Menu
V polovici leta roku 1857 začalo sucho a v tomto znamení aj skončil uvedený rok. Zima nepriniesla okrem mimoriadneho mrazu žiadnu zmenu a prichádzajúca jar neveštila nič dobrého. V studniach bolo toľko málo vody, že ešte aj keby sa premenila na víno, ani tak by nepokryla minimálnu spotrebu tohto nápoja.
Obilnín bolo v sýpkach dostatok, ale ich cena klesla tak nízko, že sa neoplatilo predávať. Hodnotu by bola mala múka, lenže Rimava bola až po skaly na dne rieky zamrznutá a nedalo sa mlieť. Našli sa mlyny na Rimave, ktoré mali voľné mlynské kolesá, ale pre veľké sucho boli nad hladinou zamrznutej rieky.
Článok pokračuje pod reklamou
Chudobní ľudia potrebovali každodenný chlieb a tak zo zúfalstva ručne krútili koleso, aby si krvopotne aspoň kúsok múky namleli. Želiari pracujúci v lesoch si v ručných mažiaroch nahrubo drvili pšenicu, keď chceli jesť v pahrebe upečené pagáče.
Keďže sa obilie nepredávalo, nebolo také veľké množstvo kde skladovať. Jeden gazda zvažoval, že ho uskladní v studni, lebo z nej nevybral posledného roku ani za lyžicu vody. Najlepšie boli na tom zámožnejší ľudia, ktorí mali kone a povozy. Tí nepociťovali nedostatok múky ani v tomto ťažkom období.
Neďaleko v obci Jósvafő (Maďarsko) fungoval vodný mlyn. Poháňala ho voda vytekajúca z jaskyne Baradla (maďarská časť jaskyne, naša časť sa volá Domica), ktorá si udržiavala konštantnú teplotu a nikdy nezamrzla. Nosili si teda svoje obilie zomlieť do tohto mlyna.
Chudobnejší obyvatelia si to nemohli dovoliť. Podnikaví povozníci rapídne zvýšili ceny furmanky a štyri vrecia obilia vzali pomlieť za osem forintov. Boli bezohľadní a neskôr cenu zvýšili ešte trojnásobne a vyberali si, komu obilie odvezú. K tomu, keď sa pripočítal poplatok pre mlynára, tak sa chudoba mohla len s plačom prizerať, ako sa stávajú ešte chudobnejšími.
VYBERÁME Z HISTÓRIE:
Vychovával aj bulharského cára, zvečnili ho na tanieroch
VIDEO: Aj fabriky mali svoju miss. Pozrite si záznam zo súťaže Miss Chémie Hnúšťa 1990
Hanblivá Rimavská Sobota a prvý Afričan v meste
VIDEO: Tieto dievčatá súťažili o titul Miss Obchodná akadémia 1993
Bolo to v období, keď jednoduchý ľud ešte veril na povery a kadejakých šarlatánov. Bolo zvláštne, že akurát vtedy nežiadali o pomoc pastiera zo Zacharoviec, aby privolal dážď a ktorý mal mať nadprirodzenú moc. Rozprávali sa o ňom rôzne historky. Raz šiel kňaz zo Zacharoviec do Pokoradze, mal tam sobášiť mladý pár a videl ako oproti nemu jeden mládenec ozlomkrky uteká.
Tak sa ho spýtal, či sa ho svadobčania nevedia dočkať a on mu odpovedal, že uteká pre pastiera, lebo ženích stratil reč. Pastier skutočne prišiel a okolo ženícha zvedavo postávali všetci svadobčania. Či ten stratil svoju reč od lásky alebo nejakého omamného nápoja, nevedno, ale v tej dobe už len bezmocne ležal na zemi. Pastier sa nad neho naklonil a trikrát mu z celej sily napľul medzi oči. Nuž, po tejto terapii sa ženíchovi veľmi rýchlo vrátila reč a aj vyskočil zo svojho ležoviska. Slová, ktoré použil na pastiera, sa tu však nedajú publikovať. Svadba však mohla pokračovať.
V roku 1856 priniesli k pastierovi jedného človeka, ktorý už mal údy pokrútené dnou a bol vo veľmi zúboženom stave. Pastier mu naordinoval zaujímavú liečbu, keď postihnutého dal zakopať až po krk do kopy hnoja. Keď ho po stanovenom čase išli rodinní príslušníci vybrať z toho hnoja, tak mohli len konštatovať, že sa chudák pobral na druhý svet a pred nebeskou bránou stojí s nie príliš vábnou vôňou na duši.
Článok pokračuje pod reklamou
V tlači bolo konštatované, že nedostatočné, alebo žiadne vzdelanie spôsobuje takéto situácie pri nevzdelanom ľude. Čakajú na zázraky, ktoré sa nemôžu pri rôznych poverách a šarlatánoch stať a nasleduje potom sklamanie.
O dva roky neskôr dňa 19. 1. 1859 sa v Rimavskej Sobote objavil požiar. Zhoreli dve drevené hospodárske budovy, ktoré boli naplnené slamou, resp. senom. Kým stavania boli poistené, tak krmivo nie. Bolo jasné, že požiar v zimnom období nevznikol len tak z ničoho nič. Zrazu sa v meste objavili anonymné listy. Tajomný podpaľač sa vyhrážal ďalšími požiarmi, ktoré sa chystal založiť. Určil aj miesta, kde sa najbližšie zjaví oheň.
Chystal sa dovtedy podpaľovať budovy, pokiaľ celá Rimavská Sobota neľahne popolom. Kvôli tomuto zasadala mestská rada a vypísala odmenu za dolapenie podpaľača. Ten, kto si všimne podozrivé správanie, alebo prichytí niekoho pri čine, dostane za odmenu 500 forintov. Bola to dosť veľká suma a pravdepodobne sa dotyčný zľakol, lebo ďalší požiar na dopredu určených miestach už nevznikol.
Zdroje:
Politikai Ujdonságok zo dňa 4. 3. 1858
Politikai Ujdonságok zo dňa 10. 2. 1859
Autor: Vladimír Gondáš
NENECHAJTE SI UJSŤ
