Menu
Ladislav Dzurányi, rodák z Pondelka (*1919 Pondelok - †1944 Strečno), je jedným z hrdinov, ktorí sa zapísali do histórie Slovenského národného povstania (SNP). Tento mladý muž, plný ideálov a odhodlania, obetoval svoj život za slobodu svojho národa, keď padol pri hrdinskej obrane Strečna.
Dzurányi vyrastal v Martine, kde začal svoju vzdelávaciu púť. Už počas gymnaziálnych štúdií v Bratislave sa u neho formoval záujem o cudzie jazyky, čo ho viedlo k štúdiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského, kde sa venoval štúdiu nemeckého, anglického a francúzskeho jazyka. Po skončení štúdií začal pôsobiť ako stredoškolský profesor na Obchodnej akadémii v Martine, kde vyučoval od roku 1943 až do vypuknutia povstania v roku 1944.
Článok pokračuje pod reklamou
Jeho znalosť francúzskeho jazyka sa mu stala osudnou, keď sa pridal k francúzskym partizánom kapitána Georgesa de Lannurien. Dzurányi, ktorý prekladal pre partizánov a súčasne bojoval po ich boku, padol 31. augusta 1944 počas intenzívnych bojov pri Strečne. Jeho posledné chvíle života zachytili jeho francúzski spolubojovníci René Picard a Albert Poupet vo svojich spomienkach, kde Dzurányiho popisujú ako statočného a oduševneného mladého muža, ktorý neváhal obetovať všetko pre slobodu.
Účastníkom tohto boja a svedkom jeho smrti bol aj René Picard.
"...Prichádzame k delu. Nikto. Kapitán volá chlapcov. Dvaja muži vychádzajú z hory.
- Kde je poručík Poupet?
- Ranený. Nemecký náboj vybuchol celkom v blízkosti dela a črepina mu prešla stehnom. Odsunuli sme ho - krvácal, kapitán.
- Kde sú ostatní?
Muž naznačuje posunkom, že nevie. Prichádza tlmočník Ladislav (Dzurányi).
- A slovenskí strelci?
- Je ich šesť, kapitán.
- Zavolal ich, nech pokračujú.
Tlmočník počúvne. Vojaci sa odvážne púšťajú znovu do práce. Ladislav odovzdáva rozkazy. Nepriateľská odpoveď je automatická. Vojaci utekajú do lesa. Ladislav silne vykríkol. Vrhám sa k nemu. Všetko sa odohralo tak rýchlo, že som si nestačil nič uvedomiť. Kapitán sa skláňa nad úbohým chlapcom, ktorý stoná a slabo volá svoju matku.
- Odneste ho!
Kapitán ho chytí za plecia, ja za nohy, sú bezvládne: asi má roztrieštené kosti. Pomaly napredujeme v bahne močaristej cesty. Ranený chraptí, jeho oči sa obracajú stĺpkom.
- Netreba už ísť ďalej! – hovorí kapitán dutým hlasom.
Jemne ukladáme priateľa, ktorý si tak prial, aby sme ho pokladali za svojho krajana. Stojíme chvíľu ticho, kapitán de Lannurien, robí nad mŕtvym znamenie kríža. Úbohý Ladislav, prišiel si do boja s Rabelaisom, Corneillom, Hugom a Racinom. Si prvou obeťou. Nezabudnem na tvoje želanie. V našom srdci si zachováš miesto veľmi drahého priateľa, brata...."
Jeho hrdinstvo nezostalo zabudnuté. Ladislav Dzurányi bol in memoriam vyznamenaný titulom Hrdina Slovenského národného povstania, čo svedčí o jeho výnimočnom prínose k boju za slobodu Slovenska.
Príbeh Ladislava Dzurányiho je pripomienkou toho, aké dôležité je si vážiť a nezabúdať na tých, ktorí položili svoje životy za našu budúcnosť. Tento mladý muž z Pondelka sa stal symbolom odvahy a vlastenectva, ktorý si zaslúži naše trvalé uznanie a úctu.
Autor článku: Ján Aláč, Gemersko-malohontské múzeum
Zdroje:
HALAJ, D., MONCOĽ, Ľ., STANISLAV, J.: Francúzi v Slovenskom národnom povstaní. Banská Bystrica 2003.
Kol. autorov: Slovenský biografický slovník I. A – D. Martin 1986.
I. výročná správa druhého Reálneho čsl. Gymnázia v Bratislave za školský rok 1935/36. Bratislava 1936.
MÁTEJ, J.: Slovenské učiteľstvo v boji proti fašizmu 1939 – 1945. Príspevok k dejinám boja slovenského učiteľstva proti fašizmu. Bratislava 1960.
PICARD, R.: A znovu sme stretli nepriateľa. Bratislava 1984.
NENECHAJTE SI UJSŤ
