Menu
RIMAVSKÁ SOBOTA – Slová ako energetická chudoba alebo energetická kríza sa v uplynulých mesiacoch skloňujú čoraz viac. Rast cien plynu a elektrickej energie v Európe neovplyvňuje len globálny trh, inštitúcie či najmenšie subjekty – domácnosti, ale aj samosprávy. Primátor Rimavskej Soboty Jozef Šimko poukázal na nárast mesačných nákladov za dodávku zemného plynu pre jednu zo základných škôl meste. Suma rapídne stúpla, Slovenský plynárenský priemysel, a.s. (SPP) má však vysvetlenie.
„Slovenský plynárenský priemysel nám dnes, v stredu 17. 08. 2022 oznámil prepočet nákladov dodávky zemného plynu pre Základnú školu P. K. Hostinského v Rimavskej Sobote, kde doposiaľ mesačná preddavková platba zo sumy 1 321 € sa zvyšuje na sumu 5 980 €. A toto nás čaká pri všetkých školských zariadeniach vykurovaných zemným plynom,“ uviedol na svojom profile na sociálnej sieti primátor Jozef Šimko.
Článok pokračuje pod reklamou
„So zástupcami mesta Rimavská Sobota sú naši kolegovia, manažéri predaja, v kontakte priebežne a dlhodobo. Už pred vyše rokom sme mestu Rimavská Sobota zaslali prvé ponuky s cieľom zabezpečiť vopred pre mesto čo najvýhodnejšiu cenu, keďže zmluva sa mala skončiť v júli 2022. Ponuky zo strany SPP však zástupcovia mesta odmietali s odôvodnením, že cena poklesne a chcú počkať. Uzatvárať zmluvu na dodávku energií v čase, keď sú ceny najvyššie, je tak manažérskym rozhodnutím vedenia mesta Rimavská Sobota. So zástupcami mesta však aj naďalej rokujeme s cieľom dosiahnuť obojstranne prijateľné riešenie. Zverejňovanie mailovej komunikácie na sociálnych sieťach považujeme za neslušné a za konanie v rozpore s dobrými mravmi,“ uviedol v reakcii Ondrej Šebesta, riaditeľ odboru korporátnej komunikácie SPP.
Ako ďalej vysvetlil, aktuálny, mimoriadne vysoký celosvetový nárast cien energií, pričom mimoriadne volatilný cenový vývoj na trhu s energiami pretrvával už počas roka 2021, je dôsledkom najmä vojnového konfliktu na Ukrajine a tým vyvolanej neistoty na trhoch, globálnym dopytom, snahou o diverzifikáciu zdrojov energií a hľadaním riešení na posilnenie energetickej bezpečnosti. „Tieto faktory budú mať nepochybne zásadný vplyv na vývoj cien komodít aj v nadchádzajúcich mesiacoch,“ avizoval.
Ceny energií na trhoch musia podľa jeho slov v koncových cenách zohľadňovať všetci európski dodávatelia energií. „Koncovú cenu plynu pre zákazníkov tvorí samotná cena za dodávku plynu vrátane komodity, ktorú pri zmene, či už smerom nahor alebo nadol, dodávateľ musí premietnuť do tejto časti ceny. Druhú časť ceny tvoria tzv. sieťové poplatky (preprava a distribúcia), na výšku ktorých dodávatelia energií nemajú žiadny vplyv a len ich zahrnú do celkovej ceny v zmysle príslušných cenových rozhodnutí ÚRSO,“ dodal na záver Ondrej Šebesta.
Problém s vysokými účtami za energie majú aj iné školské zariadenia na Slovensku. Podľa ministra školstva, vedy, výskumu a športu SR Branislava Gröhlinga rezort opakovanie žiadal ministerstvo financií o financie na nárast cien energií pre školy. Bez výsledku.
„Považujem za neuveriteľné, že pri všetkých výdavkoch, ktoré sme tu za posledné 2 roky videli, sa musíme od januára doprosovať o takú bežnú vec, akou je to, aby sme deťom v škole zakúrili,“ uviedol minister školstva na svojom profile na sociálnej sieti. Ako dodal, dištančné vzdelávanie nepripadá do úvahy. „Dištančného vzdelávania si žiaci užili viac než dosť a ak by im bolo tento rok nariadené preto, lebo štát odmietol školám zaplatiť kúrenie a svietenie, Slovensko by sa stalo svetovým unikátom,“ tvrdí minister školstva.
Prostredníctvom regionálnych úradov školskej správy boli zozbierané údaje o cenách energií pre ZŠ a SŠ. „Išlo o výdavky v roku 2021 a predpokladané výdavky v roku 2022 na základe uzatvorených zmlúv. Tieto údaje boli porovnané s údajmi zo správ o hospodárení za roky 2019 a 2020. Medziročný nárast výdavkov za energie, vodu a komunikácie je v roku 2022 za oblasť regionálneho školstva vo výške 36 821 610 eur (150,2 %), z toho nárast cien plynu je oproti roku 2021 vo výške 19 426 900 eur (159,85 %) a deklarovaný medziročný nárast cien za elektrinu je 11 424 046 eur (166,39 %),“ dodal na vysvetlenie Branislav Gröhling.
NENECHAJTE SI UJSŤ
