Rimava.sk - správy - Rimavská Sobota a okolie

Rimavská Sobota, spravodajský portál, správy, informácie z regiónu

Výsledky hľadania pre: matej kováč

R. Sobota si poradila s Kováčovou

Leave a Comment

Soboťania prekonali brankára Prameňa trikrát v prvom dejstve.

Futbalisti MŠK Rimavská Sobota zvládli duel úvodného kola Tipos tretej ligy Stred. Zverenci trénera Tomáša Boháčika doma zdolali hráčov ŠK Prameň Kováčová 3:1. Dvomi presnými zásahmi k tomu prispel tridsaťtriročný Csaba Juhász. Najskôr skóroval v 7. min priamo z rohového kopu, keď dobrú prácu pred bránou Kováčovej odviedli jeho spoluhráči. Na rozdiel dvoch gólov zvýšil v 13. min z pokutového kopu Matej Vargic. Tretí úder zasadil Prameňu v 32. min Juhász, ten zúročil dlhý pas E. Ľuptáka a rutinérsky rozvlnil sieť. Na začiatku druhého dejstva nepremenil penaltu Vargic, jeho pokus totiž gólman Polóny tentokrát kryl. Soboťania vzápätí inkasovali, v 48. min znížil Slovák. Hostia hrali aktívne, ale stav sa už nezmenil. Na druhej strane však Csaba Juhász mohol dosiahnuť hetrik, lenže zahodil tutovku. Kouč domácich už nemal k dispozícii Jána Baloga, ktorý má namierené na hosťovanie do MŠK Tisovec.

Článok pokračuje pod reklamou



„Zápas sme rozhodli v prvom polčase. Škoda, že ešte Vargic nepremenil druhú jedenástku, alebo Juhász nedal gól, keď obišiel aj brankára. Ten náš prvý gól nebol náhodný. Kováčová celkom dobre kombinovala, má mladý káder. Myslím si, že sme hrali organizovane. Nepúšťali sme hostí do nejakých veľkých šancí. Keďže Kováčová mala vysokých hráčov, mohla mať príležitosti akurát po štandardných situáciách. Napokon z toho aj dala gól. Druhý polčas určite patril hosťom, mali loptu viac na kopačkách. Nešla nám medzihra v tomto zápase tak, ako sme si to predstavovali. Nakoniec sme to však dobojovali do víťazného konca,“ povedal pre Rimava.sk rimavskosobotský stredný obranca Peter Petrán.

Ako dodal, za kapitána ho zvolili spoluhráči. „Som tomu rád. Je stále česť nosiť kapitánsku pásku na ruke,“ reagoval tridsaťdeväťročný hráč s prvoligovými skúsenosťami. Stopérsku dvojicu s ním tvorí Erik Ľupták, ktorý tiež hrával prvú ligu. „Nie je obrancom, ale má veľmi dobré čítanie hry. S prihliadnutím na to, že je menšieho vzrastu, vie si veľmi dobre vypočítať, kedy má ísť aj do hlavičkového súboja,“ poznamenal Petrán, ktorý sa zároveň stal novým trénerom kategórie U11 v MŠK Rimavská Sobota.

MŠK Rimavská Sobota – ŠK Prameň Kováčová 3:1 (3:0)

Góly: 7. Juhász, 13. Vargic (z 11 m), 32. Juhász – 48. V. Slovák.

R. Sobota: Gregor – Vasilko, Petrán, E. Ľupták, Suja (71. Fadairo) – Juhász (90. S. Zvara), Kalmár, Š. Rubint, Fajčík, Mičuda – Vargic (79. Šulek).

Frait a Sojka pod Zobor

Nikolas Frait a Samuel Sojka prestúpili z MŠK Rimavská Sobota do FC Nitra. Obidvaja boli v lanskej sezóne oporami prvoligového tímu žiakov v kategórii U15. Prvýkrát menia dres. Do MFK Ružomberok prestúpil ich doterajší spoluhráč Nikolas Ádám. Ten začínal s futbalom v MŠK Novohrad Lučenec, odkiaľ v januári 2017 prestúpil do Rimavskej Soboty.

Zdroj: Rimava.sk

Matej odfotil bránu do pekla, uspel na celoštátnej súťaži. Chystá aj ďalšiu, vlastnú

Leave a Comment

matej-kovacCesta do pekla, Hygiena – Osvienčim patria k názvom čiernobielych fotografií zachytených okom mladého Mateja Kováča, ktoré porotcov zaujali na 43. ročníku celoštátnej súťaži a výstave amatérskej fotografie. Mateja z Rimavských Janoviec napokon ocenili prvým miestom. Odborná porota posudzovala 857 fotografií a 12 multimediálnych prezentácií. [Read more…]

FOTO-VIDEO: Festival svojou pestrosťou oslovil viacero divákov. Ťahákom bola Para

Leave a Comment

Dvojdňový festival FRAJ oslovil svojou pestrosťou a prístupnosťou viac divákov ako vlani. Priestory v Čiernom orlovi či Dekáči v Rimavskej Sobote praskali vo švíkoch a dobrovoľníci miestami nestíhali dokladať stoličky. Organizátori hovoria v porovnaní s minulým, pilotným ročníkom o raketovom zrýchlení. „Presne o tomto sme v Rimavskej Sobote snívali,“ priblížil pre Rimava.sk jeden z organizátorov festivalu Tomáš Bálint z MsKS.

Multižánrový festival priniesol viac ako 15 vstupov na rôznych miestach. Okrem dvoch stálych lokácií vyrazili umelci aj priamo za divákmi. Potulná galéria a ekologický workshop učiteľov a žiakov ZUŠ na Hlavnom námestí, či vystúpenia dievčat z tanečného odboru ZUŠ v uliciach Rimavskej Soboty boli toho dôkazom. V centre mesta mládež vytvorila z plastových fliaš hranice, ktoré boli nosnou témou tohtoročného FRAJu.

Uverejnil používateľ FRAJ Piatok 21. augusta 2020

V prvý deň festivalu sa v Dekáči predstavil svojský Matej Tále, a to viacerými skladbami na hranici koncertu a stand-up comedy. Spolu s domácou speváčkou Zuzanou Mikulcovou, ktorá prerazila aj za hranicami svojho rodného mesta, tiež festival moderovali. Zuzka sa neskôr večer predviedla s Andrejom Hruškom. Pozornosť upriamili na experimentálny projekt Launch session, v ktorom pomocou počítača a LaunchPadu nahrádzajú celú kapelu.

Článok pokračuje pod reklamou



Ešte v piatok prišlo prekvapivo veľa ľudí na čítačku Michala Hvoreckého, prozaika, publicistu a prekladateľa. Je autorom viacerých oceňovaných kníh. Tou najnovšou je utopický román Tahiti, v ktorom vytvoril alternatívne dejiny Slovákov po rozpade Rakúsko-Uhorskej monarchie. „Bolo to pre nás obrovské prekvapenie. Pre čítačky je príznačné skôr komornejšie publikum, terasa Dekáča bola však zaplnená takmer do posledného miesta,“ poznamenal Tomáš Bálint. Na doskách javiska divadelnej sály krátko predtým odznelo komorné divadlo Cesta kolem mého pokoje performera Juraja Mitra.

VIDEO: Nezávislý ateliér 37

Ako skvelý festivalový priestor sa však na druhý deň ukázala predovšetkým historická budova Čierneho orla. Tá bola dopoludnia svedkom výtvarného workshopu pre deti a ich rodičov, reagujúceho na klimatickú krízu. Potulná galéria zase poukázala na problematiku extrémizmu, rasizmu, domáceho násilia či tolerancie k menšinám. Na Hlavnom námestí tiež od rána prebiehal Veľtrh frajerských nápadov a vecí. Poobedňajší program v Čiernom orlovi odštartovalo Divadlo Houže s predstavením Vlk na Mesiaci, po ktorom nasledovala diskusia o klimatickej zmene, moderovaná známou novinárkou Zuzanou Kovačič Hanzelovou (Viac o tejto zaujímavej diskusii vám priblížime v pripravovanom článku, pozn. red.)

Osobitný priestor dostala dvojica stand-up komikov Jakub Lužina a Gabo Žifčák so svojím podcastom Lužifčák, v ktorom tentokrát hostili Džumelca. Podľa slov PR manažéra FRAJu Filipa Kubelku sa toto ich živé vystúpenie mimoriadne vydarilo. „Vôbec prvýkrát sa uskutočnilo mimo Bratislavy. Je to humor, ktorý nie každému sedí, ale videl som ľudí, o ktorých viem, že im je vyslovene proti srsti, plakať od smiechu,“ doplnil Kubelka.

Program sa v Čiernom orlovi tento rok odohrával nielen na nádvorí, ale aj v novoobjavenej sále na poschodí. Bývalá telocvičňa sa zmenila na frajerskú chill-out zónu, kino aj galériu a v noci sa stala dejiskom skvelej afterparty. „Festival tiež úplne zbúral hranice medzi umelcami a bežnými návštevníkmi. Všetci si spoločne užívali koncerty, vysedávali v klenbách balkóna, popíjali a debatovali až do skorých ranných hodín,“ povedal na margo tohtoročného FRAJu Tomáš Bálint.

Najväčšou udalosťou festivalu bol koncert skupiny Para. Ich vystúpenia na Pohode či Grape bývajú hajlajtom porovnateľným s najväčšími zahraničnými menami, no koncert sa mimoriadne vydaril aj v komornejšej atmosfére historického nádvoria. „Pre mňa asi najväčším prekvapením bol všadeprítomný Matej Tále. Spolu so Zuzkou Mikulcovou festival moderoval a odohral dva koncerty. Viaceré z jeho pesničiek nesú silný odkaz, aj keď celkovo v jeho textoch prevláda skvelý humor. Niektorí si doteraz spievajú: ‚Ty krava a a a a aaa‘,” uzavrel s úsmevom Kubelka. V neskorých nočných hodinách dostali priestor aj domáci dji Sandy a Ples z partnerského projektu Transistor.

Uverejnil používateľ Rimava.sk Piatok 21. augusta 2020

Pozitívne naladení organizátori FRAJu sa nevedia dočkať ďalšieho ročníka, na ktorom už teraz intenzívne pracujú.

FOTO: Matej Kováč

Zdroj: Rimava.sk

DOKUMENT: Pocity mladej aktivistky Nežnej revolúcie po rokoch najlepšie zachytil šikovný študent a kameraman z jej rodného mesta

Leave a Comment

Za dokumentárny portrét s názvom Nežná 30: Očami Henriety Hrinkovej získal rimavskosobotský kameraman Matej Kováč ocenenie štátnej tajomníčky Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR. Prevzal si ho v polovici novembra z rúk Oľgy Nachtmannovej v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca v Bratislave.

Vyhlasovateľom súťaže bol Klub 89, ktorý pri príležitosti výročia oslovil mladých, aby deti svojím pohľadom ukázali čo im prináša november. Tvorbu mladých umelcov z celého Slovenska tak posudzovala odborná porota zložená z jej členov, osobností či spisovateľa Ľubomíra Feldeka. Z okresu boli na popredných miestach ešte ocenené študentky tisovského gymnázia, ktoré získali pobyt v Bruseli. Ako ale vznikal dokument Nežná 30 o Henriete Hrinkovej, čo mladého kameramana motivovalo zapojiť sa do súťaže priblížil pre Rimava.sk. Matej Kováč, známy aj ako tvorca filmov z cyklu Sobota dnes, včera a zajtra, ktoré mohla verejnosť vidieť v R. Sobote už v troch častiach počas viac ako 25 premietaní, ako aj počas osláv Nežnej revolúcie pred bývalou Tabačkou.



Henrieta účinkuje aj v tomto dokumente, avšak dokument Sobota dnes, včera a zajtra 3 sa zameriava na okolnosti novembrových udalostí iba v Rimavskej Sobote.

Henrieta Hrinková bola jednou z ústredných študentských osobností počas takzvanej Nežnej revolúcie v roku 1989.

„Tento rok si pripomíname 30-te výročie Nežnej revolúcie, čiže bolo pre mňa prirodzené pretaviť túto tému aj do filmovej podoby. V dokumentárnom portréte s názvom Nežná 30: Očami Henriety Hrinkovej, som sa snažil zachytiť atmosféru 16. novembra prostredníctvom očami Henriety Hrinkovej. Práve ona sa do našich dejín zapísala ako osobnosť, ktorá sa stala prvou tribúnkou študentských protestov v Bratislave,“ priblížil Kováč. Henrieta pochádza z Rimavskej Soboty, v tom čase bola študentkou štvrtého ročníka žurnalistiky. Na proteste 16. novembra 1989 ako prvá verejne prezentovala požiadavky na zmeny, ktorých sa vtedy mladí ľudia dožadovali. Mladému autorovi Matejovi pogratulovala Henrieta Hrinková aj priamo v primaciálnom paláci.

Počas galavečera v polovici novembra vystúpilo pred publikom množstvo rečníkov, no nechýbal ani sprievodný program. „Samozrejme, na jednej strane to boli úžasné a napínavé chvíle. No keď odznelo moje meno, tak mi prešiel doslova mráz po chrbte. Zrkadlová sála Primaciálneho paláca bola naplnená tými najvýznamnejšími osobnosťami Nežnej revolúcie. Nachádzali sa tam rôzne významné osobnosti z politiky a verejného života. Preto bolo zrazu postaviť sa a vysloviť pár slov pred takým významným publikom pre mňa neopísateľné. Nakoniec som vo svojom prejave spomenul, prečo a hlavne aké je dôležité, zameriavať sa v tvorbe na takéto témy. Čiastkové výskumy na našich školách naznačujú, že znalosti žiakov a študentov ZŠ a SŠ o našej nedávnej histórii sú slabé a záujem o našu históriu je nízky. Toto znižuje schopnosti žiakov a študentov orientovať sa v súčasnej situácii a vytvára sa tak priestor na ich manipuláciu skreslenými informáciami prostredníctvom internetu a sociálnych sietí. Nehovoriac o tom, že žijem v regióne, kde je vlna extrémizmu a šíriacej sa intolerancie často podsúvaná jazykom konšpiračných teórii,“ tvrdí študent VŠMU.

Pozrite si dokument Mateja Kováča, po prvýkrát zverejnený na internete prostredníctvom Rimava.sk

Mladý tvorca na túto tému musel dozrieť. Od samotných začiatkov pracuje na témach založených na princípoch a hodnotách demokracie

„Každý rok sa snažím medzi svoje portfólio zaradiť aj tvorbu reflektujúcu témy, ktoré v spoločnosti aktuálne rezonujú a vnímam potrebu o nich hovoriť. Prostredníctvom konkrétnych osudov ľudí, som sa od svojich začiatkov snažil zachytiť výnimočné príbehy obyčajných ľudí, vsadené najčastejšie do nášho regiónu Gemer-Malohont. Myslím, že to tematické zameranie vyplynulo z mojej tvorby prirodzene vekom. Aj keď je samozrejme pravda, že samotné prihliadanie na svet okom tvorcu vo mne dozrieva vekom, alebo sa niekedy aj občas mení, je to rôzne. Podstatný je fakt, že už od samotných začiatkov to boli témy, ktoré boli založené vždy na princípoch a hodnotách demokracie. Snažil som sa vo svojom okolí vyhľadávať príbehy a motívy osobností, ktoré sa svojim osudom výrazne pričinili o budovanie týchto hodnôt, no napriek tomu nie sú v našom spoločenskom živote až tak povšimnutí.

Každé jedno z tých ocenení predstavuje len akúsi čerešničku na torte

Zaujímavé je určite sledovať genézu tých ocenení, pretože každým rokom naberajú väčšiu formálnosť a vážnosť. „Ja sám som ich v začiatkoch nebral až tak vážne, no samozrejme, ako mladého tvorcu ma výrazným spôsobom motivovali a posúvali vpred. Sú ich už síce desiatky, no dôležitejšie je spomenúť že každé jedno z tých ocenení predstavuje len akúsi čerešničku na torte, ktorá síce nesie moje meno, no vidieť za nimi podporu desiatok ľudí, ktorí stoja sa mnou, prikladajú ruku k dielu, a bez ktorých by mi tie ocenenia nikdy neboli udelené. Preto si vždy nesmierne vážim tých, ktorí stoja pri mne, no keby som ich mal všetkých menovať, tak by to bol poriadne dlhý článok. Jednoznačne by som ale rád spomenul moju rodinu,“ podotkol.

Klub 89 je novozaložená organizácia združujúca významné osobnosti Novembra 1989. Jej členmi sú aj ľudia, ktorým sú blízke myšlienky Novembra 89 a ktorých cieľom je, na základe objektívnych udalostí a historických faktov prezentovať hodnoty a ideály Nežnej revolúcie. Aktivity sú orientované predovšetkým na mladú generáciu, ktorej chcú členovia klubu na základe autentických výpovedí účastníkov udalostí sprostredkovávať svedectvá o novodobej histórii nielen v Českej a Slovenskej republike, ale aj v ostatných krajinách strednej a východnej Európy. Vzhľadom k rozsahu danej problematiky má Klub 89 ambíciu stať sa v budúcnosti medzinárodným združením s členskou základňou a aktivitami presahujúcimi hranice Slovenska.

O novembrových udalostiach spred 30-tich rokov vzniklo tento rok viacero filmov. Ďalší z nich, z dielne tunajšieho najstaršieho televízneho štábu, predstavuje Rimavskú Sobotu ako Nežné mestečko. Podľa ich tvorcov nejde však len o pripomenutie samotnej revolúcie, ale práve o tých 30 rokov, ktoré odvtedy ubehli.

Zdroj: Rimava.sk, Klub 89, Matej Kováč

Čerstvá zelenina priamo od pestovateľa

Leave a Comment

Ladislav Hosszúréti – Zelenina

Súkromne hospodáriaci roľník Ladislav Hosszúréti začal v roku 2016, po viac ako 10 rokoch pohybovania sa v poľnohospodárstve, podnikať v pestovaní poľných plodín. O rok neskôr sa rozhodol využiť výhodnú polohu Rimavských Janoviec a pokračovať tu v dlhoročnej tradícií pestovania zeleniny. Stará sa o ňu spolu s rodinou a zamestnancami. Rodinná firma pestuje cibuľu, kapustu, zemiaky, mrkvu, petržlen, karfiol, zeler na otvorenom priestranstve a vo fóliovníkoch papriku, paradajky, žlté melóny a uhorky. Ich zelenina je čerstvá a zdravá.

Odkiaľ pochádzate a čomu sa venujete?
Pochádzam z Rimavských Janoviec a tu aj podnikám. Spolu s manželkou sa zaoberám pestovaním zeleniny a občas nám vypomáha aj syn. V poľnohospodárstve pracujem už viac ako 10 rokov, ale sám som začal podnikať až v roku 2016, pretože sme sa chceli postaviť na vlastné nohy.

Čím je vaša zelenina výnimočná?
V prvom rade je výnimočná lokalita nášho zeleninárstva, pretože zelenina sa na tomto území pestovala už od 50-tych rokov minulého storočia. Nachádzame sa v blízkosti Rimavy, kde je veľmi úrodná a ideálna pôda na pestovanie. Pestovanie prebieha v otvorenom aj krytom priestranstve na pôde, nie na hydropónii (pestovanie rastlín bez pôdy, v živnom roztoku). Pestujeme len takú zeleninu, ktorú máme radi aj my sami. Zelenina má nádhernú živú farbu a výraznú chuť, a to vďaka prirodzeným vlastnostiam pôdy charakteristickej pre pestovanie zeleniny.

Aké boli Vaše začiatky?
Kedysi tu pôsobilo družstvo, ktoré sa venovalo pestovaniu zeleniny, po ktorom ostali staré fóliovníky v katastrofálnom stave. Viac ako 15 rokov sa tu nepestovalo nič, čiže bolo potrebné všetko vyčistiť a obnoviť, čo bolo náročné najmä z finančného hľadiska. Opravili sme konštrukcie fóliovníkov, natreli a natiahli sme na ne fólie, nanovo sme vybudovali elektrické rozvody a kvapkovú závlahu. Vďaka tomu, že sme zeleninu v malých množstvách vždy pestovali aj doma, mali sme základné poznatky, ktoré sme doplnili odbornou literatúrou. Okrem toho nám vo veľkej miere pomohol finančne i odborne môj svokor Ondrej Pálkovács, ktorý takmer 30 rokov pôsobí v poľnohospodárstve. Postupne sme naše zeleninárstvo rozširovali až do dnešnej podoby. Bolo to náročné, ako takmer všade, pretože nebol problém vypestovať, ale predať. Ľudia si však postupom času začínajú zvykať na čerstvú zeleninu vypestovanú v blízkosti ich domova.

Prečo ste sa rozhodli pre kvapkové zavlažovanie?
Technológia kvapkového zavlažovania je výnimočná práve preto, že sa nezalieva celá plocha fóliovníka, ale iba korene rastlín. Priesady sa neokopávajú a sú zakryté čiernou fóliou, pod ktorou je kvapkovač. Zo začiatku bolo náročné zvyknúť si na túto technológiu, ale postupne sme sa zaučili.

Akým spôsobom predávate zeleninu?
Zeleninu predávame priamo v zeleninárstve. Keďže väčšinu času pracujeme, máme pevne stanovené skrátené otváracie hodiny, a to cez týždeň od 13.00 do 17.00 a v sobotu od 9.00 do 12.00 hod. Samozrejme, stále sa rozširujeme, či už ohľadom predaja alebo pestovania. Napríklad pestovanie zemiakov  sme rozšírili na 4 hektáre, vo fóliovníkoch pestujeme papriku, paradajky, uhorky, žlté melóny, skorý karfiol aj skorú kapustu na rozlohe 2 000 m2 a stále rozmýšľame nad rozšírením zavlažovania či ďalšej techniky.  
 
Čo považujete za najnáročnejšiu prácu?
Hoci v exteriéri používame na uľahčenie práce rôzne stroje, vo fóliovníkoch sa všetko musí robiť ručne a keďže ide o fyzicky náročnú prácu, nájsť pracovnú silu je komplikované. Je to práca od rána do večera. V lete začíname veľmi skoro, zhruba okolo piatej, pretože v horúčavách je vo fóliovníkoch obrovské teplo a končíme až večer. Všetko sa snažíme predať čerstvo obraté, nakoľko sa tým zvyšuje kvalita zeleniny.

Čo by ste odporučili začínajúcim pestovateľom?
Dôležité je nájsť odvahu a začať, ale hlavne robiť to od srdca, lebo inak sa to nedá. Je to síce veľmi náročná práca, hlavne tá vo fóliovníku a začiatky si budú vyžadovať aj finančnú investíciu, no časom sa to rozbehne.

Kontakt na výrobcu:
Ladislav Hosszúréti
Rimavské Janovce 113
980 01 Rimavské Janovce
+421 905 321 223
szamoca@centrum.sk

Predajné miesto:
Priamo u výrobcu
Rimavské Janovce 420
980 01 Rimavské Janovce
+421 905 321 223
zeleninarstvorj@centrum.sk

Produkty z regiónu Gemer-Malohont, ktoré vznikajú pod rukami miestnych ľudí, nájdete pod označením regionálny produkt GEMER-MALOHONT. Cieľom regionálneho značenia je zviditeľnenie a podpora miestnych produktov, v ktorých sa spája tradícia a vzťah k tomuto regiónu. Za každým z nich sa skrýva príbeh, o ktorý sa s nami podelili ich výrobcovia v rámci série rozhovorov Príbehy regionálnych produktov.

Rozhovory s držiteľmi značky regionálny produkt GEMER-MALOHONT realizovala v roku 2018 Miestna akčná skupina MALOHONT s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja.

Rozhovor viedol Matej Kováč
Foto: Petra Rapčanová

DaD: Divadelníci z celého Slovenska zahrali v Rimavskej Sobote stovkám detí

Leave a Comment

Koncom minulého týždňa sa v Rimavskej Sobote zišli divadelníci z celého Slovenska, aby si predviedli svoje inscenácie adresované detskému divákovi. V dňoch 6. – 7. júna sa v našom meste konal 28. ročník celoštátnej postupovej súťaže a prehliadky divadla dospelých hrajúcich pre deti DIVADLO A DETI. Ich predstavenia videlo približne 800 najmenších divákov a ich rodičov či pedagógov. Podľa Reginy Špitálovej z Mestského kultúrneho strediska, ktoré je organizátorom podujatia, bola prehliadka v našom meste už po 19-ty krát a presťahovala sa sem z Čadce. Tento rok sa tu stretlo celkovo sedem súborov a vyše 120 všetkých účastníkov z rôznych kútov Slovenska. Ich príbehy a cesty do Rimavskej Soboty boli rôzne. Cez rozprávkovú ulicu nám Divadlo “A” a Divadlo Shanti z Prievidze ukázalo, že aj taká normálna ulica skrýva množstvo príbehov ľudí, ktorí nie sú vždy takí, ako sa na prvý pohľad zdajú. To, že priateľstvo a sloboda sú cenným darom, ktorý nás môže nečakane prekvapiť a postretnúť, porozprával Adonis a Uhlík z Bardejovského divadla v príbehu Adonis a jeho hosť. Detský a mládežnícky divadelný súbor Eva z Čadce oživil príbeh Kapitána Budzogáňa svojím spracovaním v inscenácii Roztopašné kráľovstvo, ktoré humorne a s nadsázkou vyrozprávali príbeh kráľa a jeho troch nezbedných dcér. Prvý prehliadkový deň ukončilo Divadlo poézie Čiapka z Michaloviec roztopašnou miniatúrou o čertovských učňoch. Ani druhý deň prehliadky sa nenechal zahanbiť a začal veľkolepo a výpravne muzikálovým vyrozprávaním príbehu Pinocchia Divadlom Materinky zo Šale.

V duchu klasických príbehov pokračoval aj divadelný súbor Lano z Bratislavy, ktorý priniesol osviežujúcu aktualizáciu textu Čin-Čin, Činohra. Záver prehliadky zostal taktiež v duchu tradičných príbehov vďaka Divadlu Zelienka s príbehom Dvanásť mesiačikov. „Okrem toho sme pozvali veľmi zaujímavých hostí, ruskú umelkyňu, priekopníčku v pieskovej animácii (sandarte), ktorá nám namaľovala príbeh Alice v krajine zázrakov a Divadlo Haliganda odohralo svoje interaktívne predstavenie pre úplne najmenšieho diváka od pol roka,“ povedala Regina Špitálová.

O popoludňajšiu a aj večernú zábavu so storytellingom sa postarala Martina Jánošíková, ktorá divákom ukázala, že aj obyčajný príbeh nás dokáže vtiahnuť do svojho sveta. Zlaté pásmo udelila porota dvom súborom, ktoré presvedčili spracovaním predlohy a to Divadlu Materinky zo Šale s inscenáciou Pinocchio a Divadelnému súboru Lano pri ZUŠ J. Kresánka z Bratislavy s inscenáciou Činohra.

„Vo veľmi vyrovnaných inscenáciách sme sa vzhľadom na komplexné využitie výrazových prostriedkov rozhodli udeliť priamy postup na Scénickú žatvu Divadlu Materinky,“ uviedol víťaza prehliadky predseda trojčlennej odbornej poroty Ján Hyža. V striebornom pásme sa umiestnilo Divadlo „A“ a divadlo Shanti z Prievidze a Detský a mládežnícky DS Eva z Čadce. V bronzovom pásme sa umiestnili Bardejovské divadlo z Bardejova, Divadlo poézie Čiapka z Michaloviec a Divadlo Zelienka zo Zvolena.

Vo veľmi vyrovnaných inscenáciách sa porota rozhodla udeliť priamy postup na Scénickú žatvu Divadlu Materinky.
Cenu detskej poroty Agora fórum a Cenu primátora mesta získala inscenácia Činohra DS Lano z Bratislavy, ktorému porota udelila aj špeciálnu cenu pre kolektívu autorov za dramatizáciu textu. Špeciálnu cenu si odniesol aj Pavol Prívara z Detského a mládežníckeho súboru EVA, Čadca za herecký výkon v inscenácii Roztopašné kráľovstvo.

„Program Divadla a deti bol naozaj zaujímavý a vyčerpávajúci v tom najpozitívnejšom slova zmysle. Aj tento ročník potvrdil, ako je dôležité hľadať si cesty k detskému divákovi a z pozície nás, dospelákov, sa mu prihovárať rôznymi témami, ktoré s ním chceme komunikovať. O tom, že to je jedna z najkrajších, ale aj najťažších divadelných disciplín, nás presvedčilo týchto sedem súborov.“ zhodnotil Ján Hyža. Na záver vyslovil poďakovanie všetkým organizátorom, hercom, režisérom, dramaturgom, dramatikom, technikom a všetkým úžasným “šialencom”, ktorí robia divadlo pre najlepšieho a najúprimnejšieho diváka, deti. Divadlu a deti zaželal mnoho ďalších ročníkov, skvelých divákov a mnoho tvorivých chvíľ a stretnutí.

Vyhlasovateľom prehliadky a zároveň odborným garantom je Národné osvetové centrum z poverenia Ministerstva kultúry SR. Celé podujatie sa koná s finančnou podporou z verejných zdrojov Fondu na podporu umenia, ktorý je zároveň hlavným partnerom podujatia.

Zdroj: Rimava.sk, MsKs, Foto: Matej Kováč, Attila Gecse

Vďaka spoločenskej hre umožňujú spoznať región hravou formou

Leave a Comment

V spolupráci s Miestnou akčnou skupinou MALOHONT Vám prinášame sériu článkov predstavujúcich producentov kvalitných miestnych výrobkov, disponujúcich značkou „Regionálny produkt GEMER-MALOHONT“. Viac informácií  o regionálnom produkte nájdete tu…

AGENTÚRA PRE ROZVOJ GEMERA – Monika Štesková – Spoločenská hra GemerNation

Hra GemerNation vás zábavným spôsobom prevedie regiónom Gemer-Malohont a priblíži vám jeho bohatú históriu, kultúrne i prírodné dedičstvo. Je vytvorená na princípe objavovania a spoznávania jednotlivých kultúrno-historických pamiatok, hradov, kostolov, prírodných úkazov, národných parkov, jaskýň, ako aj strategických priemyselných odvetví a ďalších zaujímavostí regiónu. Účastníci hry sa zároveň prostredníctvom rôznych vedomostných otázok dozvedia viac o národnostiach, zvykoch a pamätihodnostiach na území regiónu. Hra je patentovaná didaktická pomôcka neformálneho vzdelávania určená pre žiakov základných a stredných škôl, rovnako aj pre centrá voľného času a širokú verejnosť. Vznikla vďaka šikovnému tímu mladých ľudí, ktorý pracoval pod vedením AGENTÚRY PRE ROZVOJ GEMERA.

Kto stojí za týmto projektom?
Ide o skupinu mladých ľudí – nadšencov, ktorí a rozhodli posunúť pohľad na svoj región – miesto, kde žijú a pracujú, do inej dimenzie. Títo ľudia sa buď vrátili zo zahraničia alebo vyštudovali vysoké školy, vrátili sa do svojho regiónu, pracujú v regióne a úprimne veria vo výnimočnosť miesta, ktoré si zvolili ako svoj domov. Na projekte spolupracovali aj odborníci z Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Všetci na projekte pracovali dobrovoľne a vo svojom voľnom čase.

Ako ste začínali?
Na začiatku bol nápad netradičným hravým spôsobom priblížiť žiakom základných a stredných škôl, ako aj obyvateľom regiónu a samotným turistom náš región, ktorý má toľko krás a my o nich nevieme… Na začiatku nemal tento projekt žiadnu konkrétnu podobu. Vybavili sme si priestor v Ekorelaxe, kde sme sa vďaka Danke Spišákovej, ktorá nás morálne podporovala, mohli stretávať každú stredu do neskorého večera a tvoriť náš projekt. Dali sme dokopy tím ľudí a nakúpili rôzne spoločenské hry, ktoré sme každý týždeň hrali. Potom sme robili analýzu každej hry, jej plusy a mínusy a vytvorili si približnú stratégiu, ako by mala naša hra vyzerať. Veľmi nám pomohli prednášky odborníkov Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Potom sme asi 5 mesiacov každú stredu tvorili obsah hry, kreovali jednotlivé políčka a tvorili herný plán. Mali sme jasnú predstavu, že chceme niečo spraviť a netušili sme, že sa nám to naozaj podarí. Po vytlačení pilotnej verzie sme hru testovali v ôsmych školách, vďaka čomu sme „vychytali“ niekoľko chýb a zapracovali sme ich do finálnej verzie hry.

Koľko členov tvorí váš tím?
Náš tím tvorilo okolo 10 ľudí. Boli to hlavne ľudia okolo AGENTÚRY PRE ROZVOJ GEMERA. Každý v tíme mal svoju hlavnú rolu a v určitej fáze projektu prevzal líderstvo. Ja, ako tvorkyňa myšlienky GemerNation, som vymyslela štruktúru a harmonogram celého projektu a snažila sa projekt počas nasledujúcich rokov neustále inovovať a zháňať naň financie. Môj kolega Štefan Horváth spolu s (budúcou) manželkou Ivkou Horváthovou (Bútorovou), Jaroslavom Štullerom a Ľubomírom Pliešovským sa priam vyžívali v tvorbe obsahu hry. Tešili sa zo záludných otázok, ktoré vymysleli a dali do hry svoje srdce i rozum. Gabriel Kollár bol naším umeleckým kritikom a vymyslel krásne logo. V neposlednom rade sa v našom tíme nachádzali grafici – Robert Lively, mladý a nadaný chalan, ktorý zhmotnil naše vízie, ako by mala hra vyzerať a potom to prevzal skúsený a rovnako nadaný Kristian Borzy, ktorý našu hru graficky posunul na iný level a dal jej nádych dobrodružného tajomna. Obsahovej tvorby hry sa zúčastnili aj odborníci Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote, a to pani Oľga Bodorová, Angelika Matušková, Ľudmila Pulišová, Eva Ádamová a pán Alexander Botoš. Súčasťou tímu sa stali aj naši blízki priatelia a rodina, ktorí tejto myšlienke začali veriť.

Kde vznikol tento nápad?
Nápad vznikol pod starým dubom na Floride. Všetci obdivovali 200 ročný dub, tzv. Krásny dub (Fairchild Oak). „200 ročný?“ pomyslela som si, veď u nás na Gemeri je 200 rokov vnímané ako nedávna minulosť a zaradíme si to do kolónky – nezaujímavé. V Amerike si svoju minulosť ctia. A ctia si ju tým, že si aj (pre nás) tie najmenšie historické drobnosti neustále pripomínajú a sú nato hrdí. A my? Koho zaujíma, že máme žiarové pohrebisko z neskorej doby kamennej v Kyjaticiach? My berieme naše národné parky, flóru, faunu, zámky, kaštiele, technické pamiatky či ľudové umenie za niečo obyčajné. Nevieme, kto bol Janko Francsi Rimavský či Terézia Vansová. Vieme o našej lokálnej histórii veľmi málo, ale sme schopní obdivovať 200 ročný dub na Floride a z fleku povedať, kedy a kým bola objavená Amerika.

Aká je hlavná myšlienka projektu?
Hlavnou myšlienkou je propagácia regiónu Gemer-Malohont smerom navonok aj dovnútra a zatraktívnenie vyučovacieho procesu regionálnej výchovy v školách u mladých študentov. Rovnako sme chceli touto hrou uľahčiť vyučovanie regionálnej výchovy pre pedagógov a pozdvihnúť záujem o región medzi jeho obyvateľmi poukázaním na bohatú históriu regiónu, jeho prírodné krásy a kultúrne hodnoty tak, aby to nepredstavovalo len ďalšie prednesené fakty, ale aby sa vzbudil záujem o jeho ďalšie poznávanie. Chceli sme pozdvihnúť záujem o región medzi jeho obyvateľmi a ponúknuť atraktívny prvok turistického ruchu, ktorý by bol vhodným doplnením existujúcej ponuky turistických produktov a vytvoriť tak predpoklad pre ďalší rozvoj turizmu v regióne.

Vedeli by ste nám bližšie opísať tento produkt?
Hra GemerNation je patentovaná didaktická pomôcka neformálneho vzdelávania určená pre žiakov základných a stredných škôl. Je však určená aj pre centrá voľného času a širokú verejnosť. Hra v sebe obsahuje ešte dve samostatné hry – kvarteto a vedomostnú súťaž Staň sa palatínom. Zábavným spôsobom vás prevedie regiónom Gemer-Malohont a priblíži vám jeho bohatú históriu, kultúrne a prírodné dedičstvo. Hra je vytvorená na princípe populárnej hry Monopoly, kde hráči „skupujú“ a objavujú jednotlivé historické a kultúrne pamiatky, významné hrady v regióne, kostoly, bašty či prírodné úkazy. Zároveň sa prostredníctvom rôznych vedomostných otázok, ktoré sú súčasťou hry, dozvedajú viac o národnostiach, zvykoch a pamätihodnostiach na svojom území.

Spomeniete si na nejaký zaujímavý okamih spojený s vymýšľaním tejto hry?
Celý proces bol jednou veľkou hrou, o ktorej sme napísali báseň, pri ktorej sme sa nesmierne nasmiali. Keď si ju niektorí ľudia čítali, mysleli si, že to napísal nejaký spisovateľ z minulých storočí a to len my sme sa nesmierne bavili a nechali sa vtiahnuť do minulosti aj naším slangom. Tu je naša autorská báseň:
V čase 21. storočia,
kde dokonalosť stretla sa s univerzalizmom,
za sychravého večera
v dolinách Gemera-Malohontu,
zrodila sa myšlienka,
v ktorej zábava snúbila sa s umom.
Tak ako pútnici za dávnych čias chotármi putovali,
vykročte aj Vy na púť spoznávania tohto kraja.
V meštiankach, chalupách i v tavernách,
na padláši
i na tráve,
schádzajte sa v hojnom počte.
Tak šarvanci i múdri kmeti,
hrajte sa svorne, smejte sa a špásujte,
lebo život jedného človeka,
je ako huncútska hra odveká.

Aké máte plány do budúcna? 
Naša hra zaznamenala úspech a rozdali sme v regióne viac ako 300 výtlačkov. Radi by sme začali pracovať na druhej edícii. Rovnako radi by sme dali učiteľom školenia spojené s využívaním hry vo vyučovacom procese či zopakovali olympiádu, ktorú sme organizovali medzi školami v regióne v minulých rokoch. V našich plánoch sa počíta aj s komerčným využitím, ale jej primárna funkcia je obohať vyučovací proces o regionálnu výchovu.

Plánujete ďalší produkt podobného charakteru?
Áno, plánujeme hru aplikovať aj na iné regióny, resp. štáty. S rozšírením hry na iné regióny sa počítalo už pri vzniku tohto projektu. Názov GemerNation je flexibilný a prispôsobiteľný aj na iné regióny ako napríklad LiptovNation, OravaNation a podobne. V súčasnosti pripravujeme rozpočet, manuál a podmienky licenčnej zmluvy pre Banskobystrický samosprávny kraj. V teoretickej rovine sme už viedli rokovania s niekoľkými regiónmi na Slovensku, záujem o licenciu prejavili aj naši projektoví partneri zo Škótska a Francúzka, ale aj z Uruguaja.

Kontakt na výrobcu:
AGENTÚRA PRE ROZVOJ GEMERA
Rumunskej armády 195
981 01 Hnúšťa
+421 948 001 079
monika.steskova@rozvojgemera.sk
www.rozvojgemera.sk

Predajné miesto:
AGENTÚRA PRE ROZVOJ GEMERA
Rumunskej armády 195
981 01 Hnúšťa
+421 948 001 079
gemernation@gmail.com
www.gemernation.sk

Produkty z regiónu Gemer-Malohont, ktoré vznikajú pod rukami miestnych ľudí, nájdete pod označením regionálny produkt GEMER-MALOHONT. Cieľom regionálneho značenia je zviditeľnenie a podpora miestnych produktov, v ktorých sa spája tradícia a vzťah k tomuto regiónu. Za každým z nich sa skrýva príbeh, o ktorý sa s nami podelili ich výrobcovia v rámci série rozhovorov Príbehy regionálnych produktov.

Rozhovory s držiteľmi značky regionálny produkt GEMER-MALOHONT realizovala v roku 2018 Miestna akčná skupina MALOHONT s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja.

Rozhovor viedol Matej Kováč
Foto: Petra Rapčanová