Dnešné samosprávne kraje majú krátku históriu, no pomenovanie župan siaha hlboko do minulosti. Kedysi ho do funkcie menoval panovník, neskôr predstavitelia štátu. Dnes si predsedu kraja vyberajú občania v priamych voľbách. Ako sa správa regiónov menila a prečo dodnes používame označenie župan?
V predchádzajúcom článku sme vám priniesli krátku históriu volieb na primátora. Tá sa vyvinula z pozície richtára a mešťanostu, cez predsedu MsNV až po dnešných primátorov. Dnes prinesieme okienko do histórie krajských volieb. V článku sa dočítate prečo voláme predsedu kraja župan.
Článok pokračuje pod reklamou
Župa, stolica a komitát
Slová komitát, stolica a župa sa dnes často berú ako to isté. Historici ich ale rozlišujú podľa obdobia. Ako uvádza historik Ján Lukačka, komitáty vznikali koncom 10. storočia. Slúžili na správu kráľovského majetku. Na čele stál župan, ktorého menoval panovník.
V 13. a 14. storočí prešla moc na šľachtu a vznikli stolice. Išlo o jednotky šľachtickej samosprávy. Slovo pochádza zo súdnej stolice, podľa ktorej ich pomenovali. Župan tam mal už len formálnu moc a o veciach rozhodovali zemania. Stolice zanikli v roku 1849. Nahradili ich štátne župy na tom istom území, ktorým však ľudia naďalej hovorili stolice.
Gemer a Malohont, aj Gemer-malohont
Gemer a Malohont sa prvýkrát spojili do spoločného správneho celku v roku 1786 počas vlády Jozefa II. Spojenie však trvalo iba do roku 1790. Podľa Gemersko-malohontského múzea sa opäť zjednotili v roku 1803 a spoločná Gemersko-malohontská župa pretrvala až do konca roka 1922.
Ako uvádza historik Ivan A. Petranský, v Prvej česko-slovenskej republike bol župan menovaný vládou. Bol to zároveň štátny úradník. Po vzniku Československa sa na jej čele vystriedali Samo Daxner a Janko Jesenský.
Prvé krajské voľby
Krajské zriadenie zaviedol zákon z roku 1948, krajské národné výbory (KNV) začali pôsobiť 1. januára 1949. V roku 1960 bol začlenený do Stredoslovenského kraja. Mali volených členov a predsedu. KNV boli zrušené spolu s krajským rozdelením v roku 1990.
Článok pokračuje pod reklamou
Historici z Ústavu pamäti národa dokumentujú, že na volebnom lístku bol pre každý obvod schválený vždy iba jeden kandidát Národného frontu. Voliči nemali reálnu politickú alternatívu a na znak súhlasu museli lístok bez úprav vhodiť verejne priamo pred zrakmi komisie.
Projekt Búranie mýtov zdôrazňuje, že akýkoľvek odchod za volebnú zástenu bol vnímaný ako vedomé protištátne gesto a provokácia. Režim si psychologickým nátlakom vynucoval takmer 99 % volebnú účasť.
Dnešné kraje vznikli v roku 1996. Prvé voľby do krajských orgánov sa konali v decembri 2001 a samosprávy začali fungovať od 1. januára 2002. Kraj vedie predseda. Ľudia ho volia priamo, rovnako ako primátora, na štyri roky.
Prvým predsedom Banskobystrického samosprávneho kraja bol Milan Marčok. Po ňom nasledovali Milan Murgaš, Vladimír Maňka, Marian Kotleba, Ján Lunter a od roku 2022 Ondrej Lunter.
Neoficiálne pomenovanie pre predsedu samosprávneho kraja, župan, vychádza z histórie. Župan je teda odvodené od slova župa. Zaujímavosťou je, že kraje mali iné hranice ako župy. Časti Gemer-Malohontu pripadli Košickému kraju.
Prečítajte si aj: Voľby župana BBSK: Veľký súboj o kraj sa začína
Zdroj titulnej foto: AI
NENECHAJTE SI UJSŤ
- Začína mrznúť, kedy je čas prezuť pneumatiky?
- Prečo predsedu kraja voláme župan? Pohľad do histórie
- Kam cez víkend? Mitrovanie, divadlo aj festivalové kino
- Peter Vrábeľ na Hvare: Víťazstvo aj svetová desiatka
- Svetový deň rakoviny prsníka: robíte samovyšetrenie správne?
- Biela palica na priechode: Zastaviť niekedy nestačí
