No active "ca-sidebar-197687" sidebar

V chránenom vtáčom území Muránska planina vyťažili tisíce kubíkov kalamitného dreva

V chránenom vtáčom území Muránska planina – Stolica, v ktorom žije aj ohrozený hlucháň hôrny, ťažia tento rok tisíce kubíkov dreva. Dôvodom má byť postihnutie smrekových porastov škodcami, podkôrnym hmyzom či hubovými ochoreniami. Ťažba dreva či často vídané kamióny naložené drevom na cestách vyvolali reakciu nielen u ochranárov, ale aj u milovníkov prírody. Drevo tu majú ťažiť štátne lesy SR, súkromný podnikateľ z Rakúska či miestne urbáre. Podľa zástupcu štátneho podniku Lesy SR, hovorcu Mariána Nosáľa ťažia v súlade s platnou legislatívou. Ako pre Rimava.sk ďalej uviedol, ide o územie s II. stupňom ochrany prírody, kde obmedzenia v ťažbe dreva v tomto režime nie sú. Tento rok tak v časti Stolica vyťažili aktuálne 9800 m3 kalamitného dreva. „Koľko vyťažíme vieme len odhadnúť, lebo to závisí na vývoji napadnutia smrekových porastov. Odhadujeme ďalších 10 000 m3,“ priblížil Nosáľ a dodal, že odhadnúť ako dlho potrvá náhodná ťažba určiť zatiaľ nedokážu. Ťažbu Lesy SR vykonávajú dodávateľským spôsobom a počet jeho pracovníkov kolíše podľa potreby a ročného obdobia.

Podľa Nosáľa ťažba prebieha od vzniku veternej kalamity Žofia v roku 2014. Po jej spracovaní v roku 2015 sa však začalo prejavovať kalamitné premnoženie podkôrneho hmyzu a rozsiahlu podkôrnikovú kalamitu Lesy SR evidujú od roku 2016. „V lokalite Stolica je styk hraníc viacerých subjektov z ďalších dvoch okresov, ktoré obhospodarujú lesné pozemky a nie všetky pristupujú k obranným opatreniam rovnako dôsledne,“ vysvetlil Nosáľ a zdôraznil, že využívajú všetky dostupné a na tomto území povolené metódy boja proti podkôrnemu hmyzu na zmiernenie dôsledkov jeho pôsobenia. Tohoročné odchyty lykožrúta vo feromónových lapačoch a klasických lapákoch však podľa neho dosahujú historické maximá a signalizujú problémy už v tomto letnom období. Podľa hovorcu Lesov SR sa snažia v maximálnej miere využívať šetrné technológie ťažby, ale zastaviť príčinu rozpadu smrekových porastov zatiaľ nedokázali aj v dôsledku obmedzení v používaní chemických prostriedkov. Nosáľ zároveň podotkol, že do minulého roku ručne ošetrovali a postrekovali zbytky po ťažbe. „V roku 2017 bolo akékoľvek použitie insekticídu vo vtáčom území zo strany štátnej ochrany prírody zakázané,“ konštatoval.

Ťažba dreva ohrozuje populáciu vzácneho hlucháňa
Chránené vtáčie územie Muránska planina – Stolica bolo vyhlásené v roku 2009 ministerstvom životného prostredia. Ťažba v tomto území podľa ochranárov ale vážne narušuje biotop hlucháňa hôrneho, ktorého sú v tejto lokalite možno už len desiatky. Terajšie aktivity Štátnej ochrany prírody okolo hlucháňa sú však podľa lesníkov zamerané jednostranne. „Nekomplexne a hlavne neskoro,“ tvrdí Nosáľ, podľa ktorého o alarmujúcom stave lokality Stolica už informovali a vyzývali na pomoc Štátnu ochranu prírody. Dôvodom rapídneho úbytku populácie hlucháňa Nosáľ vidí aj v nesystematickom riešení druhovej ochrany z 90-tich rokov, zrušeniu poľovníckeho obhospodarovania hlucháňa a následného premnoženia ich predátorov. Dopad to podľa lesníkov má aj na premnoženie podkôrnika, keďže bola napríklad znemožnená biologická ochrana. „Ochranou pernatých dravcov boli zdecimované stavy spevavcov, ktoré pomáhali udržať pod kontrolou podkôrniky,“ dodal Nosáľ.

Fabova hoľa ostane zrejme pralesom
Následky veternej smršte sa odzrkadlili aj v lokalite Fabova hoľa, pod ktorou pramení rieka Rimava. Popadané stromy tu však na niekoľkých hektároch ostanú nedotknuté, je tam najvyšší 5-ty stupeň ochrany prírody a tým zakázané úplne všetko. „Celá lokalita ostane na „samovoľné spracovanie prírodou“ - hoci hlucháň tam už možno ani nie je,“ dodal hovorca štátneho podniku Lesy SR.

Zdroj: Rimava.sk, ilustračné foto z Muránskej planiny a okresu Rimavská Sobota


Odoberajte novinky spravodajského portálu Rimava.sk, ktoré vám v e-mailovej schránke budú pristávať pravidelne.

Páčil sa ti článok? Zdieľaj ho
Diskusia k príspevku
Odporúčáme
No active "ca-sidebar-197688" sidebar
cross