O Matejovi Kováčovi z Rimavskej Soboty vám redakcia Rimava.sk priniesla už nie jeden článok o jeho úspechoch za hranicami regiónu. A nebude tomu inak ani tentoraz. Matej sa má opäť čím pochváliť a opäť na poli mladých filmárov. Z celoštátnej filmovej súťaže Zlatá Klapka neodchádzal naprázdno a so sebou si odnášal i tú najvyššiu cenu, Cenu ministerky školstva za najlepšie vyprodukované dielo roka na Slovensku.
„Zlatá Klapka je celoštátna filmová súťaž. V tomto roku dostali organizátori 112 súťažných príspevkov z celého Slovenska. Ich celková dĺžka bola takmer 8 hodín,“ priblížil Matej pre Rimava.sk. Ako doplnil, súťaží sa vo viac ako 10 kategóriách, nakoniec sa vyhlasuje jedna hlavná najvyššia cena, ktorá sa udeľuje absolútne najlepšiemu dielu vyprodukovanému za celý rok na Slovensku - Cena Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu.
A práve tú najvyššiu sa mu tento rok podarilo získať. „Je to obrovský úspech. Získať takéto ocenenie znamená samozrejme obrovskú zodpovednosť, ale aj výzvu pracovať ďalej na ďalších projektoch. Je neobvyklé, aby takéto ocenenie získal niekto mladý, napriek tomu sa už vo svojich 20. rokoch môžem pochváliť druhou Cenou Ministerstva školstva,“ poznamenal mladý filmár, ktorý po druhom zisku tejto ceny je tak jediným v Európe, kto ju má v páre.
Podľa jeho slov to však nie je len jeho úspech. „Je to úspech všetkých tých, ktorí za mnou stoja, ktorí ma podporujú a so mnou spolupracujú. A tak to je pri všetkých oceneniach. Či už pri 3. mieste na celosvetovom festivale alebo aj pri Cene za najlepší európsky film, tiež u desiatok prvých miest na celoslovenských festivaloch. Vždy to bol úspech aj všetkých tých, ktorí so mnou spolupracovali. Nikdy nie len môj,“ avizuje Matej.
A za aké dielo získal Cenu ministerky školstva? Oceneným bol jeho dokument s názvom Vitéz, v ktorom sa zameral na stredoškolského profesora Vilmoša Fabiána, ktorý pôsobil v Rimavskej Sobote od začiatku minulého storočia. „Tento príbeh je výnimočný práve tým, že keď na jar v roku 1944, obyvatelia židovského pôvodu, museli na základe nariadenia nosiť najskôr žlté pásky a potom žlté hviezdy, tak Vilmoš Fabian, ako riaditeľ gymnázia a súčasne aj riaditeľ múzea, im tieto symboly zakazoval nosiť. Týmto sa navždy zapísal v pamätiach svojich žiakov ako veľký hrdina, dodnes si na neho v dokumente spomínajú pamätníci ako na človeka, ktorý sa o rozvoj nášho mesta výrazne pričinil,“ opísal Matej. Ako spomenul, k natočeniu tohto dokumentu ho inšpirovala riaditeľka Gemersko-malohontského múzea Oľga Bodorová, ktorej dlhoročná činnosť v múzeu je podľa neho obdivuhodná. Výroba dokumentu spolu s postprodukciou trvala zhruba mesiac. Pri tvorbe dokumentu mu výrazne pomohla aj Vlaďka Vrbiňáková, vďaka ktorej sú historické fotografie v dokumente animované, čím samotný film pôsobí zaujímavejšie.
Okrem riaditeľky múzea či Vlaďky Vrbiňákovej, Matejova vďaka patrí aj Súkromnej strednej odbornej škole, na ktorej študuje, ale aj riaditeľovi ZUŠ-ky Maňovi Lackovi či Jane Janove, taktiež zo ZUŠ. „Veľká vďaka patrí aj Radovi Ceglédymu, ktorý mi vytvára priestor na prezentáciu svojej tvorby a taktiež ma od začiatku podporuje,“ zakončil mladý filmár.
Zdroj: Rimava.sk FOTO: archív Matej Kováč