Veľkonočnou nedeľou sa končil 40 dňový pôst, hrávali divadlá, po ktorých bývali zábavy. Na zvonici rozviazali zvony a v kostole sa postretávali všetci ľudia aj z "vrchov". Aj takto spomínajú na veľkonočné sviatky v najväčšej z obcí Rimavskosobotského okresu, v Klenovci. Hoci v týchto dňoch do kostola chodiť kvôli opatreniam voči šíreniu koronavírusu nemôžu a ani sa nestretávajú, ostatné zvyky sa snažia dodržiavať. Podľa slov Stanislavy Zvarovej z FS Vepor v Klenovci sa snažia u nich v rodine dodržiavať aspoň veľkonočné tradície, vo štvrtok varia šalátovú polievku, v piatok nechýba na stole bryndzová polievka a rezance s makom.
"Pôstime. Na raňajky si dáme bielu kávu s koláčom a čítame Božie slovo, keďže Veľký piatok je náš najväčší sviatok u evanjelikov," povedala pre Rimava.sk na začiatku veľkonočných sviatkov Zvarová, ktorá aj vzhľadom na súčasné neľahké časy ako pracovníčka Gemersko-malohontského osvetového strediska považovala za dôležité pripomenúť, ako tieto sviatky prežívali naši predkovia.
Článok pokračuje pod reklamou
"V Klenovci sa nešibalo, len polievalo," priblížila Stanka k Veľkonočnému pondelku s tým, že oblievači chodili po domoch dopoludnia. "Kde nemali na dvore studňu a bývali pri potoku, veru ich i tam „zmośili“. Ako pohostenie pre oblievačov pripravovali varenú šunku, varené vajíčka. Oblievačom darovali vajíčka, ktoré varili v cibuľovej šupke alebo v dubovej kôre. Inak vajíčka v minulosti v Klenovci nezdobili," zaspomínala Zvarová, ktorá čerpá zo súkromného archívu, z čias, kedy sa s manželom začínali venovať folklóru a potrebovali materiál pre prácu v súbore. Ako tvrdí, dúfa, že okolnosti sa čoskoro zmenia a na budúci rok si budú môcť vychutnať Veľkú noc podľa tradícií, ako majú byť.
Rovnako čerpajú zo vzácnej "studnice" výskumu Roztratených zrniek, spomienok tých najstarších obyvateľov regiónu, na ktorej pracujú už asi desať rokov. Ako trávili čas a čo patrilo k zvykom v jednotlivých dňoch?
Na Zelený štvrtok na zvonici zaviazali zvony na znak smútku nad ukrižovaním Ježiša Krista. Rozviazali ich len v nedeľu, kedy Ježiš Kristus vstal z mŕtvych.
Na zelený štvrtok zvyčajne siali mak, lebo sa najlepšie prijal. Mali ho siať hlavne chlapi, lebo vtedy bola lepšia úroda. V tento deň väčšinou varili šalátovú polievku, lebo bolo treba jesť niečo, čo je zelené. Ak bol šťaveľ, tak sa varila štiavová omáčka. V podvečer tohto dňa chodia Klenovčania evanjelického vierovyznania na prijímanie večeri Pánovej „spoveď“.
Veľký piatok, už o polnoci zo štvrtku na piatok sa chodili umývať pramenistou vodou, lebo jej pripisovali liečivý účinok. Kým nevyšlo Slnko chodili sa umývať na Rimavu. Veľký piatok je pôstny deň, nesmú sa robiť takmer žiadne práce, hlavne spojené so zemou. Varilo sa pôstne jedlo, ryžová polievka s mliekom a rezance s makom. Starší v minulosti držali prísnejší pôst, v súčasnosti je to hlavne aby sa nejedlo nič mäsové. V tento deň sú tiež Služby Božie spojené s večerou Pánovou (spoveďou).
Na Bielu sobotu gazdinky piekli kysnuté koláče, štrúdle, varili šunku, ktorá sa jedla v nedeľu aj v pondelok. Vývar zo šunky využili pre kyslú polievku s vajíčkom.
Zdroj: Rimava.sk, archív Stanislavy Zvarovej
Veľká noc je najstarším a najvýznamnejším sviatkom kresťanov
