Pravdepodobne začiatkom roku 1862 sa na ďalekú cestu do Budína vybral osmanský žobravý mních – derviš Hallil Mulej. Jeho kroky viedli do Budína k starému tureckému hrobu, kde bol pochovaný Gül Baba, osmanský bektašský sufi, básnik a spoločník sultána Süleymana Skvostného. Traduje sa, že práve Gül Baba priniesol do Uhorska ako prvý ruže.
Skúšobná doba — zostávajú 4 dni.
Prehrajte si audio verziu článku
Audio verzia tohto článku ešte nie je k dispozícii.
Presná trasa, ktorú derviš Hallil Mulej absolvoval, je neznáma, ale je isté, že prechádzal Rimavskou Sobotou. K mestu sa dostal podvečer a pravdepodobne si chcel aj trochu oddýchnuť. Pocítil nutkanie zapáliť si cigaru, ale keďže žiadnu nemal, tak zaklopal na okno obchodu, aby si ju kúpil. Cez okno vyzrela von domáca pani a v šere uvidela počernú tvár derviša. Príšerne sa zľakla pri tom pohľade a ulicami mesta sa niesol jej srdcervúci výkrik.
Článok pokračuje pod reklamou
Hneď v susedstve stála krčma a tam popíjajúci chlapi začuli to jačanie, ktoré sa ešte stále stupňovalo. Zachovali sa statočne a vyrútili sa von to tmavej ulice. Uvideli tam pokorne stojaceho derviša a pravdepodobne následkom nadmerného požitia alkoholu, vrátane kriku obchodníčky, ho úplne logicky označili za nebezpečného lupiča. Strhol sa hurhaj a chudák derviš ani netušiac, čo sa deje, tak dostal v Rimavskej Sobote poriadnu nakladačku. Okrem bitky si ešte miestni chlapi podelili veci, ktoré mal derviš u seba. Majiteľa tak zmenil prsteň ako aj vreckové hodinky. Lupiča si asi boli prevziať žandári, lebo na druhý deň mu predstavitelia mesta vracali späť jeho majetok, o ktorí ho podvečer počas bitky ozbíjali.
Na ďalšiu cestu mu preventívne pribalili aj sprievodný list mesta Rimavská Sobota, aby ho zase niekde nevytĺkli v našom čarokrásnom kraji. Derviš Hallil Mulej sa z neznámych dôvodov ďalej nechcel v meste zdržať a pokračoval do Lučenca. Tam sa mu dostalo oveľa príjemnejšieho zaobchádzania, aspoň tak vyplynulo z rozhovoru, ktorý derviš nadviazal s ochotným kočišom, čo ho zobral k sebe na voz a viezol ďalej z Lučenca. Zásluhou kočiša sa tento príbeh zachoval a k dervišovi ešte povedal, že počas rozhovoru s ním miešal nemecké, maďarské, srbské, latinské a maďarské slová, ale dohovorili sa.
Viacej uhorských dobových novín kvetnato opisovalo celý incident a na Rimavskú Sobotu sa valilo hromobitie, ako sa v meste zachovali k chudákovi pocestnému. Tieto zvesti sa samozrejme doniesli do uší aj činovníkom mesta a skutočnosť bola úplne iná. Pravdepodobne kočiš veľmi zle rozumel hatlamatilke derviša a nesprávne si vyložil jeho slová. Následne došlo v tlači ku korekcii celého incidentu a odohrať sa mal takto: Derviš Hallil Mulej prišiel do Rimavskej Soboty a ubytoval sa v hostinci Tri Ruže (Tatra) u Andreja Broncsa. Strávil tam tri dni a majiteľ hostinca si za ubytovanie a stravu skoro nič nepýtal.
Nevynechajte ani:
Potom sa derviš vybral do Oždian, kde chcel navštíviť popredné rodiny. Stretol sa tam s prívetivými prístupmi a k večeru zašiel do miestnej krčmy. Tam mu došli cigary a krčmár J. Stromf sa mu ponúkol, že ich zájde kúpiť do obchodu. Derviš sa rozhodol sám zájsť za trafikantom a to vtedy už len hodina chýbala do polnoci. Trafikant sa na búchanie zobudil a dosť ťažko sa dohodol s návštevníkom, lebo mu nerozumel. Napokon mu s roztrasenými rukami podal cigaru. Hallil Mulej mu ju hodil naspäť, lebo nie takú chcel a zvýšil na trafikanta hlas. Na krik vbehla do predajni manželka trafikanta spolu s piatimi malými deťmi. Derviša mali za lupiča a spustili krik. Z výčapu po ceste išli domov akurát chlapi a na ten vresk vpálili do trafiky. Kým sa chudák derviš zmohol na nejaké slovo, tak už ležal na zemi dobitý a poviazaný. Na mohutný hurhaj tam vbehol krčmár J. Stromf a ten ho z povrazov vyslobodil. Zobral derviša k sebe do krčmy a ponúkol mu nocľah. Hallil Mulej to odmietol a medzičasom zistil, že mu v trafike vybielili vrecká. Chýbali mu hodinky, tri forinty a nejaké grajciare. Vyhlásil, že ide do Rimavskej Soboty, kde sú dobrí bratia a určite mu tam hostinský Andrej Broncs zabezpečí, aby mu zlodeji vrátili hodinky.
Prečítajte si tiež:
Trpký príbeh lásky a žiarlivosti vyústil až do vraždy, riešil ju kráľovský súd v R. Sobote
Andrej Broncs hneď ráno podal vo veci oznámenie a malohontský slúžny sudca okamžite odišiel na šetrenie do Oždian. Páchateľov sa mu podarilo zadržať a posadiť do väzenia v Rimavskej Sobote, ulúpené predmety sa však nenašli. Hodinky mali podľa derviša hodnotu 80 strieborných rakúskych forintov. Župných činovníkov celá situácia náležite mrzela a tak mu zo župnej pokladnice vyplatili v hotovosti hodnotu hodiniek a pridali tiež tri forinty, ktoré mu boli ukradnuté.
Hallil Mulej sa následne upokojil a najbližších osem dní strávil v hostinci Tri Ruže, kde za služby nemusel zaplatiť. Hostinský mu poskytol vlastné kone aj s povozom a dal ho odviezť do Lučenca, pravdepodobne bol rád, že sa ho konečne zbavil.
Z Rimavskej Soboty išlo pre tlač vyhlásenie, že derviš bol srdečne pohostený v meste a v Ožďanoch ho kvôli nedorozumeniu zbili. Úrady však promptne zasiahli a tak sú všetky podozrenia voči Rimavskej Sobote nepodložené. V meste sa s cudzincami pohostinne zaobchádza nech sú to Turci či Tatári.
Príbeh tu ešte nekončí. Derviš Hallil Mulej sa úspešne dostal do Budína a splnil cieľ svojej cesty. Stretol tam ďalšieho derviša menom Mehemet Hammat. Tomu kvetnato opísal vľúdnych ľudí v Rimavskej Sobote a tak na krk hostinského Andreja Broncsa prišli derviši dvaja. Ako dlho sa v meste zdržali nevedno, ale ľudia boli štedrí k žobravým mníchom a dávali im almužnu. No a malej dcére Andreja Broncsa priniesol Hallil Mulej z Budína kvalitnú látku na šaty a rad lacnejších korálok. Podľa jeho slov preto opäť prišiel do Rimavskej Soboty, aby dal všetkým na známosť, že tú žijú dobrí ľudia a jemu veľmi pomohli po nemilej príhode v Ožďanoch. Tam žijú tiež dobrí ľudia, až na pár malých výnimiek.
Zdroje:
Hölgyfutár zo dňa 16. 8. 1862
Pesti Hírlap zo dňa 17. 8. 1862
Hölgyfutár zo dňa 23. 8. 1862
Autor:
Vladimír Gondáš
NENECHAJTE SI UJSŤ
