No active "ca-sidebar-197687" sidebar

Včelárenie je nikdy nekončiace vzdelávanie

V spolupráci s Miestnou akčnou skupinou MALOHONT Vám prinášame sériu článkov predstavujúcich producentov kvalitných miestnych výrobkov, disponujúcich značkou „Regionálny produkt GEMER-MALOHONT“. Viac informácií  o regionálnom produkte nájdete tu…

Martin Böhmer - Med

Martin Böhmer z Revúcej je treťou generáciou včelárskej rodiny. Od roku 2003 sa spolu s manželkou stará o včelstvá v podhorskej oblasti Muránskej doliny. V rokoch 2010 - 2011 absolvoval včelársku školu v Banskej Bystrici, kde získal výučný list v odbore včelár. Je aktívnym členom Slovenského zväzu včelárov, pracuje vo výbore Základnej organizácie Slovenského zväzu včelárov v Revúcej ako dôverník. Včelnice Böhmerovcov sú umiestnené od obce Muránska Dlhá Lúka až po Magnezitovce. Pestré zloženie flóry v zmiešaných lesoch a na lúkach okolo rieky Muráň zaručuje bohatú chuť medu. Vďaka množstvu kvetov, ktoré kvitnú a medujú súčasne, v nej každý rok prevláda niečo iné. Preto med rozdeľujú na jarný, po agáte, po lipe a augustový.

Odkiaľ pochádza Váš med?
Niekoľko našich včelníc je situovaných pozdĺž Muránskej doliny, od Muránskej Dlhej Lúky, cez Revúcu až po Magnezitovce. V tomto priestore v podstate získavame všetky včelie produkty. Spolu s manželkou chováme v súčasnosti približne 120 rodín a do budúcna ich plánujeme rozširovať. Radi by sme sa tomu venovali naplno.

Čím je táto oblasť regiónu Gemer-Malohont výnimočná?
Okolo našej včelnice sa pasú ovečky, okolo sú lúky a zmiešané lesy, ale nájdeme tu aj množstvo agátu. Náš med je výnimočný práve pestrosťou prírodného prostredia, v ktorom vzniká. Za jednodruhový med sa považuje ten, v ktorom je viac ako 50 % nektáru z jedného druhu kvetu. U nás rastie aj mnoho malín, preto je napríklad náš agátový med zmiešaný s malinou, ktorá mu dodáva ešte lepšiu chuť. Naše medy takmer nikdy nie sú jednodruhové, ale sú zmiešané, ich chuť je však o to bohatšia.

Ako ste sa dostali ku včeláreniu?
Pochádzam zo včelárskej rodiny, som treťou generáciou. Chovu včiel sa venoval už môj starý otec, ktorý bol baníkom, neskôr aj môj otec. Odmalička som pomáhal pri včelách, pričom mojou prácou bolo viac-menej len točiť medometom pri vytáčaní medu. Keď v roku 2003 dosť náhle umrel môj otec, musel som zodpovednosť za včely prevziať ja. V tej dobe mi otec zanechal 62 rodín, takže bolo to už stredne veľké zabehnuté včelárstvo a bola by škoda predať ho.

Aké boli Vaše začiatky?
Bolo to náročné, nakoľko som nemal väčšie skúsenosti s prácou okolo včiel. Mal som nejaké teoretické znalosti, pretože otec odoberal rôznu literatúru, ktorú som si rokmi naštudoval. Našťastie ma podporila aj manželka, ktorá tiež pochádza zo včelárskej rodiny, takže aj ona má k tomuto remeslu blízko. Zo začiatku to bolo skôr hľadanie a skúšanie, postupne sme začali aj inovovať mnohé techniky, ktoré môj otec nepoužíval. V rokoch 2010 - 2011 sme absolvovali s manželkou včelársku školu v Banskej Bystrici, kde sme získali výučné listy.

Venujete sa včeláreniu na plný úväzok?
Včelárenie je nikdy nekončiace vzdelávanie. Je potrebné čítať a sledovať mnohé nové technológie. Najskôr som sa včelárením zaoberal popri inom zamestnaní, no zhruba pred dvomi rokmi som odišiel, aby som sa mu mohol venovať naplno.

Aké máte plány do budúcna?
V budúcnosti by sme určite chceli vybudovať väčšie priestory, pretože naše včelstvo stále rozširujeme. To si bude vyžadovať väčšiu investíciu. Naše včielky sú zatiaľ na stálych stanovištiach, no v budúcnosti by sme určite chceli začať aj kočovať. Rád by som zašiel viacej do hôr, to znamená buď niekde v okolí Hrádku, kde je aragonitová jaskyňa, tam je množstvo malín. Premýšľam aj nad okolím Tornale, pretože tam je čistý agát. Na Muránskej planine ma zaujíma oblasť, kde rastie množstvo líp. Známi mi hovoria, že by som mal chodiť viacej prednášať, pretože rád hovorím o včelárení, takže premýšľam nad včelárskym krúžkom, ktorý by som viedol na nejakej základnej škole.

Čo by ste odporučili začínajúcim včelárom?
Keď som začínal ja, prišiel som do styku s množstvom skúsených včelárov, ktorí chodievali kočovať. Dnes už majú 80 a viac rokov a pomaly končia so včelárením, takže je dobré, keď sa o včelárenie začínajú zaujímať aj mladí. Mnohí si však najskôr zaobstarajú včelstvá a až potom sa začínajú radiť a zbierať poznatky z rôznych internetových fór, čo môže byť niekedy problematické. Pri čítaní niektorých odpovedí mám pocit, že začiatočníci radia začiatočníkom, preto moja rada znie, aby najprv čerpali informácie z odbornej literatúry. Spomínam si, že počas prvých rokov včelárenia boli práve tieto knihy mojimi najkrajšími darčekmi, prečítal som ich desiatky. Potom je ešte dôležité nájsť vo svojom okolí skúseného včelára, ktorý je ochotný odovzdať svoje skúsenosti priamo z praxe. Treba ale myslieť aj na to, že 100 včelárov má 100 spôsobov včelárenia, takže je nutné si nájsť svoju vlastnú cestu.

V čom nachádzate čaro včelárenia?
Odmalička som vyrastal v prírode, vždy ma to tam ťahalo. Svoj voľný čas som trávil niekedy aj ako rybár alebo v lese ako hubár. Aj kvôli tomu mi včelárenie sadlo. Keď už s tým človek začne, tak v tom postupne nachádza aj rôzne iné výhody. Napríklad moja žena tvrdí, že propolisová vôňa je najkrajšia voňavka na svete, ja zase tvrdím, že zvuk včiel na včelnici počas znášky, kedy nad vami lietajú milióny včiel, je najkrajším zvukom. To sú benefity, ktorých sa neviem vzdať.

Kontakt na výrobcu:
Martin Böhmer
Šafárikova 339/21
050 01 Revúca
+421 905 271 366
[email protected]

Predajné miesto: Priamo u výrobcu po predchádzajúcej dohode alebo
Med-Medovina-Víno
V. Clementisa 1124, V-9
050 01 Revúca
+421 907 854 009
[email protected]

Produkty z regiónu Gemer-Malohont, ktoré vznikajú pod rukami miestnych ľudí, nájdete pod označením regionálny produkt GEMER-MALOHONT. Cieľom regionálneho značenia je zviditeľnenie a podpora miestnych produktov, v ktorých sa spája tradícia a vzťah k tomuto regiónu. Za každým z nich sa skrýva príbeh, o ktorý sa s nami podelili ich výrobcovia v rámci série rozhovorov Príbehy regionálnych produktov.

Rozhovory s držiteľmi značky regionálny produkt GEMER-MALOHONT realizovala v roku 2018 Miestna akčná skupina MALOHONT s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja.

Rozhovor viedol Matej Kováč
Foto: Petra Rapčanová


Odoberajte novinky spravodajského portálu Rimava.sk, ktoré vám v e-mailovej schránke budú pristávať pravidelne.

Páčil sa ti článok? Zdieľaj ho
Diskusia k príspevku
Odporúčáme
No active "ca-sidebar-197688" sidebar
cross