Menu
Nástup do prvého ročníka je veľkou zmenou nielen pre dieťa, ale aj pre celú rodinu. Budúci prvák vstupuje do nového prostredia, stretne učiteľov a spolužiakov a postupne si bude zvykať na pravidlá aj každodenné povinnosti. Rodičia mu môžu tento prechod uľahčiť, príprava by sa však nemala zmeniť na predčasné vyučovanie.
Dieťa pred nástupom do školy nemusí vedieť plynule čítať, písať ani počítať náročné príklady. Školská spôsobilosť nezahŕňa iba vedomosti, ale aj psychickú, fyzickú a sociálnu pripravenosť. Dôležité je napríklad to, či sa dieťa dokáže primerane sústrediť, porozumie jednoduchému pokynu, vie chvíľu pracovať samostatne, komunikuje s dospelými a dokáže fungovať medzi ostatnými deťmi. Ministerstvo školstva ju označuje za súhrn schopností, ktoré dieťaťu umožňujú stať sa žiakom. Ministerstvo školstva SR
Článok pokračuje pod reklamou
Budúci prvák často nevie, čo presne ho v septembri čaká. Môže sa na školu tešiť, ale zároveň mať obavy z nového prostredia, učiteľov, spolužiakov alebo odlúčenia od rodičov. Pomáha, ak sa o škole doma rozpráva prirodzene a konkrétne. Rodič môže dieťaťu vysvetliť, ako približne vyzerá vyučovanie, prestávka, desiata či školský klub a kto ho bude po vyučovaní vyzdvihovať.
Nevhodné sú vety, ktoré školu vykresľujú ako miesto trestov a neustáleho hodnotenia. Upozornenia typu „v škole ťa už naučia poslúchať“ alebo „tam sa s tebou nikto maznať nebude“ môžu v dieťati zbytočne vyvolať strach. Rovnako netreba sľubovať, že všetko bude jednoduché a vždy príjemné. Lepšie je vysvetliť, že niektoré veci budú nové a možno aj náročné, no učiteľ, rodičia aj ďalší dospelí mu pomôžu.
Dieťaťu možno ukázať budovu školy, cestu, ktorou bude chodiť, školský dvor alebo miesto, kde ho rodič bude čakať. Ak pozná niektorých budúcich spolužiakov, môže mu pred začiatkom školského roka pomôcť aj spoločné stretnutie. Známa tvár v triede dokáže prvé ráno výrazne uľahčiť.
Praktická samostatnosť môže byť v prvých školských dňoch užitočnejšia než náskok v učive. Dieťa by si malo vedieť obliecť a vyzliecť bundu, prezuť sa, použiť toaletu, umyť si ruky, otvoriť fľašu a desiatový box či si po sebe odložiť veci. Malo by poznať svoje meno a priezvisko, spoznať vlastné oblečenie a školské potreby a vedieť povedať dospelému, čo potrebuje.
Tieto zručnosti sa dajú trénovať prirodzene počas bežného dňa. Namiesto toho, aby rodič všetko urobil za dieťa, môže mu nechať viac času na obliekanie, upratovanie či prípravu vecí. Ak má prvák problém so šnúrkami, netreba z toho robiť skúšku školskej pripravenosti. Na začiatok možno vybrať obuv, ktorú si dokáže obuť a zapnúť bez pomoci.
Užitočné je precvičiť aj jednoduché situácie: čo urobiť, ak dieťa nevie nájsť triedu, potrebuje ísť na toaletu, niečomu nerozumie alebo ho niečo bolí. Malo by vedieť, že môže osloviť učiteľa, vychovávateľa alebo inú dospelú osobu v škole. Schopnosť požiadať o pomoc je dôležitou súčasťou samostatnosti, nie prejavom zlyhania.
V posledných týždňoch pred nástupom do školy nie je potrebné sadnúť si každý deň k pracovným zošitom. Dieťa sa môže pripravovať aj pri spoločnom čítaní, kreslení, strihaní, skladaní stavebnice, spoločenskej hre alebo obyčajnom rozhovore. Takéto činnosti rozvíjajú slovnú zásobu, jemnú motoriku, pozornosť, pamäť aj schopnosť dodržiavať pravidlá.
Rodičia môžu dieťa povzbudzovať, aby porozprávalo príbeh podľa obrázka, opísalo svoj deň, rozdelilo predmety podľa farby alebo veľkosti či spočítalo ovocie pri nákupe. Prospešné je aj pravidelné čítanie nahlas. Dieťa nemusí text samo prečítať – dôležité je, aby počúvalo, rozumelo príbehu a dokázalo o ňom hovoriť.
Ak sa už zaujíma o písmená alebo čísla, rodič môže jeho záujem podporiť. Nemal by ho však porovnávať s deťmi, ktoré už vedia čítať. Prváci prichádzajú do školy s rozdielnymi skúsenosťami a úlohou školy je učiť ich postupne. Aj nové smerovanie vzdelávania kladie väčší dôraz na pochopenie, spoluprácu a učenie bez strachu z prirodzených chýb.
Približne týždeň až dva pred začiatkom vyučovania je vhodné postupne upraviť čas zaspávania a ranného vstávania. Náhla zmena po prázdninovom ponocovaní by mohla prvé školské dni ešte viac skomplikovať. Pomôže aj pravidelný čas raňajok a pokojnejší večerný program.
Školskú tašku, peračník a ďalšie pomôcky je dobré pripravovať spoločne s dieťaťom. Prvák by mal vedieť, čo v taške má a kde jednotlivé veci nájde. Oblečenie a pomôcky sa oplatí označiť menom, pretože v triede sa často stretnú rovnaké fľaše, papuče či peračníky. Rodičia môžu doma vytvoriť pokojné miesto, kde si bude dieťa odkladať tašku a neskôr pripravovať úlohy. Nemusí ísť o dokonale zariadenú pracovňu, dôležitý je poriadok, dostatok svetla a čo najmenej rušivých podnetov.
Dieťa potrebuje vedieť, kto ho ráno odprevadí, kde sa rozlúčia, kto poň príde a čo bude nasledovať po vyučovaní. Rodičovská neistota sa ľahko prenáša aj na prváka, preto pomáha pokojná a krátka rozlúčka. Ak dieťa plače, netreba ho zahanbovať. Slzy neznamenajú, že na školu nie je pripravené – často sú iba prirodzenou reakciou na novú situáciu.
Po návrate zo školy nemusí prvák okamžite podávať podrobnú správu. Otázka „Čo bolo dnes najlepšie?“ môže fungovať lepšie než všeobecné „Ako bolo?“. Niektoré deti potrebujú najprv oddych, jedlo alebo pohyb a až potom začnú samy rozprávať.
Nástup do školy nie je skúškou rodičov ani súťažou medzi deťmi. Budúci prvák nepotrebuje ovládať všetko vopred. Najväčšou oporou je preňho pocit, že môže robiť chyby, pýtať sa a postupne sa učiť zvládať nové situácie.
Zdroj titulnej foto: Envato.com
Mohlo by vás zaujímať: Ako pripraviť dieťa na návrat do školy bez stresu
NENECHAJTE SI UJSŤ
