V tmavej R. Sobote zaznela nádej. Aj hymna bez nahrávky

Večer, chlad a dážď. Rimavská Sobota ponorená do tmy, v ktorej sa stále nerozsvietilo. Na Trhovom námestí pri obchodnom centre sa napriek počasiu stretlo odhadom do 150 ľudí. Obraz, ktorý mohol pôsobiť bezútešne. Zo slov rečníkov však zaznievala nádej. A keď na záver vypadla nahrávka slovenskej časti československej hymny, ľudia ju dospievali sami.

Prehrajte si audio verziu článku

0:00 9:00
Slovenčina Stiahnuť

Na mieste, kde sa Rimavskosoboťania stretávali počas novembrových udalostí pred 37 rokmi, sa opäť hovorilo o slobode. O jej krehkosti, o rozdelených rodinách, o hneve, ktorý sa šíri cez obrazovky, aj o zodpovednosti za krajinu, ktorú raz prevezmú dnešní študenti. Dážď a novembrový chlad tvorili kulisu večera, počas ktorého sa ľudia navzájom uisťovali, že má zmysel prísť, postaviť sa vedľa seba a ozvať sa.

Zhromaždením sa nenieslo skandovanie „Dosť bolo Fica“. Politická kritika zaznela, miestami veľmi ostrá. Rečníci však predovšetkým kládli otázky. Čo sme za uplynulé desaťročia urobili so slobodou? Čo nechávame svojim deťom? A dokážeme sa ešte navzájom počúvať, keď máme odlišný názor?

Pozrieť sa jeden druhému do očí

Článok pokračuje pod reklamou


Večer otvorila občianska aktivistka Miroslava Čierna z Rimavskej kaviarne, ktorá podujatie organizovala. Hovorila o význame samotného stretnutia. O možnosti opäť sa vidieť, pozrieť sa jeden druhému do očí a povedať si, že v tom nie sme sami.

V meste ponorenom do tmy dostávali tieto slová celkom konkrétny význam. Ľudia prišli napriek počasiu a mohli sa presvedčiť, že podobné otázky, obavy aj nádeje zdieľajú s ďalšími.

Čierna pripomenula, že Slovensko patrí všetkým jeho obyvateľom. O jeho budúcnosti sa má rozhodovať tu, slobodne a demokraticky, bez tlaku cudzej mocnosti. Jej úvod dal večeru tón, ku ktorému sa ďalší rečníci vracali. Byť spolu, nenechať sa umlčať pocitom bezmocnosti a zachovať si záujem o to, kam krajina smeruje.

17. november 2026 - spomienka na Nežnú revolúcia z roku 1989

Generácia, ktorá November nezažila

V mene študentov vystúpil Sebastián Torma. Na udalosti roku 1989 sa pozeral očami generácie, ktorá ich pozná zo spomienok, vyučovania či dobových záberov. V mladých ľuďoch, ktorí sa vtedy postavili režimu, vidí predovšetkým odvahu. Boli približne v rovnakom veku ako dnešní študenti, no rozhodovali sa v celkom iných podmienkach.

Jeho príhovor sa rýchlo presunul k súčasnosti. Hovoril o tom, ako intenzívne si mladí uvedomujú krehkosť demokracie. O dezinformáciách, ktoré dokážu rozkladať spoločnosť, o ľahkosti, s akou sa šíri hnev, aj o rozdelení ľudí na nezmieriteľné tábory.

V neistom svete plnom konfliktov a napätia má pre jeho generáciu November veľmi živý odkaz. „Ak si tie najvzácnejšie hodnoty nebudeme chrániť, môžeme o ne prísť oveľa rýchlejšie, než si vôbec dokážeme predstaviť,“ upozornil.

Po študentskom príhovore zaznel spev Lucie Piussi. Hudba sa stala súčasťou spomienky priamo na námestí, ešte pred jej večerným koncertom v Citadele.

17. november 2026 - spomienka na Nežnú revolúcia z roku 1989

Poďakovanie za vyštrnganú demokraciu

Jana Janove začala osobne. S úctou, pokorou a vďačnosťou voči tým, vďaka ktorým dnes môže verejne stáť pred ľuďmi a hovoriť. V novembri 1989 na tomto mieste nebola. Bola malým dieťaťom o niekoľko ulíc ďalej a jej vlastný svet bol ešte nežný. Po 37 rokoch preto ďakovala rodičom a starým rodičom za demokraciu, ktorú pre jej generáciu vyštrngali.

Herečka, režisérka, scenáristka a pedagogička pracovala v príhovore s obrazmi, iróniou aj humorom. Pripomenula politické vtipy z čias socializmu, cez ktoré ľudia dokázali pomenovať absurdnosť pomerov. Od otázky pre rádio Jerevan o kapitalizme na okraji priepasti až po súdruha Husáka spokojného s tým, že za jeho vlády zastal čas.

Od dobových vtipov prešla k dnešným rozhovorom, ktoré sa často menia na súboje. K potrebe okamžite napísať svoju pravdu veľkými písmenami, k rozdeleným rodinám a k svetu, ktorý sa človeku zúži na displej obrazovky. Hovorila o hrubnúcej koži aj o potrebe znovu scitlivieť.

Nežnosť v jej podaní vyžadovala odvahu. Ochotu pripustiť, že človek oproti nám má vlastné obavy, skúsenosti a dôstojnosť. Aj schopnosť všimnúť si, že spoločné veci môžu byť silnejšie než tie, ktoré nás rozdeľujú.

Pripomenula slová o sľúbenej láske a vytrvalosti. Dnes môžeme hovoriť, stáť na námestí a dívať sa navzájom do očí. Zostáva však otázka, ako túto možnosť využijeme. Jej vystúpenie vyústilo do výzvy odvážiť sa byť nežnými a sľúbiť si lásku znova, hoci aj po tisíci raz. Sloboda podľa nej chutí najlepšie, ale zápas o ňu sa nikdy definitívne nekončí.

17. november 2026 - spomienka na Nežnú revolúcia z roku 1989

Jana Janove: Nikdy som nechcela žiť v Rimavskej Sobote


Čo odovzdávame svojim deťom?

Ladislav Garassy sa prihovoril po maďarsky aj po slovensky. Politický geograf, ktorý sa venuje geopolitike, etnickým konfliktom a volebným procesom, otvoril svoj príhovor nepríjemnou otázkou. Koľko z uplynulých 37 rokov vlastne môžeme oslavovať?

Jeho hodnotenie ponovembrového vývoja bolo tvrdé. Pripomenul mečiarizmus, korupčné kauzy aj mocenské praktiky jednotlivých politických období. Za touto kritikou však stála aj osobná generačná bilancia. Ako 52-ročný sa pýtal, kam jeho generácia krajinu od revolúcie priviedla a čo zanecháva deťom a vnukom.

Hovoril o šiestich krízach, s ktorými sa budú musieť vyrovnávať ďalšie generácie. Jeho vystúpeniu sa budeme podrobnejšie venovať v samostatnom článku, ktorý sme pre vás pripravili na víkend.

17. november 2026 - spomienka na Nežnú revolúcia z roku 1989

Prestaňme sa nenávidieť

Lekár MUDr. Géza Hizsnyan obrátil pozornosť k spôsobu, akým politici získavajú a udržiavajú moc. Hovoril o klamaní, podvádzaní a schopnosti oslovovať ľudí cez strach a nepriateľstvo. Zodpovednosť pritom pripomenul aj voličom. Práve oni rozhodujú, komu takúto moc odovzdajú. Hizsnyan pôsobí v odbore vnútorného lekárstva v Hnúšti.

Za jeden z najvážnejších problémov označil stratu vzájomnej úcty a lásky. Varoval pred politikou, ktorá si svoju existenciu buduje na štvaní proti ľuďom pre ich vieru, jazyk či sexuálnu orientáciu. Pripomenul právo každého človeka na slobodný život a vlastný názor. Základom spolužitia má byť tolerancia, vrátane rešpektu k ľuďom, s ktorými nesúhlasíme.

Jeho výzva bola naliehavá a zrozumiteľná. Ak nás niekto presviedča, že máme nenávidieť určitú skupinu spoluobčanov, mali by sme sa zamyslieť, proti komu obráti tú istú nenávisť nabudúce.

„Prestaňme sa nenávidieť! Začnime rozmýšľať!“ vyzval.

Hizsnyan siahol aj po historickom varovaní a pripomenul nástup Adolfa Hitlera k moci. „To, že sa niekto v slobodných voľbách dostane k moci, vôbec neznamená, že je to správny človek a že ľudia správne volili,“ povedal. Vyzval ľudí, aby premýšľali nad tým, kam vedie podnecovanie nenávisti.

Ak by sa nad tým podľa neho spoločnosť zamyslela včas, mohla by predísť tragickým následkom. „Ak by sme my teraz začali rozmýšľať o tom, čo nám hovoria naši mocipáni, možno by sa aj nám dalo lepšie žiť a mali by sme šancu. Ja verím, že tú šancu máme!“ dodal.

Napriek ostrosti jeho slov zostala v závere nádej. Presvedčenie, že šancu na lepšie spolužitie stále máme.

17. november 2026 - spomienka na Nežnú revolúcia z roku 1989

Demokracia patrí nám všetkým

Spoločné vyhlásenie, ktoré zaznievalo na stretnutiach po celom Slovensku, prečítal Igor Balciar. Pripomenulo, komu demokracia patrí. Všetkým občanom, ktorí majú právo aj možnosť ovplyvňovať podobu svojej krajiny.

November nás učí vážiť si slobodu a postaviť sa za ňu vtedy, keď je ohrozená. Vo vyhlásení zaznelo upozornenie, aby sa ľudia nenechali presvedčiť, že ich hlas nič neznamená. Aj výzva zostať slušnými, pokojnými, odvážnymi a aktívnymi.

„Slovensko nie je stratené.“

Táto myšlienka vystihovala nádej, ktorá sa večerom niesla napriek dažďu, chladu aj vážnym témam. Pripomínala možnosť ďalej konať, zaujímať sa a stretávať sa. November zostáva aj pripomienkou toho, čo ešte dokážeme.

17. november 2026 - spomienka na Nežnú revolúcia z roku 1989

Keď technika stíchla

Na záver organizátori pustili československú hymnu. Česká časť zaznela celá. V úvode slovenskej však nahrávka vypadla.

Ľudia ju dospievali sami.

Po večeri plnom slov o slobode, spolupatričnosti a odvahe prišla chvíľa, v ktorej ich význam bolo počuť priamo z námestia. V tme a daždi zneli ľudské hlasy. Spoločne, bez nahrávky, až do konca.

A v tej chvíli spievajúc v dave sme sa opäť mohli cítiť hrdými Slovákmi.


NENECHAJTE SI UJSŤ

Novinky do e-mailu

Prehľad najdôležitejších správ z regiónu raz týždenne. Zadarmo.

Do pozornosti

Predaj nevyzdvihnutých balíkov príde do Rimavskej Soboty

predaj nevyzdvihnutých balíkov

Slnečné pozemky nad hvezdárňou: blízko neba

Pokojné prostredie, výhľad na Rimavskú Sobotu a centrum vzdialené len pár minút. Slnečné pozemky nad

Malý Oxford v Rimavskej Sobote: Daniel Csúr o svojej vízii

Malý Oxford v Rimavskej Sobote má priniesť nový prístup k vzdelávaniu. Zriaďovateľ Daniel Csúr vysvetľuje

Novinky do e-mailu

Prehľad najdôležitejších správ z regiónu raz týždenne. Zadarmo.