Menu
Soboťan Štefan Petrík zaujal celoslovenské médiá svojimi výskumami, o výsledkoch jedného z nich sme informovali aj na Rimava.sk. Výskumník venujúci sa výskumom sexuality a sexuálneho správania sa odborne začal o témy z tejto oblasti zaujímať, keď mal 16 rokov.
„V tom období som si prvýkrát kúpil odborný časopis Sexuológia, nakúpil si prvé odborné knihy s problematikou sexuálneho správania, sexuológie. Veľmi rád spomínam, že pri jeho čítaní som sníval o tom, aké by bolo skvelé čítať tam raz svoj článok,“ zaspomínal si Štefan Petrík. Tento sen sa mu o 10 rokov splnil. Počas vysokoškolského štúdia sa neustále venoval danej problematike či už v rámci seminárnych prác a záverečných prác, ale aj jeho voľného času. „Keď človeka zaujíma napríklad knižka, je schopný prečítať si ju za noc. Ja som tak robil s odbornými knižkami.“
Článok pokračuje pod reklamou
Aby sex nebol tabu
Momentálne pracuje na niekoľkých výskumoch zameraných napríklad na prostitúciu na Slovensku. „V súčasnosti sa mi podarilo nadviazať spoluprácu s organizáciami v Španielsku, USA a Brazílii, čiže rozširujem výskumnú vzorku o spomenuté krajiny,“ dodal Petrík, ktorý taktiež skúma napríklad zmeny v sexuálnom správaní u mužov a žien počas pandémie covid-19 na Slovensku, v Českej republike a v Maďarskej republike, prežívanie stresu počas epidémie u slovenských mužov a žien či zmeny v intimite v partnerských vzťahoch u slovenských mužov a žien počas covidu.
„Chcel by som aj naďalej pokračovať vo svojich výskumoch a mojím hlavným cieľom je, aby sme sa raz mohli otvorene a odborne rozprávať s mladými ľuďmi o sexualite. Aktuálne spolupracujem s viacerými odborníkmi z rôznych krajín na výskume platených sexuálnych služieb (prostitúcia), začínam pracovať na výskume sexuálnych fantázií, chcem fakty o sexualite resp. sexuálnom správaní priblížiť prostredníctvom výskumov, na ktorých som veľmi tvrdo pracoval, všetkým ľuďom, ktorí sa o túto tému zaujímajú. Aby sex nebol viac tabu na Slovensku,“ vysvetlil svoj zámer mladý výskumník.
Sexuálna výchova môže predísť rizikovému správaniu
Sexualitu by mal podľa neho považovať každý za dôležitú súčasť života. „Sexualita je na jednej strane zdrojom radosti, rozkoše, slasti, na strane druhej sa však môže stať zdrojom problémov, úzkosti. Z toho dôvodu nie je vhodné sexualitu tabuizovať, skôr naopak, mali by sme sa o nej čo najotvorenejšie rozprávať,“ myslí si Štefan Petrík, ktorý v jednom z jeho výskumov narazil aj na tému sexuálnej výchovy na školách.
„Žiaľ, sexuálna výchova je značne poddimenzovaná ako na základných, stredných, ale aj na vysokých školách. Bohužiaľ, na Slovensku chýba systematické riešenie sexuálnej výchovy,“ hovorí výskumník, ktorý si myslí, že ak by sa sexuálna výchova realizovala na školách prostredníctvom kompetentných ľudí, či už učiteľov, alebo odborníkov, existuje veľký predpoklad, že by sa mohlo predísť tomu, aby si dospievajúci hľadali informácie o sexualite v online prostredí. „A tak si osvojili nesprávne vzorce sexuálneho správania a v konečnom dôsledku sa správali vo svojom pohlavnom živote rizikovo,“ vysvetlil ďalej s tým, že za takéto správanie považuje napríklad skorý začiatok pohlavného života, absenciu používania antikoncepčných metód alebo časté striedanie sexuálnych partnerov.
Asexualita – nový trend alebo ešte väčšie tabu?
Čoraz viac sa do pozornosti dostáva asexualita, ktorá sa prejavuje nedostatkom sexuálnej príťažlivosti pre ostatných, nízkym alebo chýbajúcim záujmom či túžbou po sexuálnej aktivite. „V mojich výskumoch sa asexualitou podrobnejšie nezaoberám, ale v rámci rôznych výskumných súborov mám aj odpovede od ľudí asexuálov. Vnímam trend narastania asexuálnych ľudí,“ potvrdil Štefan Petrík, podľa ktorého odborníci venujúci sa tomuto fenoménu rozlišujú dva typy asexuality.
Článok pokračuje pod reklamou
„Prvý rad odborníkov tvrdí, že u asexuálnych ľudí absentuje pociťovanie fyzickej potreby sexu, čiže nepociťujú žiadnu sexuálnu túžbu. Táto skupina ľudí nemá ani potrebu autoeritiky (sebaukájania, masturbácie). Druhú skupinu asexuálnych ľudí tvoria tí jedinci, ktorí síce pociťujú sexuálnu túžbu, avšak absentuje u nich potreba túto túžbu zdieľať s nikým iným – či sa už jedná o zdieľanie s mužom, alebo ženou. Táto skupina ľudí vychádzajúc z pociťovania sexuálnej túžby vykonáva autoerotiku, masturbuje, ale táto činnosť je u nich spájaná výhradne s fyziologickou potrebou. Je to pre nich ich obyčajná činnosť, ako činnosť hociktorá, ktorú vykonávajú v bežný deň svojho života,“ vysvetlil.
Petrík sa ale prikláňa k názoru svetoznámeho sexuológa prof. Petra Weissa, podľa ktorého väčšina tých ľudí, ktorí sa za asexuálnych označujú, nimi v skutočnosti nie je. „Títo ľudia majú sexuálnu potrebu, avšak z nejakého dôvodu nedokážu, alebo nechcú nadviazať partnerský resp. sexuálny vzťah s nejakou inou osobu. Skutočná a pravá asexualita je vzácna a výnimočná,“ hovorí a dodáva, že asexualite sa podľa neho venuje v našich podmienkach veľmi málo pozornosti v porovnaní s inými krajinami.
A čo človeka privedie k tomu, že stratí túžbu po sexuálnych aktivitách? „Tá pravá asexualita v súlade s názorom prof. Weissa je spôsobená vážnymi hormonálnymi potrebami. Fáza asexuality je charakteristická aj pre vývinové obdobie staroby, keď sexuálna túžba naberá klesajúcu tendenciu, a predsa nemožno považovať všetkých starých ľudí za asexuálnych.“
Hrdý Soboťan
Štefan Petrík, ktorého štúdium odvialo do Banskej Bystrice, je rodeným Soboťanom a na toto mesto nezanevrel. „Rimavskú Sobotu milujem. Tu som sa narodil, tu som žil a vždy ostane v mojom srdci na prvom mieste. Môžem žiť a pracovať v ktoromkoľvek inom meste, na ktoromkoľvek inom kontinente, vždy budem hrdý na to a budem hrdo hlásať, že som Soboťan!“ Niekoľko výskumov či odborných článkov Štefana Petríka si môžete prečítať na tomto odkaze.
