Menu
V septembri 1902 sledovala verejnosť v Rimavskej Sobote neobyčajný súdny proces. O vine muža obžalovaného z brutálnej vraždy rozhodla najmä výpoveď nepočujúceho a nehovoriaceho očitého svedka, ktorý nevidel na jedno oko.
Dňa 2. 9. 1902 sa v Rimavskej Sobote za veľkej pozornosti verejnosti začínal súdny proces. Predmetom konania bola brutálna vražda, pričom prokuratúra mala síce k dispozícii svedka, ktorý videl celý priebeh skutku, ten však bol hluchonemý a navyše nevidel na jedno oko.
V noci 22. 5. 1902 bol v bráne hostinca Čierny orol v Rožňave nájdený v kaluži krvi ležiaci Ján Kossius. Pochádzal z poprednej miestnej rodiny a išlo o urasteného chlapa, ktorý sa nebál nikoho. Po prevoze do nemocnice sa zistilo, že má prerazenú lebku a s najväčšou pravdepodobnosťou bolo útočnou zbraňou kladivo.
Článok pokračuje pod reklamou
Starosta Rožňavy okamžite začal vyšetrovanie a do nemocnice dal predviesť všetkých, ktorí sa v ten večer nachádzali v hostinci. Ján Kossius bol pri vedomí, ale rozprávať už nedokázal. Rozumel však slovám starostu a keď k jeho posteli priviedli Petra Wágnera, Kossius zdvihol ruku a ukázal na neho. Zakrátko upadol do bezvedomia a po necelých troch dňoch utrpenia v nemocnici skonal.
Peter Wágner bol pruskej národnosti a pracoval ako predák v bani. Okamžite ho zadržali a spolu s ním aj Henricha Hofmayera a Viliama Steckenbacha, o ktorých sa preukázalo, že v ten večer sedeli s Wágnerom v hostinci pri jednom stole.
Starosta Rožňavy však mal aj korunného svedka Alexandra Szabóa. Ako už bolo spomenuté, bol hluchonemý a navyše nevidel na jedno oko. Posunkovou rečou vysvetľoval, že išiel spolu s Kossiusom a bol svedkom toho, ako Peter Wágner zozadu zaútočil kladivom a udrel Kossiusa do hlavy. Identifikoval aj jeho dvoch spoločníkov. Po tomto svedectve bola zadržaná trojica prevezená do väzby v Rimavskej Sobote.
Na súdnom pojednávaní Alexander Szabó za pomoci svojej matky, ktorá tlmočila jeho posunkovú reč, presne opísal priebeh osudného večera. Obhajoba sa však pokúsila jeho svedectvo spochybniť. Vražda sa stala v nočných hodinách a podľa obhajoby bol svedok príliš postihnutý na to, aby mohol skutok jasne vidieť a následne ho aj presne opísať.
Článok pokračuje pod reklamou
Pred súdom vypovedalo celkom 24 svedkov vrátane troch súdnych znalcov – lekárov. Samotnú vraždu nikto z nich nevidel. K veci vedeli uviesť len to, že z hostinca najskôr odišli Ján Kossius s Alexandrom Szabóom a za nimi vyšli Peter Wágner, Henrich Hofmayer a Viliam Steckenbach.
Súdni znalci – lekári potvrdili, že smrteľné zranenie mohlo byť spôsobené presne tak, ako to opisoval korunný svedok. Súdny proces trval dva dni a Alexander Szabó za ten čas s pomocou svojej matky vyvrátil všetky námietky obhajoby. Opakovane a presne opisoval priebeh vraždy a súd napokon nemal dôvod jeho tvrdeniam neveriť.
Dňa 3. 9. 1902 sa pojednávacia sála v Rimavskej Sobote úplne zaplnila. Peter Wágner bol uznaný za vinného z vraždy a odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní troch rokov. Henrich Hofmayer bol uznaný za vinného z toho, že Petra Wágnera naviedol na vraždu, a odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov. Viliam Steckenbach bol uznaný za nevinného a prepustený z väzby na slobodu.
Na súde v Rimavskej Sobote tak hluchonemý a na jedno oko nevidiaci Alexander Szabó svojou výpoveďou usvedčil muža, ktorý pripravil Jána Kossiusa o život.
Historky z Rimavy sa vracajú. Vladimír Gondáš dokončil druhý diel obľúbenej knihy
Autor: Vladimír Gondáš
Zdroj: Gömör – Kishont zo dňa 4.9.1902
Fotografia je ilustračná, zdroj: Delcampe.net
NENECHAJTE SI UJSŤ
