Menu
Prípad sa teda uložil, ale četníci neboli s výsledkom spokojní. Nestávalo sa, aby človek, ktorý spáchal samovraždu, nemal vo vreckách vôbec nič. Neoficiálne pokračovali ďalej vo vyšetrovaní.
Do toho prišiel 31. máj 1919 a mesto Rimavská Sobota obsadili vojská Maďarskej republiky rád. Československé úrady evakuovali. Začiatkom júla toho istého roku boli z mesta vytlačené maďarské boľševické vojská a činnosť úradov sa obnovila, ale došlo tam k zmene v obsadení postov. Bývalý pomocný prokurátor Martin Lehoczky opustil Československo a stal sa sudcom v meste Balažské Ďarmoty v Maďarsku. Aj na četníckej stanici boli zmeny a na vraždu, ktorá sa udiala v tých neistých mesiacoch sa pomaly ale isto zabudlo.
Po uplynutí deviatich rokov od vraždy v roku 1928 prišiel do Rimavskej Soboty slúžiť vrchný četnícky strážmajster Štefan Demáček. Do rúk sa mu dostal starý uložený spis. Mohol ho nechať odpočívať, veď bola úradne konštatovaná samovražda, ale intuícia ho prinútila pustiť sa do vyšetrovania.
Článok pokračuje pod reklamou
Jeho práca trvala viac ako štyri roky a bola brilantná. Ani jeden z páchateľov netušil, že sa okolo nich sťahuje slučka. Postupom času sa z nich stali vážení gazdovia, ktorí prebrali a zveľaďovali rodinné hospodárstva. Vrchný strážmajster Demaček preto postupoval veľmi opatrne. Podarilo sa mu získať súhlas nadriadených a k dispozícii dostal mimo četníkov z Rimavskej Soboty ešte aj četníkov z Hrachova a Hrušova.
4. októbra 1932 presne o 06:00 boli četníkmi obsadené tri domy v Nižnej Pokoradzi a jeden v Zacharovciach. Zároveň zahájili domové prehliadky a zadržali podozrivých. Na miesto sa dostavili aj pracovníci justície a v každom dome boli dvaja z nich. U Júliusa Lehotaia bola domová prehliadka neúspešná. V dome Júliusa Szabóa st. sa dlho nedarilo nič nájsť, napokon objavili četníci jedny vreckové hodinky a retiazku. Július Szabó st. tvrdil, že hodinky aj s retiazkou kúpil kedysi od obchodníka s vínom Františka Martinovitsa za 2 000 korún. V dome Jána Vargu sa našiel cviker, on však uviedol, že ho našiel v Rimavskej Sobote vo vinici tamojšieho mäsiara Szabóa.
Článok pokračuje pod reklamou
Vrchný strážmajster Demaček sa ocitol na tenkom ľade, mal zadržaných o ktorých tušil, že sú páchateľmi beštiálnej vraždy, ale nemal dôkazy, ani jeden sa ku skutku nepriznal. Jeden z četníkov vzal zaistené veci a dostal súhlas ísť na súd do Maďarska za Martinom Lehotzkym. Bolo to veľmi dobré rozhodnutie, on medzi predmetmi spoznal síce len cviker, ktorý patril Básthymu. Dokázal ho však presne identifikovať, lebo ho svojmu nevlastnému bratovi kupoval práve on.
Medzitým prialo šťastie aj četníkom v Rimavskej Sobote, pretože sa v obecnej knižnici v Nižnej Pokoradzi našla kniha Imre Madácha s názvom Tragédia človeka. Túto knihu venoval knižnici v roku 1922 Július Szabó st. a dosvedčil to knihovník, učiteľ Ľudovít Simon. V knihe boli ručne písané poznámky, súdny znalec z grafológie Július Celder vydal jednoznačné stanovisko, že tá kniha kedysi patrila zavraždenému Básthymu.
Kruh sa uzavrel a pod ťarchou dôkazov sa napokon k vražde všetci priznali a opísali celý skutok. Na súde defilovalo veľa svedkov, resp. súdnych znalcov a dôkazy sa podarilo ešte viac rozšíriť, a tak páchateľov vraždy po uplynutí štrnástich rokov dobehla spravodlivosť na súde v Rimavskej Sobote.
Zdroje :
Gömör zo dňa 22. 10. 1933
Gömör zo dňa 16. 10. 1932
Lidové noviny zo dňa 10. 10. 1932
Lidové noviny zo dňa 22. 7. 1933
Národní listy zo dňa 18. 7. 1933
