Menu
Na jar, v roku 1994 nás, vtedy najstaršia členka nášho turistického oddielu Valika Husaníková, previedla svojou obľúbenou trasou, ktorú najviac milovala a po smrti svojho otca po nej často chodievala s bratom Žigmundom. My, ako Tisovčania - turisti neznalí zákutí bez turistického značenia, sme toto jej pozvanie, roky odkladané, radi prijali. Vtedy však netušiac, že touto trasou sme s Valikou kráčali nielen prvýkrát, ale aj posledný.V tom istom roku 24. októbra nás Valika náhle navždy opustila. Ako spomienku na ňu sme si ponechali túto jej obľúbenú trasu v našom Kalendári akcií a pravidelne každý rok, v dňoch výročia Valikinho odchodu z tohto sveta, sa vydávame po jej stopách. Tento rok to vyšlo presne na deň, kedy nás pred 21 rokmi opustila.
Tohtoročná predposledná októbrová sobota bola ako vystrihnutá z tej najkrajšej pohľadnice. Zraz prvých účastníkov býva už tradične pod železničným mostom na Muránskej ulici v Tisovci, ráno po ôsmej hodine.
Prvým cieľom dňa bol cintorín, kde sme si za prítomnosti Valikinej dcéry Valiky s manželom uctili pamiatku našej bývalej členky položením kytice a zapálením kahancov. Druhé zrazové stanovisko je na železničnom priecestí v mestskej časti Slávča. Tu sa k nám na trasu napája tá väčšia časť účastníkov. Ako plynú roky, pribúdajú aj noví účastníci prechodu a ich počet každým rokom rastie. Nebolo tomu inak ani na tomto ročníku, kedy sa akcie zúčastnila stovka turistov. Boli medzi nimi nielen pravidelní návštevníci akcie, ale opäť aj množstvo nových zvedavcov, ku ktorým sa dobrý chýr o akcii dostal z rôznych zdrojov. Svoje zastúpenie tu mali okrem Tisovčanov aj Revúca, Hnúšťa, Rimavská Sobota, Bratislava, Košice, Lučenec, Čerenčany, či dokonca aj Česká republika, čím sa 21. ročník stal ročníkom s medzinárodnou účasťou.
Valikina trasa dlhá približne 22 kilometrov vedie zo Slávče pod Hajnaš, cez Kozák do Hrdzavého a končí zostupom dolinou Kačkava v Tisovci. Pod Hajnašom nás čakalo okrem krásnych výhľadov aj prekvapenie v podobe horúceho čaju a iných nápojov. O toto príjemné spestrenie sa postarali manželia Irena a Pavel Milecovci. Veľmi pekne ďakujeme. Ďalej sme kráčali pohodlnou cestou, z ktorej sa naskytajú striedavo výhľady na okolité vrchy a vŕšky zaliate jesenným slnkom.
Poďakovanie patrí aj manželom Zlatke a Jurajovi Brožovcom, ktorí už niekoľko rokov poskytujú
priestory pri svojej chate v Kačkave, kde sa účastníci môžu občerstviť a zajesť si pripraveného pokrmu.
Tento rok to boli dva druhy gulášov. Jeden divinový, vďaka kamarátom sponzorom, poľovníkom Dušanovi Liptaymu a Jánovi Striežovskému a druhý, pre tých, čo divinu "nemusia", bravčový. Hlavný aktér a šéfkuchár Pavel Blaho, za asistencie manželky Andrejky a Zlatky s Jurajom, sa svojej premiéry vo varení pre také množstvo stravníkov, zhostil na výbornú. Obidva BLAHOdarné guláše tak dostali právom samé pochvaly.
V poradí 21. ročník Valikinej trasy dopadol nad očakávania. Prvotné odhady, do 50 účastníkov, sa nepotvrdili, ale počet sa zdvojnásobil, čo nás veľmi teší. Veď po vlaňajšom jubilejnom 20. ročníku za takmer 160 člennej účasti, sme so stovkou turistov tento rok už ani veľmi nepočítali.
Tak dovidenia zasa o rok!
Najbližšie, 7. novembra, nás však ešte čaká účasť na 22.Karolovskom výstupe na Bralo a Bralce, ktorý organizuje Klub turistov Bralo v Tuhári. Záujem z Tisovca je veľký a preto máme presun na akciu zabezpečený autobusom.
Zdroj: Dušan Kojnok, predseda turistického oddielu KOS Rimavská dolina
