Menu
Začínal sa december roku 1904 a blížili sa najkrajšie sviatky roka – Vianoce. V Rimavskej Sobote žil istý Ján Barczi, ktorý bol zamestnancom miestnej pošty. Jeho úlohou bolo preberať zásielky, ktoré vlaková pošta prepravovala na trase Jesenské – Rimavská Sobota. Na stanici v Jesenskom preberal poštové zásielky smerujúce do Rimavskej Soboty a sprevádzal ich až na domovskú poštu.
Nebol ženatý, ale mal priateľku, ktorá pracovala ako slúžka v bližšie neurčenej domácnosti v meste. Volala sa Tereza Blahotová a bývala spolu so svojou mamou Barborou. Nuž, Tereza bola mladá, chcela sa pekne obliekať a žiť o čosi lepšie, no skromný plat slúžky jej to neumožňoval. Jej priateľ Ján Barczi bol síce štátnym zamestnancom miestnej kráľovskej pošty, ale ani jeho plat nebol nijako závratný. Žili preto skromne a dúfali vo svetlejšiu budúcnosť.
Článok pokračuje pod reklamou
S blížiacim sa koncom roka primerane narastal aj počet balíkov prepravovaných do Rimavskej Soboty. Vlakom tak prichádzali predmety, ktoré už boli určené ako darčeky pod stromček. Posielali ich rodinní príslušníci žijúci alebo pracujúci mimo mesta.
Dnes už nie je známe, komu skrsol v hlave plán, ako si trochu prilepšiť. Ján Barczi sa postupne dostával na šikmú plochu. Začal nazerať do balíkov, a keď v nich objavil pekný kus oblečenia alebo obuv, ktorá by jeho milej sadla, neváhal a začal si tieto predmety privlastňovať. Podarená trojica sa krátky čas tešila z toho, ako ľahko sa dostala k veciam, ktoré by si inak nemohla dovoliť. Nezostalo však len pri oblečení. Ak sa v balíku nachádzal aj iný drahší predmet, aj ten zmenil majiteľa.
Lenže ako sa hovorí, s jedlom rastie chuť. Ján Barczi v honbe za majetkom otvoril až priveľa balíkov. Na pošte v Rimavskej Sobote sa už počas prvých dvoch decembrových týždňov nahromadilo priveľa sťažností na vykradnuté zásielky.
Riaditeľ pošty neváhal. Neobrátil sa však na políciu, ako by sa dalo očakávať, ale vec oznámil riaditeľstvu uhorskej kráľovskej pošty v Košiciach. Riaditeľstvo malo vlastných detektívov, ktorí sa vydali celú záležitosť prešetriť. Najprv zistili, aké predmety z balíkov miznú, a podľa toho sa zariadili. Do Rimavskej Soboty poslali fingované zásielky, ktoré košickí detektívi nespustili z očí. Ich kolegovia obsadili aj železničné stanice, na ktorých sa pošta nakladala do vlaku. Zistilo sa, že do Jesenského dorazili všetky zásielky v poriadku, a tak zostávala pod dozorom už len posledná trasa Jesenské – Rimavská Sobota.
Ján Barczi netušil, že sa slučka okolo neho uzatvára. Chamtivosť je však mocná čarodejnica. Jeden z objemnejších balíkov zaujal jeho pozornosť. Boli v ňom krásne šaty, ktoré by jeho priateľke padli ako uliate. Všetko sa zdalo byť v poriadku. Balíky odovzdal na pošte, no zrazu sa okolo neho objavili neznámi páni. Preukázali sa mu, vzali si ho do parády a hneď s ním zašli aj do jeho bytu. Našlo sa tam množstvo predmetov, ktoré jednoznačne dokazovali, že poštové zásielky vykrádal práve on. Dôkazy boli také silné, že sa chtiac-nechtiac ku všetkému priznal.
Článok pokračuje pod reklamou
Jeho potenciálna svokra Barbora skolabovala, a tak ju previezli do miestnej nemocnice, napokon nebola súdená. Kráľovský súd v Rimavskej Sobote mal pred sebou taký jasný prípad, že nepotreboval žiadne ďalšie dôkazy ani vyšetrovanie. Vzal pritom do úvahy aj túžbu Jána Barcziho a Terezy Blahotovej mať krajšie Vianoce a trochu si prilepšiť.
Pojednávanie súd vytýčil na 23. decembra 1904, a tak deň pred Štedrým večerom nadeľoval „darčeky“ pod stromček. Predseda senátu Alexander Kolbay vyniesol nasledujúci rozsudok: Ján Barczi bol za to, že pri krádežiach zneužil svoje úradné postavenie, odsúdený na šesť mesiacov odňatia slobody. Tereza Blahotová si za spolupáchateľstvo na krádežiach odnášala trest dvoch mesiacov odňatia slobody.
Kráľovský prokurátor Dr. Štefan Mészáros sa s rozsudkom uspokojil a odsúdení sa proti nemu takisto neodvolali. Z pojednávacej sály preto putovala dvojica rovno za mreže rimavskosobotského väzenia. Každý z nich tak strávil Štedrý večer osve, vo svojej cele.
Od oznámenia krádeží riaditeľstvu pošty v Košiciach cez vypátranie a usvedčenie vinníkov až po vynesenie rozsudku uplynuli iba dva týždne.
Potrestaná pýcha: Ako obyvateľov Rimavskej Soboty spojila spravodlivosť
Autor: Vladimír Gondáš
Zdroj: Gömör – Kishont zo dňa 25.12.1904
Fotografia je ilustračná, zdroj: Delcampe.net
NENECHAJTE SI UJSŤ
