Menu
V polovici 19. storočia bol v kláštore františkánov vo Fiľakove vynikajúci rečník, mních páter Paulus. Jeho meno bolo v širokom okolí pojmom a tak nečudo, že o neho prejavil záujem knieža August Coburg. Spolu so svojou manželkou Klementínou, ktorá bola dcérou francúzskeho kráľa Ľudovíta Filipa I., mali postupne päť detí.
Kniežací pár viac pohlcovala diplomacia ako starostlivosť o výchovu potomkov a tak hľadali k nim vhodného vychovávateľa. Voľba padla na spomenutého pátra Paulusa. August Coburg navštívil rožňavského biskupa Bélu Bartakovicsa a predostrel mu svoju žiadosť.
Biskup tejto žiadosti vyhovel a okolo roku 1860 poslal pátra Paulusa, na hradné panstvo vo Veľkom Blhu, aby sa ujal výchovy ratolestí kniežaťa a okrem toho sa stal v obci aj správcom farnosti. Páter Paulus bol urasteným chlapom a skôr by sa bol hodil za vojaka, ako mnícha. Jeho postava so širokými ramenami, vypuklým hrudníkom a hrubým krkom vzbudzovala rešpekt. Vo Fiľakove sa pekné dievčatá okolo neho krútili a len jemu chceli bozkávať ruku.
Článok pokračuje pod reklamou
Po príchode do Veľkého Blhu nebýval na fare, ale z kniežacej milosti mu bola poskytnutá izba v miestnom kaštieli. On zvyknutý na drevené lôžko v cele a skromnú stravu s úžasom pozeral okolo seba. Izba, ktorú dostal bola pánskym štýlom zariadená. Na posteli mal hodvábny paplón a obedy na stole také, že aj samotný pápež ich mal len zriedka. Musel sa tiež kus podučiť na jemnejšie, uhladené spôsoby a sem-tam sa aj pokloniť, čo mu však príliš nešlo. Dievčatám v dedine tak kurizoval, ako ten najvychytenejší svetobežník.
Kniežací pár si ho veľmi rýchlo obľúbil, bol vzdelaným a príjemným spoločníkom. Pomaly sa stával legendou, gemerskí kalvínski farári a rektori o ňom rozprávali neuveriteľné veci. Či tak robili zo závisti, alebo ho nemali radi, bolo ťažké určiť. Keď sa kniežacia rodina zdržiavala mimo panstva vo Veľkom Blhu, tak páter Paulus často schádzal do krčmy v dedine. Dokázal tam hodiny presedieť pri hraní kariet.
Nedostatok pohybu a prejedanie spôsobili, že sa jeho telo začalo postupne zaokrúhľovať. Do krčmy chodieval síce pešo a nikdy nenosil žiadnu zbraň. Raz v noci ho lúpežne aj chceli prepadnúť, on však skríkol hromovým hlasom: „Zostaňte v pokoji“, a mohol nerušene pokračovať ďalej, lúpežníci cúvli. Na historkách čo sa o ňom šírili, sa skvele zabávala kňažná spolu aj s kniežaťom.
Pri sviatočnejších príležitostiach chodieval na kázne do Rimavskej Soboty. Kočiš v žltozelenej livreji ho na koči privážal na dvor prepošta Mikuláša Tremela. Raz jednu plechovú dózu naplnil najjemnejším tabakom z Rimavskej Seči a odoslal ju do Lisabonu. Brat kniežaťa Augusta Coburga, Ferdinand II. Portugalský, bol v tej krajine bývalým kráľom, vládol tam už vtedy jeho syn Ludvík. Cisárska pošta doručila nedotknutú zásielku na miesto určenia a z Portugalska sa do Veľkého Blhu vracala späť tá istá dóza. Keď ju páter Paulus otvoril tak s úžasom zistil, že bola až po okraj zaplnená jagavými zlatými portugalskými mincami.
Jednej jeseni sa knieža rozhodol, že s hosťami, ktorých mal a s celým svojim dvorom vyrazí na výlet. Cieľom ich cesty mal byť hrad v Muráni. Nejaká dvorná dáma utrúsila poznámku, aké dobré by tam bolo ísť v jazdeckom oblečení a v sedlách koní. Zároveň podpichla aj pátra Paulusa, že keď mohol ísť na koni v roku 1867 na korunovácii panovníka, rožňavský biskup Štefan Kolarčík a dôstojne reprezentoval župu, tak by mohol ísť aj on na koni do Muráňa.
Páter Paulus to kúsok nepochopil, ale pristal na vec. V deň odchodu spoločnosti nasadol v sutane bokom na koňa. Pri Teplom Vrchu ako na potvoru cez cestu pred jeho koňom prebehol zajac. Kôň sa vzopol a zastrečkoval. Páter Paulus mal na nohách len letné sandále a chýbali mu ostrohy, koňa nevedel popchnúť do cvalu. Hanba sem, hanba tam, zletel z koňa ako hnilá hruška. A aby toho poníženia nebolo ešte málo, tak mu z kapucne sutany vyletelo všetkých 32 kariet z hracieho balíčka. Celá urodzená spoločnosť sa váľala od smiechu a chudák mních, by sa bol najradšej pod zem prepadol. V ďalšej ceste už radšej pokračoval na koči a ostatná spoločnosť cválala ďalej.
Za iných okolností by tu táto zábavná historka skončila ale v tomto prípade nie. Marikovský správca panstva v Rimavskej Seči, dostal spontánnu myšlienku. Mal talent na kreslenie a celú scénu padajúceho mnícha a ako mu z kapucne lietajú karty nakreslil. Kresbu ukázal kniežaťu Coburgovi a požiadal ho o povolenie dať vyrobiť porcelánové taniere s touto kresbou v Muráni, kde mal knieža takúto fabriku. Knieža sa opäť rozosmial a okamžite vyslal rýchlu štafetu do Muráňa s príkazom, bezodkladne vyrobiť 24 dielny jedálenský servis s touto kresbou.
Článok pokračuje pod reklamou
Keď spoločnosť dorazila do Muráňa najskôr si prehliadli ruiny hradu a potom prichádzal čas obeda. Museli však čakať, lebo ešte nedorazil na koči cestujúci páter Paulus. Keď konečne prišiel a najskôr sa podávala polievka, zdvihol obrúsok z taniera. Vtedy vytreštil oči a brada sa mu roztriasla, uvidel tam sám seba padajúc z koňa a okolo hlavy sa mu vírili z kapucne letiace hracie karty. Celá spoločnosť vybuchla do hurónskeho smiechu a páter Paulus, okamžite požiadal knieža o povolenie odísť od stola. Svoju hrdosť mal značne naštrbenú.
Jeho cesta za krátky čas viedla do Rožňavy a tam biskupa Štefana Kolarčíka požiadal, aby ho zbavil služby u kniežaťa Coburga, ako aj uvoľnil z farnosti vo Veľkom Blhu. Biskup si vypočul jeho žiadosť, už vedel o tom čo sa stalo a priateľsky k nemu prehovoril: „Pokiaľ sa chcete vrátiť späť do cely v kláštore, tak o tom s radosťou počúvam. Chcem Vás len požiadať, aby ste medzi prstami nežmolili švajčiarske karty, ale ruženec čo Vám visí na boku spod bielej kordy. (Na korde sú tri uzly symbolizujúce tri sľuby františkánskeho mních a znamenajú čistotu, chudobu a poslušnosť. Ide o biely špagát previazaný v drieku na sutane mnícha, pozn. red.)“.
Páter Paulus vnímal slová biskupa. A keď si pomyslel na celu v kláštore a striedmu stravu, tak si asi viete predstaviť ako to celé skončilo. Takto aspoň dobre vychoval budúceho bulharského cára a ktovie, možno ho naučil aj karty hrať. Jedálenský servis sa mal údajne previezť do kaštieľa kniežaťa Coburga vo Svätom Antone, pravdepodobne aby sa páter Paulus trošku upokojil. Ak niekto z vás tam v múzeu takýto tanier uvidí, tak vedzte, že má súvis s našim okresom a ten mních letí dole z koňa na Teplom Vrchu.
Zdroj: Ország – Világ zo dňa 31. 7. 1921
Autor: Vladimír Gondáš
NENECHAJTE SI UJSŤ
