Menu
Viac ako 250 ľudí sa včera podvečer zišlo na rimavskosobotskom Hlavnom námestí, aby tu vyjadrili solidaritu s 99-ročnou učiteľkou Helenou Tamásovou, ktorá prišla o slovenské občianstvo. Dlhoročnú učiteľku úrady vyzvali na vrátenie slovenských dokladov, keďže v zmysle platných zákonov oznámila, že získala aj maďarské občianstvo. Zhromaždenie malo byť tiež znakom nesúhlasu s týmto ustanovením zákona.
S mottom „Tetu Ilonku si nedáme“ tichý protest zorganizovali viaceré občianske združenia, spolky a organizácie maďarskej komunity, pôsobiace v regióne. Mladí i starší na znak svojej podpory pani Tamásovej zapálili sviečky. Samotná učiteľka prítomným adresovala list:
„Je smutné, že od dotyčných, ktorí by veru mohli byť vekove aj mojimi vnúčatami, som dostala takýto vianočný darček. Ale čo sa vlastne stalo? Pred mnohými rokmi, ešte za monarchie, som sa narodila ako občianka maďarského kráľovstva. Nad mojou hlavou sa menili hranice, štáty a štátne znaky bez toho, že by som bola opustila môj rodný Gemer. Hoci som bola nútená žiť pod rôznymi zástavami, v srdci a v duši som ostala vždy verná svojej maďarskej národnosti. A preto, keď sa mi naskytla možnosť, získala som znovu moje pôvodné, ešte narodením dané štátne občianstvo. Počas celého svojho života som dodržiavala zákony a preto aj teraz podľa predpisu novelizovaného zákona o štátnom občianstve som túto skutočnosť oznámila príslušnému úradu v Banskej Bystrici zdôrazňujúc, že v zmysle Ústavy SR nežiadam o prepustenie zo štátneho zväzku Slovenskej republiky. Kto to odo mňa žiada, koná protiústavne. Keď som začala učiť, zložila som prísahu vernosti tomuto štátu. Učila som generácie maďarských a rómskych detí byť poctivým, úctivým a láskyplným voči svojim blízkym, voči spoluobčanom. Teraz žiadajú odo mňa, od učiteľky vyznamenanej pamätnou medailou Komenského a zlatou plaketou SR aby, som porušila svoju prísahu? Nuž, nie. 66 rokov som pracovala v prospech Slovenska, tu som platila dane ale ešte predtým som sa musela zriecť svojej národnosti, nie občianstva, aby som mohla uplatniť svoje vedomosti a vychovať moje siroty. A teraz som spáchala neodpustiteľný hriech a musím odovzdať svoje slovenské doklady lebo som stratila občianstvo. Štátne občianstvo nie je predmetom, ktorý možno len tak niekde zanechať. Ani ja som ho nikde nenechala ani nestratila, mňa jednoducho zbavili slovenského občianstva. Tých niekoľko mesiacov, týždňov alebo dní, ktoré mi do konca života ešte ostávajú, by som chcela prežiť v mojom rodnom kraji v kľude, ako plnoprávny občan s dvojitým občianstvom, a nie ako cudzinec prihlásený na pobyt do vlastného bytu,“ písala pani Tamásová zhromaždeným.
Tí v závere svojho stretnutia prijali vyhlásenie, v ktorom žiadajú Vládu SR, aby zrušila ustanovenie o tom, že slovenské občianstvo strácajú tí, ktorí dobrovoľne nadobudli cudzie. Zákon podľa nich odporuje Ústave SR aj zásadám právneho štátu.
Zdroj: Rimava.sk
.
.
