Menu
Už zajtra si pripomenieme 58 rokov od 21. augusta 1968, keď vojská Varšavskej zmluvy vtrhli do Československa. Pri príležitosti výročia dávame na Rimava.sk priestor aj spomienkam našich čitateľov - ľudí, ktorí tieto udalosti zažili v Rimavskej Sobote a ďalších mestách a obciach nášho regiónu.
Rimava.sk chce byť nielen miestom, kde zachytávame dnešné udalosti, ale aj živou kronikou mesta a regiónu. A k nej patria aj osobné svedectvá ľudí, ktorí boli pri udalostiach, o ktorých dnes čítame v knihách.
Článok pokračuje pod reklamou
Tentoraz sa vraciame do vtedajšieho Šafárikova, dnešnej Tornale. Barnabáš Černák mal v auguste 1968 iba 12 rokov. Namiesto blížiaceho sa začiatku nového školského roka mu v pamäti zostali nízko letiace vrtuľníky, nekonečný zástup tankov a stretnutie so sovietskymi vojakmi.
Býval som v Tornali (vtedy v Šafárikove). Mal som 12 rokov a krátko pred pamätným augustom som ukončil 6. triedu Základnej deväťročnej školy. Už v nás rezonoval začiatok nového školského roka, keď túto udalosť doslova prehlušili udalosti augusta 1968.
Ešte bola tma, keď dňa 21. augusta 1968 nad našimi strechami veľmi nízko začali prelietať ťažké ruské vrtuľníky. Niečo také sme dovtedy videli len na obrázkoch. Z ulice k nám súčasne doliehalo neutíchajúce masívne rinčanie. Samozrejme, som aj ja išiel von.
Na blízkej križovatke smerom na Rimavskú Sobotu išli síce pomaly, ale v nekonečnom zástupe ruské tanky. Asfalt na križovatke zakrátko pripomínal ornicu, ako ho rozryli pásy otáčajúcich sa tankov. Počet ich obdivovateľov neustále narastal.
Aj keď sme sa v škole učili ruský jazyk, v zástupe sa nenašiel nikto, kto by s tankistami vedel nadviazať aspoň letmý rozhovor. Tankisti sa aj tak o rozhovor nesnažili. Videli sme na ich zaprášených a od oleja umazaných tvárach, že sú unavení, nevyspatí, dezinformovaní, hladní aj smädní. Neprijali však žiadne ponúkané jedlo, dokonca ani vodu.
Až niekomu z nás napadlo, že poprosíme o pomoc našu učiteľku ruského jazyka, rodenú Rusku, priamo z Moskvy, Valentínu Lácovú (žiaľ, jej rodné priezvisko nepoznám). Neodmietla. Prišla na križovatku a prihovorila sa tankistom rodnou ruštinou. Reagovali.
Tak sme sa dozvedeli, že dostali priamy rozkaz nenadväzovať známosti, odmietnuť každú ponúkanú potravinu, dokonca aj vodu alebo cigarety.
O učiteľke Lácovej pár údajov: Bola nielen skvelá pedagogička, ale aj poslankyňa Mestského zastupiteľstva a aktívna členka Matice slovenskej. Naučila nás originálnej ruskej výslovnosti.
Raz nám na hodine položila otázku, čo je to „ťúz“. Celá trieda dumala. Slovo sa nepodobalo ani slovenskému, ani maďarskému významu. Až nám pani učiteľka oznámila, že sa jedná o slovo TŰZ – po slovensky OHEŇ. Protestovali sme, že medzi dvoma slovami je obrovský rozdiel. Uzemnila nás vyjadrením: Tak vy óčeň chorošó gavaríte po rúsky.
Černák Barnabáš
Rimavská Sobota
Text zverejňujeme v pôvodnom znení, s gramatickými úpravami.
Od rána, keď dvanásťročný chlapec vyšiel do ulíc Šafárikova a pred očami mu prechádzal nekonečný zástup tankov, uplynulo takmer šesť desaťročí. Práve takéto osobné spomienky dopĺňajú veľké dejiny o to, čo sa do učebníc často nezmestí - ako ich vnímali ľudia, ktorí stáli pri cestách, pozerali na vrtuľníky nad svojimi domami a netušili, čo prinesú nasledujúce dni.
Pri spomienkach na konkrétnych vojakov, ich únavu, hlad či neistotu však nemožno stratiť zo zreteľa podstatu toho, čo sa v auguste 1968 stalo. Československo bolo vojensky napadnuté a následne okupované. Nebola to „bratská pomoc“, ako inváziu označovala vtedajšia propaganda, ale zásah do suverenity krajiny a života jej obyvateľov.
Aj preto má význam tieto príbehy uchovávať a odovzdávať ďalej. História totiž nie je iba vzdialená minulosť. Pripomína nám, že sloboda, mier a možnosť krajiny rozhodovať o svojej vlastnej budúcnosti nie sú samozrejmosťou.
Ak ste augustové udalosti roku 1968 zažili aj vy a uchovali ste si spomienku z Rimavskej Soboty, Tornale či iného miesta nášho regiónu, môžete sa o ňu podeliť s čitateľmi Rimava.sk.
Mohlo by vás zaujímať: Ctibor Filčík patril k velikánom slovenského herectva
NENECHAJTE SI UJSŤ
