Menu
RIMAVSKÁ SOBOTA – Aj mestá a obce musia s energiami šetriť. V Rimavskej Sobote už napríklad svieti len každá druhá lampa. Energetickú krízu ale pocítili aj žiaci a žiačky v školách a deti v škôlkach. Kúri sa menej, teplota v triedach je nižšia ako v minulých rokoch. Ako nás pred niekoľkými dňami upozornila naša čitateľka, niekde nedosahuje ani stanovenú normu.
„V triede som ráno namerala teplotu 19,2 stupňa Celzia, pričom norma je minimálne 20 stupňov Celzia. Tých 20 stupňov Celzia musí byť už ráno, keď deti prichádzajú do školy. Na túto hodnotu sa teplota vyšplhala až poobede, pričom v triede normálne prebiehalo vyučovanie. Napríklad v telocvični je 14 stupňov Celzia, norma je 15,“ uviedla.
Článok pokračuje pod reklamou
„Myslím si však, že aj tých 20 stupňov Celzia je dosť málo. Vlani sa teplota v triede v zime pohybovala okolo 28-30 stupňov. To už zas bolo veľmi veľa,“ dodala s tým, že regulovať teplotu priamo v triede nie je možné.
Školským zariadeniam, ktoré spadajú pod mesto Rimavská Sobota, bolo odporúčané šetriť. Manuál, ako to majú robiť, im poskytnutý nebol. Nejde pritom o ojedinelý prípad – šetrí sa na celom Slovensku. O tom, ako šetriť, majú diskutovať aj na radách školy.
Riaditelia škôl tak stoja pred neľahkou úlohou. Šetriť musia, pomaly však už nie je kde. Ministerstvo školstva síce školám, ktoré o to požiadali, preplatilo zvýšené náklady na energie, no utiahnuť kohútiky aj tak musia. So šetrením im nepomáha ani stav budov, v ktorých sídlia.
„Som riaditeľom jedenásť rokov. Jedenásť rokov šetrím. Pre mňa táto situácia nie je ničím výnimočným. Myslím si, že tieto záležitosti už my máme dávno za sebou. Samozrejme, vykurovanie u nás prebieha tak, že máme vlastný ovládací panel a pán školník nastavuje na určitú teplotu. Pohybujeme sa niekde na úrovni 20 stupňov Celzia. Pokiaľ už deti nie sú v škole, tak sa temperuje. Snažíme sa dodržiavať všetky opatrenia,“ povedal riaditeľ Základnej školy Š. M. Daxnera v Rim. Sobote Peter Černý. V rámci šetrenia s energiami tiež napríklad kontrolujú, či niekde zbytočne nesvietia svetlá.
Nárast cien energií výrazne pocítili aj v Základnej škole P. K. Hostinského. Ako sme informovali pred niekoľkými mesiacmi, mesačná preddavková platba sa im zo sumy 1 321 eur zvýšila na sumu 5 980 eur. „Ministerstvo školstva nám to dofinancovalo, žiadalo o to mesto. Nemusíme robiť opatrenia, ako napríklad dištančné vyučovanie a ani sedieť v zime. Viac už ale teplotu znížiť nemôžeme, pretože deti budú ešte viac chorľavieť. Snažíme sa temperovať. Máme vlastnú kotolňu,“ povedala riaditeľka ZŠ P. K. Hostinského Anita Antalová s tým, že v triedach majú teplotu okolo 21 stupňov Celzia, no minulý rok kúrili viac.
„Na druhom stupni už máme namontované aj termostaty. Vieme si teplotu regulovať v triedach, na chodbách a toaletách. V počítačových učebniach je napríklad teplota na minime. Vďaka takémuto regulovaniu vieme ušetriť 5-10 percent. Termostaty sme na druhom stupni montovali v lete v rámci rekonštrukcie. Mesto vtedy školám rozdeľovalo financie, my sme dostali 40-tisíc eur na rekonštrukciu teplovodného kúrenia,“ vysvetlila.
Na Súkromnej základnej škole Creative šetriace opatrenia pri vykurovaní nezaviedli. „Sme v budove inej školy, ktorá patrí pod Banskobystrický samosprávny kraj. Požiadali sme ministerstvo školstva o dofinancovanie zvýšených nákladov. Aktuálne máme v triedach vysokú teplotu, na chodbách nižšiu, a to kvôli starým oknám. Deti sedia v triedach v tričkách. V triedach si teplotu vieme regulovať,“ povedala Vanda Kosorínová, zriaďovateľka školy.
Nuž, žiakom a žiačkam nateraz neostáva nič iné, len sa teplejšie obliecť. Ako odznelo na zasadnutí mestského zastupiteľstva, uvažovalo sa aj o skoršom začatí blížiacich sa prázdnin. Táto myšlienka sa však do praxe nepretaví.
"Už dlhodobo upozorňujem na obrovský investičný dlh, ktorý nám tu za posledné roky na úkor uprednostňovaných investícií do asfaltu a zábavy vznikol. Takmer všetky budovy vo vlastníctve mesta sú v zlom stave a dnes, v dobe energetickej krízy, sa nám to vypomsťuje desaťnásobne. Keď sme požadovali v minulom volebnom období, aby sa pripravovali projekty na zateplenia mestských budov, výmenu osvetlenia, vyregulovanie vykurovacích systémov alebo výmenu verejného osvetlenia za inteligentne riadené LED osvetlenie, výmenu technológie chladenia zimného štadióna či rekonštrukciu mestskej plavárne, tak sme boli primátorom Šimkom vysmiati, že sú to vyhodené peniaze do Rimavy," povedal mestský poslanec Roman Vaľo s tým, že ak by sa zrealizovala iba časť nimi požadovaných investícií, tak by sa nám to dnes vrátilo niekoľkonásobne.
Ako pokračoval, keďže sa nič z týchto ich požiadaviek nezrealizovalo, naopak boli odmietnuté, tak dnes musia aj základné školy a materské školy šetriť. "Vykurovanie priestorov na úroveň 20 stupňov Celzia je na úrovni požiadavky STN, to je síce v poriadku, ale keďže niektoré objekty nemajú dodnes vymenené okná, tak je náklad na ich vykurovanie vysoký. Transparentné konštrukcie na fasáde objektu tvoria najväčšie percento tepelnej straty objektu. Investíciami je možné šetriť prevádzkové náklady na energetickú náročnosť verejných objektov. Je našou povinnosť sa o ne starať, nakoľko sa jedná o náš spoločný majetok a o peniaze daňových poplatníkov," dodal poslanec.
"Najhoršie ale na tom je, že som v novom mestskom zastupiteľstve od nových poslancov zatiaľ nepočul žiadny takýto konkrétny návrh, bolo to len teoretizovanie. Naopak primátor Šimko podľa môjho názoru ‚blúzni' o najväčšom energetickom žrúte na pár mesiacov sezóny na Kurinci, ktorým je výstavba bazénu s vlnobitím. V krízovom roku sa do takej nezodpovednej investície, keď nemáme opravenú a zrekonštruovanú väčšinu mestských budov, pustí podľa môjho názoru len nezodpovedný hazardér s peniazmi daňových poplatníkov. Verím, že mu poslanci klubu Alternatívy a klubu za Rozvoj mesta túto dnes nepotrebnú investíciu automaticky neschvália a postavia sa k peniazom daňových poplatníkov zodpovedne," povedal Roman Vaľo.
Pred niekoľkými týždňami prešiel v parlamente zákon, ktorý prikazuje verejným budovám znížiť spotrebu od 1. októbra 2022 o 15 percent. Súčasťou materiálu boli aj opatrenia, ktoré by mali dopomôcť k šetreniu. Je možné uplatniť ich aj na školy a škôlky v Rimavskej Sobote? V akom stave sa nachádzajú budovy, v ktorých sídlia? Vysoká energetická náročnosť je to, čo ich spája.
Regulovanie kúrenia, osadenie termostatických hlavíc, zateplenie podkrovia alebo strechy, zateplenie obvodového plášťa, inštalácia obnoviteľných zdrojov energie – napríklad fotovoltaických panelov pre účely vlastnej výroby elektrickej energie, výmena starého osvetlenia za úsporné LED svietidlá či výmena starých okien. Tieto všetky opatrenia by financie za energie ušetrili, ich realizácia však tiež niečo stojí. Mestské rozpočty takéto nákladné rekonštrukcie nezvládajú, a preto môžu byť riešením dotácie.
Napríklad mesto Lučenec v septembri 2021 otvorilo zrekonštruovanú škôlku na sídlisku Rúbanisko II. Práce sa začali v júli 2020. Ako uvádza náš partnerský portál Novohradské.sk, rekonštrukcia vyšla na takmer milión eur, pričom okolo 870-tisíc tvoril nenávratný finančný príspevok z operačného programu Kvalita životného prostredia. Mesto projekt spolufinancovalo piatimi percentami, teda sumou cca 46-tisíc eur. Budova bola postavená v 70. rokoch. V rámci rekonštrukcie sa zateplil obvodový plášť, podlahy aj strecha, vymenili sa výplňové konštrukcie, zrekonštruovalo sa vnútorné osvetlenie, rozvody vody i vykurovací systém a pribudlo rekuperačné vetranie.
Lučenec bol úspešný aj v žiadosti o ďalšiu dotáciu na rekonštrukciu materskej školy. Tentokrát ide o Materskú školu Partizánska, pričom hlavným cieľom je zníženie vysokej energetickej náročnosti objektu.
"Celková podlahová plocha objektu je 1 744, 85 m2. Po zrealizovaní projektu dôjde k zníženiu konečnej spotreby energie materskej školy o 196 MWh/rok a budova, pôvodne energetickej triedy C, bude zaradená do triedy A0. Potenciál úspor primárnej energie oproti súčasnému stavu bude 78,8 percent," uviedlo mesto. Samospráve na tento účel schválilo ministerstvo životného prostredia dotáciu vo výške cez 779-tisíc eur. Celkové oprávnené výdavky projektu presahujú 820-tisíc eur. Viac si prečítate tu.
NENECHAJTE SI UJSŤ
