Menu
Pravdepodobne začiatkom roku 1862 sa na ďalekú cestu do Budína vybral osmanský žobravý mních – derviš Hallil Mulej. Jeho kroky viedli do Budína k starému tureckému hrobu, kde bol pochovaný Gül Baba, osmanský bektašský sufi, básnik a spoločník sultána Süleymana Skvostného. Traduje sa, že práve Gül Baba priniesol do Uhorska ako prvý ruže.
Presná trasa, ktorú derviš Hallil Mulej absolvoval, je neznáma, ale je isté, že prechádzal Rimavskou Sobotou. K mestu sa dostal podvečer a pravdepodobne si chcel aj trochu oddýchnuť. Pocítil nutkanie zapáliť si cigaru, ale keďže žiadnu nemal, tak zaklopal na okno obchodu, aby si ju kúpil. Cez okno vyzrela von domáca pani a v šere uvidela počernú tvár derviša. Príšerne sa zľakla pri tom pohľade a ulicami mesta sa niesol jej srdcervúci výkrik.
Článok pokračuje pod reklamou
Hneď v susedstve stála krčma a tam popíjajúci chlapi začuli to jačanie, ktoré sa ešte stále stupňovalo. Zachovali sa statočne a vyrútili sa von to tmavej ulice. Uvideli tam pokorne stojaceho derviša a pravdepodobne následkom nadmerného požitia alkoholu, vrátane kriku obchodníčky, ho úplne logicky označili za nebezpečného lupiča. Strhol sa hurhaj a chudák derviš ani netušiac, čo sa deje, tak dostal v Rimavskej Sobote poriadnu nakladačku. Okrem bitky si ešte miestni chlapi podelili veci, ktoré mal derviš u seba. Majiteľa tak zmenil prsteň ako aj vreckové hodinky. Lupiča si asi boli prevziať žandári, lebo na druhý deň mu predstavitelia mesta vracali späť jeho majetok, o ktorí ho podvečer počas bitky ozbíjali.
Na ďalšiu cestu mu preventívne pribalili aj sprievodný list mesta Rimavská Sobota, aby ho zase niekde nevytĺkli v našom čarokrásnom kraji. Derviš Hallil Mulej sa z neznámych dôvodov ďalej nechcel v meste zdržať a pokračoval do Lučenca. Tam sa mu dostalo oveľa príjemnejšieho zaobchádzania, aspoň tak vyplynulo z rozhovoru, ktorý derviš nadviazal s ochotným kočišom, čo ho zobral k sebe na voz a viezol ďalej z Lučenca. Zásluhou kočiša sa tento príbeh zachoval a k dervišovi ešte povedal, že počas rozhovoru s ním miešal nemecké, maďarské, srbské, latinské a maďarské slová, ale dohovorili sa.
Viacej uhorských dobových novín kvetnato opisovalo celý incident a na Rimavskú Sobotu sa valilo hromobitie, ako sa v meste zachovali k chudákovi pocestnému. Tieto zvesti sa samozrejme doniesli do uší aj činovníkom mesta a skutočnosť bola úplne iná. Pravdepodobne kočiš veľmi zle rozumel hatlamatilke derviša a nesprávne si vyložil jeho slová. Následne došlo v tlači ku korekcii celého incidentu a odohrať sa mal takto: Derviš Hallil Mulej prišiel do Rimavskej Soboty a ubytoval sa v hostinci Tri Ruže (Tatra) u Andreja Broncsa. Strávil tam tri dni a majiteľ hostinca si za ubytovanie a stravu skoro nič nepýtal.
Nevynechajte ani:
Potom sa derviš vybral do Oždian, kde chcel navštíviť popredné rodiny. Stretol sa tam s prívetivými prístupmi a k večeru zašiel do miestnej krčmy. Tam mu došli cigary a krčmár J. Stromf sa mu ponúkol, že ich zájde kúpiť do obchodu. Derviš sa rozhodol sám zájsť za trafikantom a to vtedy už len hodina chýbala do polnoci. Trafikant sa na búchanie zobudil a dosť ťažko sa dohodol s návštevníkom, lebo mu nerozumel. Napokon mu s roztrasenými rukami podal cigaru. Hallil Mulej mu ju hodil naspäť, lebo nie takú chcel a zvýšil na trafikanta hlas. Na krik vbehla do predajni manželka trafikanta spolu s piatimi malými deťmi. Derviša mali za lupiča a spustili krik. Z výčapu po ceste išli domov akurát chlapi a na ten vresk vpálili do trafiky. Kým sa chudák derviš zmohol na nejaké slovo, tak už ležal na zemi dobitý a poviazaný. Na mohutný hurhaj tam vbehol krčmár J. Stromf a ten ho z povrazov vyslobodil. Zobral derviša k sebe do krčmy a ponúkol mu nocľah. Hallil Mulej to odmietol a medzičasom zistil, že mu v trafike vybielili vrecká. Chýbali mu hodinky, tri forinty a nejaké grajciare. Vyhlásil, že ide do Rimavskej Soboty, kde sú dobrí bratia a určite mu tam hostinský Andrej Broncs zabezpečí, aby mu zlodeji vrátili hodinky.
Prečítajte si tiež:
Trpký príbeh lásky a žiarlivosti vyústil až do vraždy, riešil ju kráľovský súd v R. Sobote
Andrej Broncs hneď ráno podal vo veci oznámenie a malohontský slúžny sudca okamžite odišiel na šetrenie do Oždian. Páchateľov sa mu podarilo zadržať a posadiť do väzenia v Rimavskej Sobote, ulúpené predmety sa však nenašli. Hodinky mali podľa derviša hodnotu 80 strieborných rakúskych forintov. Župných činovníkov celá situácia náležite mrzela a tak mu zo župnej pokladnice vyplatili v hotovosti hodnotu hodiniek a pridali tiež tri forinty, ktoré mu boli ukradnuté.
Hallil Mulej sa následne upokojil a najbližších osem dní strávil v hostinci Tri Ruže, kde za služby nemusel zaplatiť. Hostinský mu poskytol vlastné kone aj s povozom a dal ho odviezť do Lučenca, pravdepodobne bol rád, že sa ho konečne zbavil.
Z Rimavskej Soboty išlo pre tlač vyhlásenie, že derviš bol srdečne pohostený v meste a v Ožďanoch ho kvôli nedorozumeniu zbili. Úrady však promptne zasiahli a tak sú všetky podozrenia voči Rimavskej Sobote nepodložené. V meste sa s cudzincami pohostinne zaobchádza nech sú to Turci či Tatári.
Príbeh tu ešte nekončí. Derviš Hallil Mulej sa úspešne dostal do Budína a splnil cieľ svojej cesty. Stretol tam ďalšieho derviša menom Mehemet Hammat. Tomu kvetnato opísal vľúdnych ľudí v Rimavskej Sobote a tak na krk hostinského Andreja Broncsa prišli derviši dvaja. Ako dlho sa v meste zdržali nevedno, ale ľudia boli štedrí k žobravým mníchom a dávali im almužnu. No a malej dcére Andreja Broncsa priniesol Hallil Mulej z Budína kvalitnú látku na šaty a rad lacnejších korálok. Podľa jeho slov preto opäť prišiel do Rimavskej Soboty, aby dal všetkým na známosť, že tú žijú dobrí ľudia a jemu veľmi pomohli po nemilej príhode v Ožďanoch. Tam žijú tiež dobrí ľudia, až na pár malých výnimiek.
Zdroje:
Hölgyfutár zo dňa 16. 8. 1862
Pesti Hírlap zo dňa 17. 8. 1862
Hölgyfutár zo dňa 23. 8. 1862
Autor:
Vladimír Gondáš
NENECHAJTE SI UJSŤ
