Dňa 28 januára 1936 v doobedňajších hodinách sa pozvoľna zapĺňa priestor pred budovou súdu v Rimavskej Sobote. Ľudia, ktorí sa v pozícii verejnosti dostanú do súdnej siene, budú sklamaní.
Na pojednávanie sa nedostaví ten, kvôli ktorému prišlo z nešťastnej lásky o život mladé, ešte len 18 ročné, dievča. Mikuláš Zárkoczy bol v tom čase vojakom základnej služby, a tak sa súdne konanie odohrá v jeho neprítomnosti.
V prvom rade sedí Martin Figuli s manželkou a práve oni sú žalobcami. Pred senátom súdu defiluje množstvo svedkov a pani v prvom rade plače a spína ruky k sudcom, keď je reč o jej mŕtvej dcére Margitke.
Článok pokračuje pod reklamou
Manželský pár Figuliovcov mal tri dcéry. Ako to bolo spravidla zvykom, najmilšou im bola najmladšia Margitka. Vlani, keď mala ešte len 17 rokov, sa u nich doma zjavil obchodný cestujúci Mikuláš Zárkoczy, ktorý pochádzal z Radvane. Bol to fešák a pekne vedel rozprávať. Margitke úplne pomotal hlavu.
O známosti sa dozvedel jej otec a ten rázne prehlásil, že na chlapov má ešte ona veru času dosť a zakázal jej stretávať sa s ním. Ako však dávať pozor na tak mladé dievča, v ktorej žilách pulzovala horúca krv?
Matka ju raz pristihla s jej milým a bolo to pritom len obyčajné nevinné stretnutie. Martin Figuli vzal do ruky palicu a svojej dcére dôrazne pohrozil. Nie, neudrel ju, mal ju veľmi rád, len ju chcel pred nástrahami života uchrániť. Zvesti o Zárkoczym, ktoré sa mu dostali do uši neboli príliš pekné a ani lichotivé.
Margitka však nedbala, jej láska bola oveľa silnejšia ako strach pred otcovým remeňom či palicou. Aj napriek všetkým hrozbám a plači matky, sa naďalej so Zárkoczym schádzala. Páčil sa jej, lebo vedel pekne lásku vyznávať. Tak si Margitka myslela, že je tou najšťastnejšou na svete.
Jedného dňa Zárkoczy prišiel za Margitkinými rodičmi a prehlásil, že to s ich dcérou myslí úplne vážne. Chce sa s ňou oženiť a urobí ju šťastnou po svojom boku. Margitkin otec dlho premýšľal nad tým, ale keď videl rozžiarené oči svojej dcéry, musel napokon súhlasiť. Vedel, že pokiaľ ten súhlas nedá, tak svoju dcéru nadobro stratí.
Zárkoczy stanovil termín sobáša, kedy mal poviesť svoju milú k oltáru. Malo sa tak stať o tri mesiace a zatiaľ každý deň chodil za Margitkou. Jej rodičov balamutil, že v Radvani stavia dom, ktorý práve dokončuje.
Chýbali mu na dokončenie ešte nejaké peniaze, a tak od nich postupne vylákal za necelé dva mesiace 16.000 korún. Bol to ich celý majetok, čo si ťažko nasporili. Zárkoczy keď zistil, že už viac peňazí nemajú, tak sa náhle bez stopy vyparil.
Článok pokračuje pod reklamou
Margitka ho ale neprestala milovať. Padla do ťažkej duševnej depresie, pričom uľahla do postele a viac z nej už nevstala. Zomrela a ešte aj v tej poslednej chvíli jej pery šeptali Zárkoczyho meno.
Martin Figuli spolu s manželkou podali na prokuratúre v Rimavskej Sobote trestné oznámenie pre podvod a zvedenie ich dcéry pod sľubom manželstva.
Miestna prokuratúra rozbehla pátranie po podvodníkovi a aj ho našla. Zárkoczy vedel, že musí narukovať do armády a dúfal, že zmizne z dohľadu a už ho nenájdu. Ako je hore vyššie uvedené, tak súd vypočul väčšie množstvo svedkov a dospel k jednoznačnému verdiktu.
Mikuláš Zárkoczy bol uznaný za vinného z trestného činu podvodu, čím zavinil aj smrť Margitky.
Súd disponoval takými presvedčivými dôkazmi, že Zárkoczy bol v neprítomnosti odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní jedného roka nepodmienečne. Keďže v tom čase bol vojakom základnej služby, po jej absolvovaní na neho čakal nástup do väzenia.
Martin Figuli prišiel o najmilšiu dcéru a stratil aj ťažko zarobené peniaze, trest pre podvodníka považoval za príliš mierny.
Autor: Vladimír Gondáš
Zdroje: Slovenský Východ zo dňa 29.1.1936
NENECHAJTE SI UJSŤ
