No active "ca-sidebar-197687" sidebar

Železničná doprava v regióne opradená vzácnym nálezom, nerastom i špekuláciami

Železničná doprava v Gemer-Malohonte má viac ako 140-ročnú históriu. Začala sa písať v roku 1874. Takpovediac zásluhu na výstavbe železníc v regióne má aj rakúsko-maďarské vyrovnanie v roku 1867, keď Uhorsko začalo vyvíjať úsilie o osamostatnenie sa pri výmene tovarov, pretože chcelo byť nezávislé od služieb rakúskych železníc. „Aby sa mohlo stať sebestačné, muselo vybudovať železničnú sieť aj na území Slovenska. Len tak mohlo získať kontakt s kameňouhoľnou oblasťou Sliezska s Haličou, ale najmä so železnorudnou oblasťou Slovenského rudohoria a s jeho zásobami dreva,“ uviedla Oľga Bodorová, riaditeľka Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote.

Výstavbu gemer-malohontských železníc mal podľa jej slov pôvodne realizovať štát, ale od tohto zámeru sa neskôr upustilo. „Stavebná koncesia bola schválená 29. júna 1870 a na jar roku 1871 začala železnicu budovať firma B. H. Strousberg,“ podotkla. Ako spomenula, Bethel Henry Strousberg bol nemecký burzový železničný špekulant. „Jeho stavebné machinácie boli neskôr odhalené a sám Strousberg skončil v roku 1875 pred súdom,“ozrejmila s tým, že základný kapitál gemer-malohontských železníc z roku 1875 mal predstavovať viac ako 11,5 milióna zlatých.

Železnice naprieč regiónom stavali postupne. Ako prvú plánovali ukončiť trasu Fiľakovo – Jesenské – Bánréve dlhú 46 kilometrov, na ktorej sa mala začať doprava v roku 1873 a ďalšie linky mali postaviť do troch rokov. Medzi nimi bola linka Bánréve – Rožňava – Dobšiná v dĺžke 27 kilometrov, bola otvorená 20. júla 1874. Posledný úsek Jesenské – Rimavská Sobota – Tisovec v dĺžke 51 kilometrov bol do prevádzky odovzdaný 5. septembra 1874. Postupne sa začali stavať aj staničné budovy. Na trati Jesenské cez Rimavskú Sobotu smerom na Tisovec stálo koncom 19. storočia najviac železničných budov. Začiatok 20. storočia však v prípade železničných budov patril takpovediac inovácii. Novšia budova železničnej stanice v Rimavskej Sobote, ktorá slúž dodnes postavili vo funkcionalistickom slohu a slávnostne ju odovzdali do prevádzky 20. novembra 1930. „Budovu stanice postavili pravdepodobne podľa projektu vtedajšieho Ministerstva dopravy. Neskôr k budove pribudovali vežu s hodinami. Na prízemí stanice zriadili útulnú čakáreň, bufet s občerstvením a novinový stánok,“ opísala Bodorová a dodala, že na poschodí staničnej budovy býval i jej prednosta.

Hoci železničná trať v regióne už bola vystavaná, s posledným odovzdaným úsekom Jesenské – Rimavská Sobota – Tisovec vznikali však najmä po Viedenskej arbitráži dopravné ťažkosti. Ako priblížila riaditeľka, 2. novembra 1938 južnú časť územia Gemer-Malohontu (od čiary Ožďany – Rimavská Sobota – Veľký Blh – Chvalová – Držkovce – Jelšava – Štítnik – Rakovnica – Rudná – Rožňava) vrátane týchto sídel pričlenili k Maďarsku. No s týmto úsekom sa spája aj rozvoj ďalšieho významného odvetvia v regióne. „Pri zmených prácach počas výstavby v rokoch 1872 až 1873 robotníci pracujúci na výstavbe železničnej trate (tzv. „kubikoši“) objavili v oblasti Mútnika pri Hnúšti svetlý nerast, ktorý neskôr identifikovali ako magnezit. Zistenie, že magnezit je geneticky aj priestorovo úzko spätý s mastencom, dalo podnet k rozsiahlemu geologickému prieskumu na Slovensku,“ uviedla riaditeľka a zároveň spomenula, že vlastnú ťažbu mastenca začal v Mútniku už v roku 1880 banský podnikateľ Karol Demuth a v roku 1903 sa začalo s výstavbou závodu Mútnik – Nižná Magnezitka. A v roku 1906 sa začala definitívne ťažba magnezitu, ktorý sa stal významným exportným artiklom.

Zo stanice v Rimavskej Sobote od roku 1913 vychádzala však ešte ďalšia, o niečo kratšia trať smerom na Poltár, ktorú odovzdali v dvoch etapách. Ako Bodorová ozrejmila, najskôr odovzdali 6. novembra v roku 1913 úsek dlhý 16 kilometrov z Poltára do Oždian a 23. novembra toho istého roku úsek z Oždian do Rimavskej Soboty v dĺžke 14 kilometrov. Podľa jej slov ale v rokoch 1938 až 1945 dopravu na trati Poltár – Tisovec cez Rimavskú Sobotu zabezpečoval tzv. peážny vlak, ktorý premával dvakrát denne, no nestačil pokryť skutočnú potrebu.

Okrem špekulanta Strousberga či nálezu magnezitu patrí ku gemer-malohontským železniciam aj ďalšia zaujímavosť. „Pri výstavbe traťových násypov v roku 1912, našli stavební robotníci neďaleko Hrnčiarskych Zalužian skamenené pozostatky mamutieho kla, ktorý darovali vtedajšiemu Gemerskému múzeu. Fosília sa nachádza v stálej expozícii Gemersko-malohontského múzea,“ zakončila riaditeľka Bodorová.

Železnice v regióne Gemer-Malohont majú svoju bohatú viac ako 140-ročnú históriu. A hoci sme sa v tomto článku dostali v rámci regiónu iba po Tisovec, minulosť aj tam zanechala svoje stopy. Rovnako i neďaleko mesta pod Hradovou si história razila svoju cestu, a to naprieč tamojšou prírodou. Dôkazom toho je tunel pod Dielikom, cez ktorý nikdy neprešiel vlak.

Poznámka za čiaru
„Po železnici sa prepravovala najmä železná ruda, železiarske výrobky, drevo, hrnčiarsky tovar, ale aj robotníci pracujúci v početných priemyselných továrňach Rimavskej doliny,“ povedala Bodorová.

Zdroj: Rimava.sk


Odoberajte novinky spravodajského portálu Rimava.sk, ktoré vám v e-mailovej schránke budú pristávať pravidelne.

Páčil sa ti článok? Zdieľaj ho
Diskusia k príspevku
Odporúčáme
No active "ca-sidebar-197688" sidebar
cross