Menu
K vianočným sviatkom pre mnohých ľudí neodmysliteľne patrí účasť na slávnostných bohoslužbách. Evanjelici ich budú sláviť popoludní, katolícke omše začínajú v nočných hodinách, konať sa budú tradične v slovenskom aj maďarskom jazyku.
Služby Božie v rimavskosobotskom evanjelickom kostole sa na Štedrý deň uskutočnia o 15.30 hod. v slovenskom jazyku, po nich budú o 17-tej hod. nasledovať bohoslužby v maďarčine.
V kostole reformovanej cirkvi sa veriaci zídu rovnako o 17-tej hodine.
Tradičnú polnočnú omšu budú sláviť aj v rimavskosobotskom rímsko-katolíckom kostole. O 22.00 začnú bohoslužby v maďarskom jazyku, slovenské sú naplánované na polnoc.
Vianočné sviatky majú na Slovensku rôzne mená
Pre 24. december máme na Slovensku niekoľko názvov. Oficiálne sa tento deň a večer pre bohato prestretý stôl a množstvo jedál nazýva Štedrý. Na východnom a čiastočne aj na strednom Slovensku sa vyskytuje názov “vilija” alebo “vigilija”, odvodený od latinského “vigília”, čo znamená predvečer sviatku. Slávenie sviatku večer pred jeho skutočným termínom prebrala cirkev zo židovskej tradície. Pre Židov sa totiž deň začína predchádzajúcim večerom. Preto sa slávnostné vianočné omše slúžia o polnoci z 24. na 25. decembra. Hlavná vianočná omša je však 25. decembra predpoludním.
V prevažne evanjelických dedinách stredného Slovenska nájdeme staré pomenovanie Dohviezdny večer. Používajú sa aj spojenia Pôstny alebo Postiaci a Svätý večer. V Novohrade a v časti Hontu a Zemplína sa zachovalo staré slovo Kračún.
Ozdobený stromček pochádza z Nemecka
História vianočného stromčeka, obľúbeného na celom svete, sa začala písať v nemeckom protestantskom prostredí. Prvá písomná zmienka o stavaní ozdobeného stromčeka pochádza z roku 1507 od kazateľa Geislera z Alsaska. Pôvod vianočného stromčeka však nie je biblický ani kresťanský. Siaha azda až k rímskym oslavám slnovratu - Saturnáliám.
Na naše územie prenikol stromček v 18. storočí z Nemecka. Najprv sa udomácnil v mestskom prostredí a na konci 19. storočia začal prenikať na vidiek. Na východné Slovensko sa dostal dokonca až medzi vojnami. Dovtedy sa v izbách vešali rôzne slamené predmety, snopy obilia a zelené vetvičky. Aj stromček býval spočiatku zavesený v kúte alebo v strede izby vrcholcom k zemi. Jednoznačnú príčinu, prečo sa práve ihličnatý stromček stal symbolom Vianoc, nepoznáme. Isté však je, že je s nimi spätý veľmi pevne. Zdobia ho aj ateisti, výnimku tvoria iba Svedkovia Jehovovi, ktorí neuznávajú žiadne sviatky.
Zdroj: Rimava.sk, SITA
