Menu
Štefan Marko Daxner, rodák z Tisovca. Mnohí z nás ho poznajú ako právnika, politika, spisovateľa či jedného zo štúrovcov. Bol aj jedným z tých, ktorí v roku 1848 na Hlavnom námestí v Rimavskej Sobote vysvetľoval obsah i nedostatky marcových zákonov. Rovnako mal veľký podiel na koncipovaní „Žiadostí národa slovenského“ i Memoranda národa slovenského a taktiež sa pričinil o založenie slovenského evanjelického gymnázia v Revúcej. To je len zlomok jeho prevažne pracovného života, ktorý je všeobecne známy. No Štefan bol však aj milovníkom prírody a niektorí ho označujú aj za priekopníka tisovského jaskyniarstva.
Svoje výlety podnikal aj po okolí Tisovca. Jedným takým bol aj zostup do jaskyne Michňová neďaleko tohto mesta na severe Rimavskosobotského okresu. O svojom prieskume napísal aj článok v skalickom Obzore z roku 1878. Rimava.sk o tom informoval Dušan Hutka zo Speleoklubu Tisovec. Ako ďalej priblížil články o prieskume jaskýň z konca 19. storočia sú veľmi zriedkavé a vzácne. Podľa Hutku hoci boli noviny zamerané na hospodárstvo, remeslo a domáci život, uverejnili Daxnerov článok, a to pod názvom Jaskyňa Michňová neďaleko Tisovca. „Autor v ňom opísal svoj prvý zostup do tejto jaskynnej priepasti. Pritom Daxnerov opis mal nielen jaskyniarsky význam, ale mal vyvrátiť aj rôzne bájky a povery, ktoré kolovali medzi ľuďmi o tejto jaskynnej priepasti,“ poznamenal Hutka, podľa ktorého to bola zo strany tohto národovca odvaha zostúpiť bez príslušného vybavenia a osvetlenia do neznámeho podzemného sveta. „Preto ho môžeme zaradiť medzi priekopníkov tisovského jaskyniarstva a svojím zostupom a jeho zverejnením vykonal na tú dobu aj záslužnú osvetovú prácu,“ doplnil.
A aký bol obsah Daxnerovho článku? Jaskyniar z tisovského Speleoklubu poskytol pre Rimava.sk prepis celého článku:
Jaskyňa Michňová neďaleko Tisovca
Práve spomenutá jaskyňa, jejž meno i v ďalších kruhoch známo je, a ktorej preskúmanie od dávnejších časov bolo zamýšlané, leží asi 2 hodiny cesty od Tisovca v „Teplici“ na miernom svahu. Kam známosť ľudu nesiaha, zastupuje jej miesto bájenie. S poviedkami obznámený: že skala dnu hodená sa dve hodiny hučí, až napokon do vody zpadne, že kačica, do nej vpustená, vypláva na vzdialenom mieste z vody atď. predsavzal som si , fakľou opatrený poprezerať, nakoľko povesť zodpovedá pravde, a zpustiv sa na povrazoch dolu, našiel som, že spomenuté bájky preháňajú. Vrchný otvor jaskyne je asi 2 métre veľká a 10 métrov hlboká studňa, ktorej šikmý spodok z vätša z napadaných skál pozostáva. Z tadeto vedie bočný odchýľok do druhej strmej diery, kde pohnuté balvány odpadaného stalaktitu a nahádzaných skál, pri zrúteniu sa veľkého hrmotu natropily. Tým zrútením utvorenou strminou stúpal som opierajúc sa o povraz, ešte asi 8 métrov hlboko, kde som k môjmu prekvapeniu pre nedostatok ďalšieho otvoru, zastať musel. Všeobecná mienka tedy, že Michňová je nedostyžná priepasť, je nepravá, a dlhý hrmot vhodenej skaly vysvetľujem si tak, že tým vhodením z miesta pohnuté skaly kotúlajú sa jedna za druhou na dno, zjich dlhého dunenia ale vysvetlovala sa domnelá priepasť jaskyne. Dolu spusteného napadnul mi, zo zvierat v jaskyni prehnitých povstalý zápach, ktorý ale plameňom fakly skoro bol prerazený. Steny jaskyne pozostávajú z čiastky z vápenca z čiastky z pekných, nakvapkaných povstalých stalaktitov, o vode ale v celej jaskyni ani stopy.
Pamätná tabuľka pre Š.M.Daxnera v jaskyni Michňová
Michňová je podľa Hutku 105 metrov hlboká vertikálna jaskyňa, známa už od dávnych čias. Po vzniku jaskyniarskej skupiny v Tisovci v roku 1951 sa stala jednou z najskúmanejších jaskýň v Tisovskom krase. „Možno preto si členovia vybudovali priamo pri jej vchode svoju vedeckovýskumnú stanicu, ktorá po niekoľkých opravách slúži dodnes,“ poznamenal a dodal, že vo Veľkej sále jaskyne je umiestnený symbolický cintorín. Tento priestor je podľa jeho slov jedným z najkrajších a najväčších v jaskyni a nachádza sa približne 25 metrov pod povrchom. Tu sa nachádzajú podľa Hutku pamätné tabule všetkých, ktorí pomáhali alebo spolupracovali s jaskyniarskou skupinou v Tisovci. „Žiaľ medzi prvými je aj zakladateľ skupiny v Tisovci a jej dlhoročný vedúci Svätopluk Kámen, dlhoročný člen Milan Guzma. Tabuľku má aj Miroslav Nešvera, speleopotápač, ktorý zahynul pri prieskume jaskyne Teplica a ďalší,“ priblížil jaskyniar a zároveň doplnil, že pamätnú tabuľku má aj Š. M. Daxner, na počesť jeho prvého zostupu v roku 1878.
Štefan Marko Daxner sa narodil 26. decembra 1822 v Tisovci, Jánovi a Anna Márii Daxnerovcom ako ich druhý syn. Svoje krstné meno dostal podľa dátumu narodenia, teda Štefan. Jeho stredné meno, Marko, sa spája so štúrovskou generáciou i s Jánom Franciscim, ktorý si všimol Daxnerovu podobnosť so slávnym srbským kráľom Markom Králevičom. Štefan ako aj jeho starší brat, Juraj, študovali zo začiatku v Tisovci, neskôr na latinskom gymnázium v Ožďanoch. Štefan pokračoval na gymnázium v Spišskej Novej Vsi, kde sa naučil nemecky a na gymnáziu v Rožňave, kde sa zdokonalil v maďarčine. Potom odišiel na evanjelické lýceum v Bratislave, kde sa začal angažovať aj literárne a založil humoristický časopis. Neskôr sa vydal v šlapajách svojho otca, ale i staršieho brata Juraja, a dal sa na štúdium práva.
Po týchto štúdiách bol na praxi u gemerského stoličného fiškála Pavla Csáka. Neskôr bol Štefan advokátskym koncipientom v Rimavskej Sobote, Tisovci a u Alexandra Boleslavína Vrchovského v Pešti. Z tohto obdobia spomínal Štefan aj na príchody do Tisovca, kedy sa stretával s najbližšími priateľmi, najmä Jánom Franciscim. Ich „útočiskom“ bola veľká zadná izba kúrie s kozubom a ako spomína „po vážnych rozpravách politických, nasledovalo hodovanie, pozostávajúce zo zemiakov pečených v pahrebe.“ Po advokátskych skúškach v roku 1846 v Pešti si Štefan v tom roku otvoril advokátsku kanceláriu v Tisovci. O rok neskôr (1847) však bratia Daxneroví mali pred sebou ťažké rozhodnutie. Keď im zomrel otec museli sa rozhodnúť, kto prevezme spravovanie rodinného majetku. Tejto úlohy sa ujal Juraj, ktorý od toho času už nepraktizoval svou advokátsku prax.
Obaja bratia, Štefan aj Juraj, však privítali revolučné udalosti v roku 1848. Vtedy spoločne ešte s Jánom Franciscim iniciovali zvolanie celonárodného zhromaždenia do Liptovského Mikuláša. Do Žiadostí slovenského národa, 10. mája 1848 sa Štefanovou zásluhou dostali i požiadavky ústavnoprávne obsahujúce základné práva Slovákov. S Daxnerom sa spája aj verejné vyhlasovanie marcových zákonov, ktoré znamenali aspoň formálne deklarovanie základných práv. Rodák z Tisovca na námestí v Rimavskej Sobote 1.mája 1848, vysvetľoval ich obsah a nedostatky zhromaždeným. A toto bezdôvodné kritizovanie „veľkolepých slobôd“ poskytnuté národnostiam marcovými zákonmi bolo jedným z dôvodov, prečo sa Daxner aj s Franciscim ocitli „len“ vo väzení na tri roky. Boli vinní za velezradu. Prvý rozsudok však znel inak, mali byť popravení obesením.
Medzičasom však uhorské vojská prehrali bitku pri Švechate a z Pešti od Kosutha došlo nariadenie, aby štatariálné súdy nevyrábali martýrov (mučeníkov). To viedlo k tomu, aby sa zvolal župný súd, ktorý mal vec znova prejednať aj s poukazom na to, že Daxner bol šlachtic. A tak tento súd znova všetkých obžalovaných uznal vinnými z velezrady. Uložil im však miernejší trest, a to 3 roky väzenia, z toho rok na samotke. Po tomto rozsudku boli odsúdení prevezení do žalára v Rimavskej Sobote a neskôr do Pešti, kde nikto nevedel kto je Daxner či Francisci a nebol známy ani dôvod ich odsúdenia, poslali ich tam bez akýchkoľvek dokladov. Daxner aj Francisci sa z väzenia dostali aj vďaka postupujúcemu rakúskemu vojsku a „pozabudnutiu“ na nich. O mesiac neskôr, január 1849, obsadili väznicu rakúske vojská. Po vypočutí a zistení dôvodov väznenia Daxnera i ostatných prepustili, hneď potom sa pripojili k slovenským dobrovoľníkom pri Leopoldove, kde sa začala jeho ďalšia etapa v živote...
Z histórie významných osobností akou bol aj Štefan Marko Daxner vieme prevažne len to, čo dokázali pre Slovensko. No už málo sa píše o ich záľubách či záujmoch. A možno aj ich poznatky, objavy či prieskumy vo voľnom čase sú rovnako prínosné, ako tie, o ktorých hovoria školské učebnice.
Zdroj: Rimava.sk, Životopis Š.M.Daxnera
