národné výbory. Ich postavenie aj spôsob výberu členov sa postupne menili. Obdobie rokov 1945 až 1948 sa preto nedá stotožniť s nasledujúcimi desaťročiami komunistického režimu.

Po februári 1948 sa národné výbory stali súčasťou systému moci ovládaného komunistickou stranou. V Rimavskej Sobote stál na čele mesta predseda mestského národného výboru (MsNV). Predsedu vyberali členovia národného výboru, obyvatelia ho nevolili priamo.

MsNV bol kombinovaný orgán štátnej správy a zastupiteľského zboru na úrovni mesta. Podliehal nadriadeným orgánom, najmä okresnému národnému výboru. Zabezpečoval rozvoj mesta, bytovú výstavbu, služby, miestne hospodárstvo, školstvo, kultúru, zdravotníctvo a verejný poriadok. A to všetko v súlade s vtedajším socialistickým zriadením.

Mestský národný výbor mala aj Rimavská Sobota.
Zdroj foto: Okresný národný výbor Rimavská Sobota, 1986

Do národných výborov volili od roku 1954 všetci plnoletí občania od 18 rokov, no voľby boli len formálne. Počas komunistického režimu voľby neposkytovali slobodnú súťaž politických alternatív. Hlasovanie sprevádzal spoločenský a politický tlak na podporu schválených kandidátov.

Zmena prišla po novembri 1989. V roku 1990 národné výbory nahradili orgány obecnej a mestskej samosprávy. Obyvatelia získali možnosť priamo si voliť starostov a primátorov aj poslancov zastupiteľstiev v slobodných komunálnych voľbách.

Primátora odvtedy volia obyvatelia mesta priamym a tajným hlasovaním na štyri roky. Je najvyšším predstaviteľom mesta, jeho výkonným a štatutárnym orgánom. Zastupuje mesto vo vzťahu k štátnym orgánom, právnickým osobám aj jednotlivcom.

Štyria primátori za 36 rokov volieb

Prvým primátorom Rimavskej Soboty bol Pavel Brndiar. Mesto viedol medzi rokmi 1990 a 1998. Zomrel v roku 2020 vo veku 77 rokov. Približne 30 rokov sa venoval práci v samospráve a pôsobil ako poslanec mestského zastupiteľstva v Rimavskej Sobote. Zastával aj funkciu predsedu Oblastného výboru Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. V roku 2013 mu za jeho zásluhy bola udelená Cena mesta Rimavská Sobota.

Pavel Brndiar s prejavom na výročí SNP

Ing. Ladislav Bartakovič bol primátorom na prelome tisícročí od roku 1998 po rok 2002.

MUDr. Štefan Cifruš, MPH je zubný lekár a mesto viedol dve obdobia v rokoch 2002 až 2010. V Rimavskej Sobote dodnes pôsobí ako stomatochirurg.

JUDr. Jozef Šimko sa primátorom stal v roku 2010. V roku 2022 obhájil funkciu už po tretíkrát. Zastával aj iné politické funkcie. Päť rokov poslancom krajského zastupiteľstva BBSK. Vo voľbách v roku 2020 bol zvolený do Národnej rady Slovenskej republiky za krajne pravicovú nacionalistickú politickú stranu Kotleba – ľudová strana naše Slovensko, neskôr pôsobil v strane Sme rodina.

K volebným urnám prišlo približne priemerne 38 % voličov za posledných 20 rokov. Tento rok o kreslo primátora zabojujú štyria kandidáti: súčasný primátor Jozef Šimko, podnikateľ Attila Halász, pedagóg Michal Slovák a stavebný inžinier Roman Vaľo.

Hlasovať sa bude v sobotu 24. októbra 2026, volebné miestnosti budú otvorené od 7.00 do 20.00 h. Voliči si v jednej miestnosti vyberú primátora, poslancov mesta aj zástupcov kraja.

Prečítajte si aj: Diskusia kandidátov na primátora: Pozvaní sú všetci


Zdroj titulnej foto: AI


NENECHAJTE SI UJSŤ

Do pozornosti

Kandidátka Jana Koršová: Poltár bol pre mňa vždy domovom

Pracovala v televízii a pri nakrúcaní domácich i zahraničných filmov. Hoci ju profesionálny život zaviedol

Novinky do e-mailu

Prehľad najdôležitejších správ z regiónu raz denne. Zadarmo.