Menu
História mesta Rimavská Sobota opäť odkryla jedno z množstva svojich tajomstiev. Pri stavebných prácach na Ulici Daxnerovej objavili žiarové pohrebisko z pilinskej kultúry. Toto pohrebisko sa podarilo objaviť počas realizácie prístavby meštianskeho domu, hneď vedľa polyfunkčného objektu Csillagház.
„Momentálne máme odkrytých 17 žiarových hrobov pochádzajúcich z obdobia mladšej doby bronzovej. V tomto prípade to je očakávaný nález, pretože počas výstavby na vedľajšej parcele, kde bol postavený polyfunkčný objekt Csillagház bolo odkrytých viac ako 50 hrobov a bol veľký predpoklad, že pohrebisko bude pokračovať aj na ďalšiu parcelu,“ uviedol Alexander Botoš, archeológ Gemersko-malohontského múzea, podľa ktorého sa tak potvrdilo, že pohrebisko pokračuje aj východným smerom. Tento nález podľa jeho slov výrazne prispieva k histórii mesta. „V stredovekom jadre Rimavskej Soboty bola už na viacerých miestach odkrytá osada pilinskej a kyjatickej kultúry. Až do roku 2016, kým sa nezačala výstavba Csillagház-u sme nevedeli kde sa nachádza pohrebisko, ktoré prináleží tejto osade. Až počas tejto výstavby bola objavená časť tohto pohrebiska a potvrdzuje sa nám to, že v týchto miestach musíme aj naďalej počítať s rozsiahlejším pohrebiskom z obdobia mladšej a neskorej doby bronzovej,“ priblížil s tým, že nakoľko vtedajšia osada bola rozsiahla, tak aj na pohrebisku sa môžu rádovo očakávať stovky možno tisícky hrobov.
Archeológ predpokladá, že celá Ulica Daxnera slúžila v dobe bronzovej ako pohrebisko. „Ale otázne je, čo sa z tohto pohrebiska zachovalo, nakoľko sa tu v 19. storočí začala budovať ulica a v súčasnosti je to zastavaná mestská štvrť,“ poznamenal.
Z nálezu možno vzniknú celé nádoby
V doteraz nájdených 17-tich žiarových hroboch, teda urien, boli kremačné zvyšky. Ako Botoš ozrejmil, urny sú začisťované, potom budú pofotené, zakreslené a vykonajú ich presné zameranie. „Potom ich zdvihneme, prevezieme do konzervátorskej dielne Gemersko-malohontského múzea a ich obsah bude preplavovaný s tým, že potom sa pokúsime urny reštaurovať,“ podotkol. Ako dodal, je veľký predpoklad, že by z nich mohli vzniknúť celé nádoby.
Pilinska kultúra patrí k juhovýchodným popolnicových polí. Už ako ten názov hovorí je pre ňu charakteristický prísny žiarový spôsob pochovávania. Bola rozšírená v rokoch približne 1500 až 1100 pr. n. l. Následne sa z tejto pilinskej kultúry vyvinula kyjatická kultúra. „Je predpoklad, že aj na tomto pohrebisku mohlo dôjsť ku kontinuálnemu pochovávaniu tých 700 až 800 rokov. Zatiaľ sú objavené pohrebiská iba pilinskej kultúry,“ vysvetlil archeológ.
Zdroj: Rimava.sk
