
Priemerná mesačná mzda v okrese Rimavská Sobota dosiahla vlani 1 444 eur. V susednom Poltárskom okrese to bolo iba 1 304 eur. Najnovšia Regionálna štatistika práce za rok 2025 ukazuje, že juh Banskobystrického kraja zostáva v odmeňovaní výrazne pod slovenským priemerom. A nejde iba o rozdiel oproti Bratislave. Stovky eur delia jednotlivé okresy aj v rámci samotného Banskobystrického kraja.
Priemerná mesačná mzda za všetky regióny Slovenska dosiahla podľa Štatistického úradu SR 1 864 eur. Medziročne vzrástla o 115 eur, teda o 6,6 percenta. Pod slovenským priemerom však zostalo až 65 zo 79 okresov.
Článok pokračuje pod reklamou
Medzi nimi sú aj všetky okresy Banskobystrického kraja.
Najnižšiu priemernú mzdu na Slovensku zaznamenali vo Veľkom Krtíši, kde dosiahla 1 294 eur. Hneď za ním nasleduje Poltár s priemernou mzdou 1 304 eur.
Nízko v celoslovenskom porovnaní zostala aj Rimavská Sobota. Priemerná mzda 1 444 eur ju zaradila medzi okresy s najnižšími zárobkami na Slovensku. Pod hranicou 1 500 eur zostal aj Lučenec s priemernou mzdou 1 486 eur. V Revúcej dosiahla priemerná mzda 1 509 eur.
Rozdiel oproti najlepšie plateným častiam Slovenska je výrazný. V okrese Bratislava I bola priemerná mesačná mzda 2 455 eur. Oproti Rimavskej Sobote je to o 1 011 eur viac, oproti Poltáru dokonca o 1 151 eur.
Regionálne rozdiely však nie sú iba príbehom Bratislavy a zvyšku Slovenska. Viditeľné sú aj v rámci jedného kraja. V okrese Banská Bystrica dosiahla priemerná mzda 1 832 eur. Oproti Rimavskej Sobote je to rozdiel 388 eur mesačne a oproti Poltáru 528 eur.

Mzdová štatistika zároveň otvára širšiu otázku ekonomickej situácie regiónu. Juh Banskobystrického kraja dlhodobo zápasí nielen s nízkymi zárobkami, ale v niektorých okresoch aj s vysokou nezamestnanosťou a nízkym počtom pracovných miest.
Rimavská Sobota a Revúca sa dlhodobo zaraďujú medzi okresy s najvyšším podielom ľudí bez práce. Ku koncu júna tohto roka dosahoval podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie v okrese Rimavská Sobota 13,78 percenta, v okrese Revúca 13,39 percenta.
Výrazné rozdiely medzi jednotlivými časťami Slovenska ukazuje aj počet zamestnancov. Poltársky okres evidoval podľa pracoviskovej metódy v roku 2025 v priemere iba 1 922 zamestnancov, čo ho zaradilo na predposledné miesto spomedzi slovenských okresov. Menej ich evidoval už len okres Košice III.

Do budúcnosti môže byť rovnako dôležité, koľko ľudí v produktívnom veku bude v regióne žiť a pracovať. Pohľad na vekovú štruktúru Rimavskosobotského okresu totiž ukazuje ďalšiu výzvu.
V roku 2025 žilo v okrese Rimavská Sobota 79 222 obyvateľov. Ľudia vo veku od 15 do 64 rokov tvorili 65,52 percenta populácie. Deti do 14 rokov predstavovali 17,29 percenta a obyvatelia vo veku 65 rokov a viac 17,18 percenta.
Samotné podiely detí a seniorov sú teda zatiaľ takmer vyrovnané. Oveľa zaujímavejší obraz však ponúka veková pyramída.
Medzi najpočetnejšie patria dnes ročníky približne vo veku 45 až 52 rokov, zatiaľ čo viaceré mladšie vekové skupiny sú početne slabšie. V nasledujúcich desaťročiach sa dnešné silné ročníky postupne presunú do seniorského veku. Pre región preto nebude dôležité iba vytvárať pracovné miesta, ale aj udržať dostatok obyvateľov v produktívnom veku.

Samotná veková pyramída pritom nedokazuje, že mladší obyvatelia z okresu odchádzajú. Početnosť jednotlivých vekových skupín ovplyvňuje aj pôrodnosť. Na presné vyhodnotenie odchodu ľudí z regiónu je potrebné sledovať migračné údaje za dlhšie obdobie.
Dáta však upozorňujú na otázku, ktorá môže byť pre budúcnosť Gemera a Malohontu zásadná: či región dokáže ponúknuť ľuďom v produktívnom veku dostatok dôvodov na to, aby v ňom zostali.
Pri čítaní údajov treba upozorniť aj na metodiku. Suma 1 444 eur neznamená, že takúto výplatu dostáva väčšina zamestnancov Rimavskosobotského okresu. Ide o priemernú mesačnú mzdu, nie medián, a zároveň o hrubú mzdu.
Štatistický úrad použil takzvanú pracoviskovú metódu. Údaje sú priradené podľa skutočného miesta pracoviska zamestnanca. Štatistika tak umožňuje podrobnejšie sledovať, aké mzdy sa vyplácajú na pracoviskách v jednotlivých okresoch.
Údaje navyše zahŕňajú všetky veľkostné kategórie organizácií, nezahŕňajú však živnostníkov a ich zamestnancov.
Celoslovenská priemerná mzda podľa tejto metodiky vlani vzrástla o 6,6 percenta na 1 864 eur. Ani rast platov však nezmenil výrazné rozdiely medzi jednotlivými časťami krajiny. Kým šesť okresov sa dostalo nad hranicu 2 000 eur, v 19 okresoch zostala priemerná mzda pod 1 500 eur.
A juh Banskobystrického kraja má v tejto skupine výrazné zastúpenie.
Mohlo by vás zaujímať: Hľadáte prácu? V okrese ponúkajú vyše 160 miest