No active "ca-sidebar-197687" sidebar

Rodinná tragédia zabránila cisárovnej Sissi prísť do Rimavskej Soboty

29. mája 2022 | |  | 
Fotografia je ilustračná, znázorňuje cisársky pár, zdroj: habsburger.net

V roku 1857 bola naplánovaná okružná cesta cisára Františka Jozefa I. po území Uhorska. Na tejto ceste okrem bližšieho spoznávania krajiny chcel obyvateľom predstaviť aj mladú cisárovnú Sissi, spolu s dcérami Žofiou a Gizelou. Slávnostný príchod cisárskeho páru sa udial 4. 5. 1857, keď sa loďou preplavili z Viedne do Budína.

O deň neskôr sa za nimi dostavili aj obe maloleté deti. Pôvodne sa na cestu po krajine mali vydať 12. 5. 1857, ale náhle im ochoreli dcéry, a tak sa odchod posunul na 23. 5. 1857. Mladý pár sa na púť po krajine vydal napokon bez nich, ale bol na cestách len necelý týždeň, keď ich v Debrícene zastihol telegram, že sa ich dcére Žofii zhoršil zdravotný stav.

Článok pokračuje pod reklamou


Do Budína dorazili 29. 5. 1857 a stihli tak krátko pobudnúť so Žofiou, ktorá ešte toho istého dňa zomrela. Cestovanie po Uhorsku bolo v dôsledku tejto tragickej udalosti pozastavené a napokon sa obnovilo odo dňa 15. 8. 1857, lenže cisárovná Sissi s dcérou Gizelou už neboli v sprievode, a tak sa do nášho okresného mesta dostavil „len“ samotný cisár František Jozef I.

Ráno o 08.00 hod. dňa 27. 8. 1857 nastupoval cisár do hintova v meste Balážske Ďarmoty a cez Lučenec, kde bola plánovaná zastávka, mal pokračovať v ceste do Rimavskej Soboty. Pred Ožďanmi ho vítala slávobrána vyzdobená zelenými ratolesťami, ktorá oznamovala prívetivo vrelý pozdrav na uvítanie jeho cisárskej výsosti. Na tomto mieste ho vítal miestodržiteľ, rytier Adolf Poche z expozitúry v Košiciach a komisár (župan) gemerskej župy Jozef Koreška. Prítomní boli taktiež rimavskosobotskí slúžni sudcovia. Slúžni sudcovia z obvodu v Rimavskom Brezove a z obvodu v Rimavskej Sobote reprezentovali 12 obcí a vztyčovali svoje vlajky. Časť župného bandéria prebrala úlohu doprovodu cisárskeho sprievodu.

V Ožďanoch, v tesnej blízkosti katolíckeho kostola, stála ďalšia slávobrána. Postavili ju katolícki a evanjelickí farári z Dolných Zahorian, Oždian a Husinej. Touto formou spolu so svojimi veriacimi čo najponíženejšie preukazovali svoju úctu k cisárskej výsosti. V blízkosti Rimavskej Soboty sa nachádzal veľký les a v jeho strede rástlo päť mohutných bukov. Okolo nich odpočívala jedna časť župného bandéria, aby na prvý pokyn vyskočili do sediel pripravení hrdo splniť svoju úlohu. Dva navzájom protiľahlé konce Rimavskej Soboty zdobili ďalšie slávobrány. Obe boli postavené v byzantskom štýle a štyri priečelia brány boli bohato zdobené a vynikali z nich štyri farebné odtiene. Jedna bočná strana bola v národných farbách. Druhá bočná strana mala farby rodnej krajiny najmilostivejšej cisárovnej. Ďalšia strana bola zdobená farbami cisárskej výsosti a protiľahlá strana farbami Rakúska. Všetky štyri strany boli tak svorne zdobené k znázorneným farbám patriacimi erbmi a viacerými zástavami.

Už pred začiatkom mesta stáli nastúpení obyvatelia okolitých obcí a očakávali najvyššiu návštevu, pričom v rukách držali národné zástavy. Pri vstupe do meste boli zoradené cechy spolu so školskou mládežou a vytvárali tak uličku k slávobráne, kde stáli rimavskosobotskí mestskí poslanci. Pred župným domom cisára očakával biskup z Rožňavy a spolu s ním kňazský zbor ako aj hodnostári či šľachtici zo župy. Príchod cisára sa udial okolo 14.00 hod., a sprevádzalo ho spomenuté župné bandérium. Pri mestskej bráne zdravili cisára mestskí vyslanci a následne celý sprievod vstúpil do mesta.

Pred župným domom vytvorila čestnú stráž jedna stotina 18. bataliónu poľných poľovníkov spolu s plukovnou hudbou. Keď sprievod prešiel čestnou strážou, vojenský a generálny guvernér v Uhorsku, arcivojvoda Albert Fridrich Rakúsko – Tešínský predstavil jeho cisárskej výsosti nastúpených hodnostárov. Pred župným domom boli nastúpené aj viaceré delegácie z okolitých obcí a cisár nezostal nič dlžný svojej povesti, keď za mohutného jasotu po vystúpení z koča vošiel medzi členov jazdeckého bandéria. Pri tejto príležitosti sa k cisárovi dostali aj vyslanci rimavskosobotského a revúckeho slúžnovského obvodu a boli cisárovi predstavení. Vyslanci z Revúcej obdarovali cisára chýrnym syrom z Klenovca, z dreva tisu vystrúhanou poľovníckou lyžicou a v mene obcí Klenovec a Tisovec položili tieto dary cisárovi k nohám, ktorý ich milostivo prijal. Napokon sa k cisárovi dostal väčší počet zúčastnených, ktorí mali to šťastie, že mohli svoje prosby jeho výsosti osobne predniesť. Na obed s cisárom, na ktorom hrala už vyššie spomenutá vojenská hudba, okrem rožňavského biskupa dostali pozvanie vo veľkom množstve ľudia z rôznych spoločenských vrstiev.

Článok pokračuje pod reklamou


Na základe svojho rozhodnutia udelil cisár milosť dvom odsúdeným, ktorí si odpykávali trest odňatia slobody v miestnej väznici. Týmto aktom nariadil ich okamžité prepustenie na slobodu. (Bližšie údaje sa nepodarilo zistiť). Večer bolo mesto vysvietené ako zvyčajne, pričom hlavne radnica a veľký mestský hostinec poskytovali na počudovanie dostatok svetla. V tom sa pripojili na okolitých kopcoch svojou žiarou vatry a obyvateľstvo mesta na počesť cisárovi usporiadalo fakľový pochod. Začiatok pochodu začal pod oknami budovy, kde bol cisár ubytovaný (Čierny orol), pričom spevokol zaspieval štátnu hymnu.

Na druhý deň o siedmej hodine ráno navštívila jeho výsosť priestory miestnych cisárskych a kráľovských úradníkov a tiaž aj priestory radnice. Ráno o 08.00 hod. nasledoval jeho odchod do Rožňavy. Ulicu lemovali cechy a školská mládež, ako aj mestské či okolité obyvateľstvo. Na konci mesta dal cisár cestou mestských poslancov pozdraviť mesto Rimavská Sobota. Až do chvíle, keď sa jeho hintov aj so sprievodom stratil za priľahlými vrchmi, obecenstvo prevolávalo na slávu jeho cisárskej výsosti.

Zdroj: Budapesti Hírlap zo dňa 30. 8. 1857
Autor: Vladimír Gondáš

NENECHAJTE SI UJSŤ


Páčil sa ti článok? Zdieľaj ho
Diskusia k príspevku
Odporúčáme
No active "ca-sidebar-197688" sidebar
cross