Menu
V Lukovištiach býval istý Jozef Tóth a v bližšie nezistenom čase v roku 1929 mu zomrela manželka a on zostal sám na štyri maloleté deti. Znovu sa neoženil a pri výchove detí mu pomáhala jeho svokra, ktorá s nimi tiež bývala. Od smrti jeho manželky uplynuli už štyri roky a keď na dušičky bol zapáliť sviečku na hrobe, tak z cintorína jeho kroky zamierili do dedinskej krčmy.
Spomínal na manželku keď si logol z „ohnivej vody“ a čím viac si jej dopriaval, tak sa jeho smútok nerozplýval, ale znásoboval. Okolo polnoci keď sa vybral domov, bol jeho krok už dosť neistý a sem tam mu pomáhali k rovnej chôdzi aj ploty, o ktoré sa opieral. Keď si konečne došiel k domu, tak v predtým mierumilovnom človekovi zovrela krv, ktorá bola dosť zriedená alkoholom.
Článok pokračuje pod reklamou
Už vo dvore začal vyčíňať a vyhrážať sa revolverom. Jeho svokra nespala hlbokým spánkom a preto rýchlo zaregistrovala, že tu niečo nebude s kostolným poriadkom. Ani chvíľu neváhala, zobudila spiacich vnukov a práve včas stihli ešte nebadane vybehnúť z domu. Spásu hľadali v prasačom chlieve, kde sa rýchlo ukryli.
Jozef Tóth vošiel do spálne a v kuse nadával. Keď tam nikoho nenašiel, zo zlosti obrátil revolver k sebe a stlačil spúšť. Nedobrovoľní návštevníci chlievu počuli výstrel a aj zúfalý výkrik. Nemali však odvahu vojsť do domu a tak pohľadali nočného strážnika, ktorý robil obchôdzku v obci.
Ten sa tiež nehrnul ísť sa pozrieť do domu a preto zobudil najskôr obecného sudcu a potom aj notára. Spoločne sa vybrali do domu Jozefa Tótha. Cestou sa k nim pridávali ďalší obyvatelia Lukovíšť, ktorých buď zobudil výstrel, alebo nezvyklý nočný ruch.
V izbe našli ležiaceho Tótha, ktorý nejavil známky života. Ako však zistili po krátkej chvíli, ten stav bol zapríčinený vysokou dávkou alkoholu. Guľka z revolveru ho ani len nezranila, trčala zo stropu v spálni. Nočný strážnik preventívne Tótha odzbrojil a tým sa považovala celá záležitosť za uzavretú. Nechajú ho vyspať sa, no a napokon čo bolo hlavné, nikomu sa vôbec nič nestalo.
Jozef Tóth sa po chvíli prebral a záhadným spôsobom sa mu rozjasnilo v mysli. Zistil chýbajúci revolver a vedel, že mu ho zobral nočný strážnik. Po krátkom hľadaní ho našiel v dedine a pýtal si späť svoju zbraň. Strážnik mu ju nechcel vydať, ale potom ako začal byť Tóth agresívny, tak si celú vec rozmyslel a vrátil mu revolver.
Článok pokračuje pod reklamou
Tóth si to namieril priamo na cintorín. Zastal nad hrobom svojej manželky a spustil najskôr veľký krik. Napokon obrátil revolver k sebe a nočným tichom sa niesol zvuk výstrelu. Celá dedina bola opäť na nohách a strážnik navigoval ľudí do cintorína.
Našli ho ležiaceho na hrobe a ako sa veľmi rýchlo zistilo, tak opäť spal a výstrel ho ani len nepoškriabal. Trpezlivosť miestnych obyvateľov skončila, dvakrát za noc si z nich vystrelil a takto ich zbuntošil. Odvliekli ho domov a v izbe s ním zostala stráž, aby nedajbože, nemal v úmysle ešte aj po tretíkrát strieľať.
Ľudia boli z jeho konania tak pobúrení, že sa voči nemu zahájilo policajné vyšetrovanie za trestný čin všeobecného ohrozenia. Putoval pred senát súdu v Rimavskej Sobote a táto lekcia mu pravdepodobne stačila, lebo ďalšia nočná streľba sa už v Lukovištiach v tom období neopakovala.
Zdroj: Gömör zo dňa 19. 11. 1933
Autor: Vladimír Gondáš
NENECHAJTE SI UJSŤ
