Menu
Za každými hodinkami, ktoré po rokoch opäť začnú tikať, za každým opraveným šperkom či úsmevom zákazníka stojí človek. Nie stroje. Nie reklama. Človek. A práve o ľuďoch je aj rodinná firma hodinárstvo a klenotníctvo AG Nagy z Rimavskej Soboty, ktorá tento rok oslavuje 35 rokov existencie.
Mnohí ju poznajú ako zlatníctvo a hodinárstvo, kam prichádzajú zákazníci z celého Slovenska. Za desaťročia si však vybudovala meno najmä vďaka dôvere, odbornosti a stabilnému tímu ľudí, ktorí svoju prácu nerobia len ako zamestnanie, ale ako remeslo a vzťah.
Pri príležitosti výročia pripravila firma aj veľkú súťaž pre zákazníkov. Každý, kto nakúpi aspoň za 60 eur, je zaradený do žrebovania o mesačné poukážky a na konci súťaže aj o hodinky Tissot a ďalšie ceny. Prvými výhercami sa už stali Lucia z Rimavskej Soboty, Erika z Kocihy a Štefan z Hrnčiarskych Zalužian. Súťaž však pokračuje ďalej a čakajú ešte dve žrebovania, pričom všetci zákazníci zostávajú zaradení aj do finálneho žrebovania o hlavné ceny.
Za pultom však nestojí anonymná obsluha. Sú to ľudia, ktorých mnohí zákazníci poznajú po mene.
Zlatka a Alžbeta, ktorú všetci kolegiálne volajú Žofka, pracujú v AG Nagy už 16 rokov. Nepôsobia ako predavačky, ktoré len vydajú tovar. Poznajú zákazníkov, rozprávajú sa s nimi a mnohí sa vracajú aj práve kvôli nim.
„Sú super dobré,“ hovorí s úsmevom majiteľ Alexander Nagy. „Aj keď niekedy neposlušné,“ dodáva so smiechom. „Ale keby som s nimi nebol spokojný, tak by tam predsa 16 rokov nepracovali.“
V dielni zatiaľ tiká úplne iný svet. Hodinár Ferdinand Czene pracuje vo firme prakticky od začiatku – už od roku 1992. Mesačne prejde ich rukami okolo sto opráv hodiniek a hodín, pričom zákazníci prichádzajú z celého Slovenska. Niektoré hodinky posielajú poštou, mnohí však prídu osobne.
„Chodia k nám ľudia z Bystrice, z Košíc, z celého Slovenska,“ hovorí Alexander Nagy. Firma je totiž jediným výhradným autorizovaným servisom pre viaceré švajčiarske značky na Slovensku. Opravujú hodinky Omega, Rado, Longines, Tissot, Certina, Doxa či Rotary a pravidelne absolvujú školenia vo Švajčiarsku.
Práca je pritom rozdelená presne a každý vie, čo má robiť.
„Ja som taký konzervatívny,“ smeje sa Alexander Nagy. „Chodník musí byť pozametaný, výklad čistý a potom si každý ide robiť svoje. Ja idem dozadu do dielne, manželka robí administratívu, Žofka pomáha s objednávkami a kontroluje ma, aby som niečo nezabudol alebo nepreklepol. Zlatka prijíma opravy a eviduje ich. Každý máme svoju robotu.“
Hodinárčina je pre Alexandra Nagya celoživotnou vášňou. Hoci sa venuje aj zlatníctvu, jeho srdce stále patrí hodinkám. „Hodinky žijú,“ hovorí. „Keď počujete, ako tikajú, tak určite žijú.“
Remeslo mu podľa vlastných slov dalo všetko – prácu, rodinné zázemie aj možnosť cestovať po Európe. Pôvodne pracoval v štátnom podniku Klenoty Bratislava, kde sa veľa naučil. „Boli tam výborní odborníci. Ak človek chcel, mohol sa naučiť strašne veľa.“
Aj po revolúcii pokračovali školenia so švajčiarskymi odborníkmi. Najskôr prichádzali oni na Slovensko, neskôr cestovali slovenskí hodinári do Švajčiarska.
Počas rokov spoznali množstvo zaujímavých ľudí. Hodinky si u nich nechali opravovať aj prezidenti Ivan Gašparovič či Andrej Kiska. Prišli profesori, lekári aj známe osobnosti. „Ak k nám prišli raz, tak sa už vracali,“ hovorí Nagy.
Dôležitá je však podľa neho najmä dôvera. Aj preto si ľudí do tímu vyberal opatrne. „Museli to byť overené osoby. Nemusia mať rovnaké vlastnosti, ale musia sa chcieť učiť. Musia mať chuť naučiť sa niečo nové.“
A práve to sa podľa všetkého podarilo.
Zlatka priznala, že o práci v zlatníctve snívala už dávno predtým, než ju oslovila pani Gabriela. „Najviac ma baví práca s ľuďmi a krásnymi šperkami,“ hovorí. Najťažšie sú vraj chvíle, keď sú zákazníci netrpezliví, no úsmev často pomôže viac ako čokoľvek iné.
Aj Žofka sa pri spomienke na svojich 16 rokov vo firme usmieva. „Keď som sem prišla, nikdy by som si nemyslela, že tu vydržím tak dlho. Predtým som prácu po pár rokoch vždy menila.“
Dnes by nemenila. „Sme malý, ale dobrý tím,“ hovorí. Za tie roky sa naučila množstvo odborných vecí o hodinkách aj komunikácii so zákazníkmi. „Nikdy sme neboli na kurzoch. Všetko ma naučil šéf.“ Ako ďalej dodáva, odborné články číta aj v rámci svojho voľného času, pretože ju to baví.
Ferdinand Czene zas priznáva, že jeho cesta k hodinárčine bola vlastne osud. Pôvodne chcel byť vojakom, no po operácii srdca musel svoje sny prehodnotiť. „Tak som išiel za hodinára,“ hovorí dnes.
Pri jemnej práci s mikroskopickými súčiastkami je podľa neho najnáročnejšie sústredenie. „Predstavte si osem hodín pracovať s vláskami, pružinkami a súčiastkami, ktoré majú desatiny milimetra.“
Aj po desaťročiach ho však práca stále baví. „Každý deň je iný. Niekedy sa všetko darí, inokedy prídu komplikované hodinky, ktoré už piati hodinári pokazili a pár dní trvá, kým ich dáme dokopy.“
Možno práve v tom je tajomstvo firmy AG Nagy. Nie je to len o zlate, šperkoch či luxusných značkách. Je to o ľuďoch, ktorí ráno prídu do práce, pozametajú chodník, otvoria dielňu a už 35 rokov robia svoju prácu poctivo.
A práve preto sa zákazníci stále vracajú.
PR článok
Rimavu číta viac ako 140 000 ľudí mesačne, odprezentuj svoju firmu aj ty. Kontakt: 0911 508 906
NENECHAJTE SI UJSŤ
