Menu
RIMAVSKÁ SOBOTA - Po Mníchovskej dohode a Viedenskej arbitráži 2. novembra 1938 muselo Československo odstúpiť územie na juhu Slovenska fašistickému Maďarsku. Týmto sa Slovensko stalo po dobu šiestich rokov podriadeným Horthyho Maďarsku, ktoré fungovalo ako kolónia nacistického Nemecka.
Napriek tomu, že oficiálna politika Slovenského štátu podporovala nacistickú agresiu, mnohí obyvatelia, vrátane mladých Slovákov z juhu Gemera, sa postavili proti fašizmu. Mnohí z nich, povolaní do Horthyho armády, prebiehali na stranu Červenej armády. Príklady hrdinstva sa nachádzajú v príbehoch ľudí ako Ondrej Balík a Ondrej Šinar Šmál z Rimavskej Soboty, ktorí sa aktívne zapojili do boja proti nacistom.
Článok pokračuje pod reklamou
Odpor voči fašizmu na Slovensku kulminoval v Slovenskom národnom povstaní, ktoré vyvrcholilo v lete 1944. V regióne Gemer sa vytvorili partizánske skupiny, ktoré sa úspešne zapájali do sabotáží a bojov proti nemeckým a maďarským jednotkám. Zvlášť významná bola skupina pod vedením majora Vasilija Michajloviča Kozlova, ktorá podnikala útoky na nemecké transporty a strategické miesta, čím výrazne prispela k oslabeniu nepriateľa.
V období Slovenského národného povstania v septembri 1944 prebiehali intenzívne boje na juhu Slovenska. V obciach Poltár a Kalinovo sa posilnili miestne jednotky o ďalších dobrovoľníkov a o 12 príslušníkov Vajanského práporu, čo zvýšilo ich bojovú silu.
Za daždivého počasia 22. septembra 1944 sa Kozlovova skupina presunula k maďarským hraniciam. Z prieskumu vyplynulo, že nemecké jednotky posilnili svoje sily na hranici. Do Oždian presunuli 1000 vojakov, do Rimavskej Soboty 3000 vojakov, pričom maďarské posádky v Držkoviciach a Skerešove mali 60 a 45 vojakov.
Napriek nepriaznivým podmienkam a silnej ostrahe sa skupine pod vedením Ščebetovského a Dorčena podarilo v noci z 22. na 23. septembra na trati Jesenské-Fiľakovo úspešne vyhodiť do vzduchu vlakový vojenský transport. Tento útok výrazne oslabil nepriateľské sily.
O dva dni neskôr, 24. septembra, sa Kozlovova skupina so štábom presunula cez hranice a zriadila si nový tábor v lese nad obcou Bulhary. Táto operácia prebehla úspešne a skupina pokračovala v partizánskej činnosti, vrátane prerušenia telefonického spojenia a dočasného obsadenia obce Šíd, kde ich miestni obyvatelia podporili.
Dňa 27. septembra kozlovovci obsadili časť Fiľakova a osadu Margit, kde prepadli nemecký vojenský transport. V tomto úspešnom útoku zneškodnili viac ako 1100 nemeckých vojakov a bez strát sa stiahli do hôr.
Po ďalších presunoch cez obce Hajnáčka a Petrovce sa partizáni dostali až k Salgótarjánu, kde narazili na silný odpor maďarských jednotiek, posilnených nemeckými vojakmi. Napriek tomu sa kozlovovcom podarilo uniknúť z obkľúčenia a vrátiť sa na Slovensko, kde pokračovali v boji.
Dňa 3. októbra 1944 prekročil oddiel maďarsko-slovenské hranice a po sústredení v obci Zelené boli presunutí do Babinca, kde ich miestni obyvatelia srdečne privítali. Tu sa skupina pripravovala na ďalšie obranné akcie.
Na základe rádiového súhlasu z Kyjeva a nárastu počtu dobrovoľníkov, bol Kozlovov oddiel 7. októbra 1944 reorganizovaný. Z maďarskej partizánskej roty bol vytvorený oddiel Sándor Petőfi, ktorého veliteľom sa stal Zoltán Grubics. Zároveň vznikol rusko-slovenský oddiel „Za Vlasť“, ktorý pokračoval v boji za oslobodenie Slovenska.
Fašistické represie však boli kruté. V októbri 1944 maďarskí fašisti brutálne zavraždili viacerých obyvateľov Gemera, vrátane nevinných civilistov v obci Suchý Potok pri Kocihe.
Napriek všetkému, odbojové hnutie pokračovalo až do konca vojny, kedy sa partizánske jednotky rozšírili a prispeli k oslobodeniu regiónu. Dnes si ich hrdinské činy pripomíname s úctou a vďakou.
Autor článku: Predseda ZO SZPB arm. gen. L. Svobodu, pplk. v. v. JUDr. Jozef Pupala.
NENECHAJTE SI UJSŤ
