Menu
Na začiatku 20. storočia sa vychyteným nápojom na uhasenie smädu stávala minerálna voda. V Rimavskej Sobote sa nenachádzal žiaden prameň alebo studňa prírodnej minerálnej vody tzv. šťavice, resp. kyselky. Starí obyvatelia mesta v tom čase spomínali, že na ľavom brehu Rimavy, nad dolným mlynom, bola jedna takáto veľmi výdatná studňa. Niekedy okolo roku 1830 dala mestská rada túto studňu zasypať. Jej rozhodnutie vzbudilo nevôľu a mestská rada tak učinila z nasledujúceho dôvodu.
Mesto malo svoj vlastný pivovar a z predaja piva plynuli do rozpočtu mesta nie zanedbateľné finančné prostriedky. Predmetná studňa mala tak kvalitnú minerálnu vodu, že priamo konkurovala pivovaru a znižovala jeho tržby. Dnes sa to javí ako úsmevná epizóda, ale naši predkovia v hojnej miere mali dať pred pivom prednosť minerálke. V roku 1908 začala iniciatíva na znovuobjavenie tejto studne, postupne však tieto hlasy utíchli.
Článok pokračuje pod reklamou
Prešlo viac ako 20 rokov a obyvatelia Rimavskej Soboty si chodievali po minerálnu vodu do Hodejova alebo Oždian, kde boli po tri pramene, resp. studne. Opäť sa oživila myšlienka nájsť stratenú studňu šťavice v meste. Vyhľadali sa starí pamätníci, ktorých už bolo veľmi poskromne a prezreli sa tiež archívy. Výsledné zistenie prekvapilo, na území mesta sa pred 100 rokmi nachádzali dve takéto žriedla alebo studne a ďalšie dve boli mladšieho dáta.
Najvýdatnejšia a najlepšia studňa šťavice, o ktorej je reč hore vyššie, sa nachádzala niekde na priestranstve medzi dnešnou Billou a bývalou tabakovou továrňou. Našli sa záznamy, že mesto ju skutočne dalo zakryť zo spomenutého dôvodu v roku 1840.
V roku 1931 penzionovaný učiteľ gymnázia Peter Medzihradský uvádzal: „Pred viac ako 50 rokmi som v Rimavskej Sobote chodil do školy a ako deti sme voľný čas trávili hrami. Na dnešnej ulici Bottovej stála tzv. Malá studňa a bola tam vynikajúca voda. V tom čase ten priestor nebol ešte zastavaný a voľné priestranstvo sa tiahlo až na tzv. Trhovisko (dnešné parkovisko pred Billou a tabaková továreň, pozn. autora). Dole nižšie pod jarkom, ktorým pretekala voda z Malej studne, mal záhradu lekár Paczek. Práve tam bola priehlbina, okolo ktorej stále rástli vŕby. Miesto bolo zahádzané kameňmi, ale ešte v roku 1870 ho domáci obyvatelia volali studňa kyselka. V tom čase si poniektorí starší ľudia tú studňu pamätali a neskôr zanikol aj spomenutý názov tej časti“.
Peter Medzihradský už nevedel presne miesto lokalizovať a pripustil, že môže byť aj pod budovou tabakovej továrne. O tej studni zo spomienok svojich predkov hovoril tiež penzionovaný úradník Štefan Vajda ale aj iní. V roku 1931 jestvovalo v susedstve záhradníctvo a do jednej zo studní začala presakovať síce slabšia, ale predsa len kyselka.
Prečítajte si tiež: Rimavská Sobota mala jednu z najhlbších studní na svete, vodu v nej však nenašli
Poniže miesta, kde sa uskutočňoval trh s koňmi, tesne pri Rimave, bolo miesto, kde úradoval šinter. Jeho úlohou nebola len likvidácia chorých a túlavých psov, ale odstraňoval tiež uhynuté domáce, resp. hospodárske zvieratá. Pod jeho pozemkom sa nachádzal vyvierajúci prameň šťavice. Ešte v rokoch 1875 – 1876 z tej vody pili deti, ktoré sa chodili do Rimavy kúpať. Na miesto sa dobre pamätal penzionovaný učiteľ z gymnázia Jozef Csapó, ktorý z neho aj pil. O prameň sa nik nestaral a postupne sa zaniesol rôznym odpadom.
Tretí prameň sa nachádzal na ostrove povyše dolného mlyna a bitúnku. Priamo oproti starej valchy na splstenie ovčej vlny, teda v mieste, kde jarok pretínal obe korytá Rimavy. Z ostrova vozili jemný piesok murári. V roku 1880 tam bol vtedy ešte len murársky pomocník Jozef Molnár. Počas nakladania piesku odkryl žriedlo minerálneho prameňa. Využili toho hneď ostatní murári, ktorí v okolí mlyna pracovali a chodievali sa tam napiť lahodnej vody. Kapitán mestskej polície dal Jozefa Molnára za odkrytie šťavice na tri dni zavrieť do basy a pripočítal mu aj piesok, čo odtiaľ bral. V roku 1891 Rimavskú Sobotu zasiahla povodeň a prívalová vlna zmietla zo sebou aj toto žriedlo. V roku 1931 sa plánoval pokus nájsť to miesto a prameň vyčistiť, žilo ešte dosť pamätníkov, vrátane jeho nálezcu, už murárskeho majstra Jozefa Molnára.
Prečítajte si tiež: Nad mestom pri vstupe od Lučenca sa kedysi týčil Uhorský kráľovský štátny žrebčín
Štvrtá studňa s minerálnou vodou mala byť niekde v miestach, kde dnes stojí Špeciálna základná škola na Ul. Bottovej. Jej zánik sa dáva do súvislosti s ľudskou ľahostajnosťou a nevšímavosťou. Ako dokladá dobová tlač, v starom svete bola Rimavská Sobota tak bohatá, že nejakú minerálnu studňu mohla ľahko oželieť. Mala svoj vlastný pivovar a vlastné víno z viníc zo Šibeničného vrchu, ktorého sa rodilo požehnane. Z mestského pivovaru dostávali každoročne svoj podiel aj farári a tak nečudo, že voči likvidácii minerálnych prameňov v meste nik neprotestoval.
V roku 1932 sa rozhýbalo tiež mestské zastupiteľstvo a mali sa začať hľadať staré studne a pramene. Do popredia sa dávala skutočnosť o liečivých účinkoch z konzumácie minerálnych vôd. Napokon aj táto iniciatíva vyznela do prázdna, a tak je naše mesto bez šťavice, resp. kyselky a pritom v podzemí sa ešte celkom isto tieto pramene miestami nachádzajú.
Zdroje:
Gömör – Kishont zo dňa 31. 5. 1908
Gömör zo dňa 19. 7. 1931
Gömör zo dňa 15. 11. 1931
Gömör zo dňa 28 .8. 1932
Autor: Vladimír Gondáš
NENECHAJTE SI UJSŤ
