No active "ca-sidebar-197687" sidebar

VIDEO-FRAJ: Klimatické zmeny môžu i Európu priniesť na prah vojnového konfliktu, povedal klimatológ J. Pecho na diskusii

5. septembra 2020 | |  | 

Festival Fraj nebol len o hudbe a zábave, ale aj o vážnych témach. Na nádvorí Čierneho orla sa totiž diskutovalo o klimatických zmenách.

Počas koronakrízy klesli emisie, no odpadu sme vyprodukovali viac

Škála diskutérov bola pestrá. Nielen svoje názory, ale i dôležité fakty pred asi päťdesiatkou divákov prezentovala skupina na slovo vzatých ľudí, a to klimatológ Jozef Pecho, aktivistky Laura Kovácsová (Bod obratu) a Radana Hvorecká (Znepokojené matky), štvoricu uzatvoril štátny tajomník Ministerstva životného prostredia SR Michal Kiča. Diskutovali pod taktovkou novinárky Zuzany Kovačič Hanzelovej. Tém bolo hneď niekoľko, diskutéri nevynechali príčiny klimatickej zmeny a ich priame následky, rozprávali sa o ekologickej zodpovednosti štátov alebo i o tom, či po vypuknutí ochorenia spôsobeného novým koronavírusom bol svet naozaj na chvíľu viac eko.

Článok pokračuje pod reklamou



 „Teraz je strašne veľa vymožeností, no človek ich nemusí mať všetky. Nepotrebuje všetky typy vrecúšok, z každej značky ekologické oblečenie. Stačí mi to, čo potrebujem a toto je dôležité,“ povedala Radana Hvorecká na margo ekologického správania sa. „Ideme do obchodu a všetko na nás kričí, všetko chceme otestovať, ale nepotrebujeme to,“ dodala. O tom, že ľudia môžu mať pocit, že sú informáciami o ekologickom správaní sa zaplavení, nezapochybovala ani Laura Kovácsová. Podľa nej to môže vyvolať pocit, že na našich pleciach nesieme zodpovednosť za klimatické zmeny.

Radana Hvorecká a Laura Kovácsová.

„Práve presne takéto uvažovanie odvádza pozornosť od toho, čo sa deje na pozadí systému, v ktorom žijeme. Ak socioekonomický systém, v ktorom žijeme, nie je postavený a priori na ekologických hodnotách, tak ekologický nebude, akokoľvek sa budeme na úrovni jednotlivcov snažiť,“ povedala aktivistka Kovácsová z Rimavskej Soboty, podľa ktorej koronakríza ukázala, že za znečisťovanie životného prostredia môže priemysel, primárne ten fosílny.

„Množstvo vyprodukovaných odpadov markantne vzrástlo,“ tvrdí Michal Kiča.

„V niektorých prípadoch znamenala covid-kríza úľavu pre životné prostredie, pretože ľudia boli menej aktívni. V žiadnom prípade to však nebolo odpadové hospodárstvo. Množstvo vyprodukovaných odpadov markantne vzrástlo,“ tvrdí Kiča. Konzum sa podľa neho preniesol z cestovania do uspokojovania iných potrieb. „Ja si myslím, že toto vôbec nie je pozitívne, ono to vyletí. Veľké aerolínie či fosílny priemysel využívajú túto krízu na to, aby dostali dotácie a pomoc. Nedostanú to ľudia, ktorí prišli o prácu. Vo svoj prospech to využijú veľkí hráči a bude to ďaleko horšie,“ povedala Kovácsová na margo toho, že výrobcovia áut i veľké spoločnosti sa kvôli ekonomickej kríze snažia ekologické správanie potlačiť do úzadia.

Ľudia podľa Pecha odpradávna reagujú na bezprostrednú hrozbu a klimatická zmena je často prezentovaná presne opačne. Koronakríza podľa neho ukázala, že ľudia vedia spolupracovať a ubrať zo svojho blahobytu. Covid-19 podľa neho ukázal cestu, ako riešiť i klimatickú zmenu. „Podobne ako covid, aj klimatickú zmenu treba komunikovať s takou vážnosťou. Ide tu o generáciu ľudí, ktorá bude bezprostredne ohrozená,“ vysvetľuje Pecho. „Predstavte si, že by do tých horších podmienok, ktoré nám klimatická zmena vyslovene uvarí už v roku 2030, prišla aj zdravotnícka kríza,“ hovorí klimatológ.

Zuzana Kovačič Hanzelová a Jozef Pecho.

Teplota bude vyššia, potravinová kríza reálnejšia

Jednou z tém bol aj obraz Slovenska o 50 rokov. Podľa klimatológa Pecha bude v roku 2070 na tomto území vyššia teplota. „Teraz je asi 32 stupňov, myslím si, že o 50 rokov bude toto normál aj v apríli,“ odhaduje klimatológ, podľa ktorého sa v lete na Slovensku teploty vyšplhajú aj nad 35 stupňov Celzia. „Z dát vyplýva, že sa premiestňujeme do stredomorského charakteru počasia a klímy,“ dodal. „Zásadným problémom bude voda. Bude to drahý artikel, dokonca aj na Slovensku, pretože bude nedostatková,“ tvrdí Pecho. „Keď nemáte vodu, nemáte nič.“

Podľa Kovácsovej bude klimatická kríza taktiež skúškou demokracie. „Možno to nazvem prehnane – bude sa viac fašizovať spoločnosť. Dôsledkom klimatickej zmeny sú aj ľudia, ktorí prichádzajú o domovy a budú sa presúvať niekam, kde bude klíma stabilnejšia. A bude sa to týkať Európy,“ vysvetlila Kovácsová. Ako ďalej dodala, mali by sme sa snažiť budovať demokratickejšiu spoločnosť. „Aby o tom, čo sa bude diať, nerozhodoval nejaký biznis na pozadí politických strán,“ hovorí s tým, že ľudia budú pred klimatickou krízou utekať do európskych štátov. „Ak sa tu bude posilňovať skôr tendencia, že sa chceme izolovať, tak si myslím, že to bude väčší problém. Od slovenskej vlády by som chcela, aby bola sociálnejšia a snažila sa o väčšiu rovnosť v spoločnosti.“

S klimatickými zmenami podľa Pecha súvisí aj vojna v Sýrii – obrovské sucho spôsobilo migráciu, narastalo tam pnutie a agresivita ľudí. „Dochádzali zdroje. Takto to môže skončiť aj v niektorej časti Európy, pretože klimatická zmena predstavuje najmä ohrozenie zdrojov. Je to napríklad Balkán, východná časť Európy a v budúcnosti to môže byť aj Slovensko,“ vysvetľoval na diskusii klimatológ. Nedostatok potravín podľa neho koreluje s agresivitou, čo môže viesť ku konfliktom. „Klimatická zmena, migrácia, vojnové konflikty – to je nová oblasť výskumu, ktorá sa začína hmatateľne napĺňať dôkazmi. Tá korelácia funguje,“ dodal s tým, že klimatické zmeny môžu i Európu priniesť na prah vojnového konfliktu.

Zdroj: Rimava.sk

FOTO-VIDEO: Festival svojou pestrosťou oslovil viacero divákov. Ťahákom bola Para

Odoberajte novinky spravodajského portálu Rimava.sk, ktoré vám v e-mailovej schránke budú pristávať pravidelne.

Páčil sa ti článok? Zdieľaj ho
Diskusia k príspevku
Odporúčáme
No active "ca-sidebar-197688" sidebar
cross