Menu
Začínalo leto v roku 1930 a v Rimavskej Sobote vrcholilo päť až šesťročné snaženie zmeniť prudérne správanie obyvateľov mesta. O čo tam vlastne išlo? Svoje brány otváralo na Rimave plážové kúpalisko a už pár rokov do Európy prenikla móda celých plaviek.
V Rimavskej Sobote boli konzervatívni obyvatelia a striktne dbali na to, aby pri verejnom kúpaní nebola odhalená žiadna časť ľudského tela. Roky trvalo, kým aj tu prišli na to, že pokiaľ sa za odhalené kúpanie nehanbia na plážach v mestách, ako sú Oostende v Belgicku alebo Biarritz vo Francúzsku, tak by to za prirodzené mali považovať aj obyvatelia v našom meste.
Článok pokračuje pod reklamou
Spomenutý rok bol prelomový, na pláži pri Rimave sa objavili prví „naháči“ v celých plavkách. Dámam bolo vidieť obnažené ramená a nad kolenami im nesmelo vykúkala malá časť stehien. Páni boli na tom tak isto, ale tých netreba rozvádzať. Na primitívnej pláži sa hojdala konštrukcia z dreva, ktorá nahrádzala čln a dalo sa tam na nej člnkovať. Objavovali sa tam prvé flirty a prepierali sa najnovšie mestské pletky. Deti si stavali hrady z piesku a ich rodičia zamieňali svoju bielu pokožku za opálenú hnedú. Pár odvážlivcov sa pokúsilo aj plávať v kalnom toku rieky.
Na brehu stálo pár kabínok, aby sa opaľujúci mali kde prezliecť. Pláž bola spravená tak, že sa na breh rieky nanosil piesok a ten sa potom za pomoci hrabieľ upravil do požadovaného stavu. Na rozptýlenie boli k dispozícii americké kuželky (bowling), hojdačky a tiež tam premával zmrzlinársky vozík. Na pláži vznikala nová etika a v Rimavskej Sobote vstúpila do popredia moderná doba, keď sa ľudia prestali medzi sebou hanbiť a ukázali sa aj bez odevu. Bol to obrovský skok dopredu, lebo sa podarilo zmeniť prudérne zmýšľanie obyvateľov mesta.
VYBERÁME PRE VÁS
Toho istého leta sa na rohu Hlavného námestia objavil černoch. Najal si ho bližšie neurčený šikovný obchodník. Černoch niekoľko dní tam predával banány v čokoláde. Banány boli dobré a černoch skutočný. Po ulici chodil vo fantastických kovbojských nohaviciach a prihováral sa okoloidúcim. Banány ponúkal podľa dobového redaktora týždenníku Gömör miešaninou nemeckého a černošského jazyka. Medzi ním a kupujúcimi vznikol zvláštny vzťah, banány sa mu rýchlo míňali. Veď bodaj by nie, keď prišiel z ďalekej Afriky a dovtedy si neoddýchol, pokiaľ mu nedovolili predávať banány v Rimavskej Sobote. Splnila sa mu teda túžba a ktovie, čo hovoril tým svojím jazykom, keď mu nik nerozumel. Muselo sa však uznať, že pracoval veľmi dobre a do mesta priniesol oživenie. Bola to moderná reklama a konečne niečo nové. O ňom sa dalo povedať, že si na svoj chlebík zarábal vlastnou kožou. Svojou aktivitou vytvoril doslova dopravnú zápchu na ceste, toľko záujemcov bolo o kúpu banánov v čokoláde, až k nemu napokon postavili žandára.
Pozrite si aj: FOTO: Takto kedysi vyzeral priemysel v Rimavskej Sobote a okolí
V týždenníku Gömör došlo k zamysleniu, aké by to bolo predávať ríbezle alebo divé hrušky trebárs v Ugande. Kde by biela pokožka spôsobila tiež podobnú zápchu, že by k predávajúcemu museli postaviť žandára. Nie je sa čo čudovať rozruchu, ktorý spôsobil černoch v Rimavskej Sobote, veď drvivá väčšina obyvateľov mesta nemala dovtedy možnosť vidieť v skutočnosti ozajstného Afričana.
O tri roky neskôr prichádzal na Slovensko známy esperantista Kola Ajayi z mesta Lagos v Rovníkovej Afrike. Čakali ho na Slovensku dve prednášky v Košiciach a v Bratislave. Príležitosti sa chytil esperantský klub Comenius z Tisovca a za cenu veľkých finančných obetí pozval k nim Kolu Ajayiho. Mimo diania nechceli zostať ani v Rimavskej Sobote a ich pozvanie pripojili k tomu z Tisovca.
Dňa 4. 5. 1933 prednášal Kola Ajayi v Tisovci. Jeho esperantskú reč tlmočil učiteľ Vítek. Prednáška bola spestrená svetelnými obrazmi zo života černochov a po nej s pekným vysokým tenorom zaspieval za zvuku bubna. Spev sa páčil a na záver si prítomní zavolali s Kolom Ajayi: Dovidenia v Afrike.
Nevynechajte ani: Umeleckému vyrezávaniu sa venuje už takmer 6 rokov. Práca s drevom do života Jozefa Kilíka neprišla úplnou náhodou, jeho diela vás nadchnú
Na druhý deň sa v Rimavskej Sobote uskutočnili v kine Apollo prednášky dve. Od 18.00 s maďarským a o 20.00 so slovenským prekladom. Kola Ajayi skoro celý svoj mladý život strávil medzi divošskými kmeňmi, kde podrobne študoval ich zvyky. V prednáške poučoval o živote černochov, ich zvykoch, mravoch a novodobej modernizácii Afriky. Svetelnými obrazmi ukázal krásy afrických pralesov a tiež hovoril o božstvách černochov. Po prednáške zaspieval africké piesne a každý hosť sa ho mohol spýtať na to, čo ho zaujímalo. Tento africký večer sa považoval za jedno z najväčších kultúrnych zaujímavostí v Rimavskej Sobote.
Poznámka: V príspevku nejde o znevažovanie inej rasy, venuje sa čisto historickým udalostiam a opisuje prvotný kontakt obyvateľov mesta s obyvateľom vtedy ešte málo známej a tajomnej Afriky, tak ako to bolo vnímané v dobovej tlači.
Zdroje:
Gömör zo dňa 6. 7. 1930
Gemer – Malohont zo dňa 13. 3. 1933
Gemer – Malohont zo dňa 29. 4. 1933
Autor: Vladimír Gondáš
NENECHAJTE SI UJSŤ
