No active "ca-sidebar-197687" sidebar

Z HISTÓRIE: Rodičovskú starostlivosť chceli vynahradiť aj postihnutým deťom

lyceumDva dni pred Vianocami postavili opusteným deťom a sirotám stromček. Postihnuté dievčatá a chlapci na dôkaz svojich vedomostí a zručností nacvičili program. Zavŕšila ho modlitba, ktorú, stojac na stoličke, odriekalo dieťa s hrbom. Všetkých prítomných to dojalo k slzám.  Takáto spomienka sa zachovala na vianočný večierok v roku 1905, ktorý v Rimavskej Sobote usporiadal Biely kríž – spolok, ktorý len pár týždňov predtým zriadil v meste aj Domov pre postihnuté deti. Starali sa v ňom o deti s rôznymi hendikepmi, vzdelávali ich a viedli k náboženstvu. Práve fungovaniu tohto zariadenia sa venuje PhDr. Silvia Pavlíková v poslednom zo série svojich článkov z histórie sociálnej starostlivosti v meste:

Starostlivosť o opustené a osirelé deti v Rimavskej Sobote od roku 1903 prešla pod systém štátnej ochrany, v praxi realizovaná v novozriadenom Štátnom detskom domove. Spolok Biely kríž presmeroval svoje aktívne pôsobenie v starostlivosti o deti na kategóriu postihnutých detí. Snahou a cieľom spolku Bieleho kríža bolo zachraňovať, vychovávať a vzdelávať opustené postihnuté deti. Chýbala im dostatočná rodičovská láska aj starostlivosť, členky Bieleho kríža sa im ju preto snažili vynahradiť.

V zriadenom Domove bola aj nemocnica

K 1. októbru 1905 bol v Rimavskej Sobote spolkom Biely kríž zriadený Domov pre postihnuté deti. V hlavnej budove Domova sa nachádzal správcovský byt, nemocnica a márnica. Domov bol kapacitou dimenzovaný pre 20 detí. Slávnostné otvorenie tejto humánnej inštitúcie sa konalo 14. novembra 1905. Na jej činnosť prispela Gemerská župa, zároveň boli pridelené aj štátne príspevky pre postihnuté deti. Fungovanie Domova pre postihnuté deti sa nezaobišlo bez darov z charitatívnych večierkov, bez cirkevných donácií či dobrovoľných príspevkov od dobrodincov a širokej verejnosti.

Do Domova prijímali postihnuté deti vo veku 1-15 rokov, dievčatá aj chlapcov s detskou obrnou, nehybnosťou končatín, hrbmi na chrbtici, postihmi pohybového ústrojenstva a idiotizmom. Podľa možností sa takýmto deťom poskytovalo vzdelanie. Vyučovala ich Ilona Illéšová, diplomovaná učiteľka pre základné školy. V domove nastali aj úmrtia detí, spôsobené zápalom pľúc či zlyhaním srdca. Zdravotný stav postihnutých detí kontroloval Dr. Sigmund Jozef a dozor nad deťmi vykonávali dve opatrovateľky.  Postihnuté deti boli rôznej konfesie a výučbou boli vedené k svojmu náboženstvu. Rímskokatolícke náboženstvo vyučoval Sándor Bencsik, reformované deti učil Szücs György, izraelitské deti vyučoval hlavný rabín Leo S. Singer. Deti, ktoré dovŕšili 15. rok boli z domova prepustené alebo preložené do iných útulkov.

byvale lyceum Rimavská SobotaPočet detí stúpal, presťahovali ich do novej budovy

Počet postihnutých detí z roka na rok stúpal v priemere o 3 až 4 deti, preto sa v roku 1910 Domov pre postihnuté deti presťahoval z budovy pri Alžbetinom lesíku do východnej časti poštovej budovy v centre mesta. Spolok Biely kríž vychovával a opatroval v priebehu rokov 1908-1914 zhruba 50 postihnutých detí, pričom opatera jedného dieťaťa na deň stála 1,30 korún a celoročne to činilo 474,50 korún.

V roku 1911 bola zakúpená stará budova spojeného protestantského gymnázia na Jánovej ulici (budova bývalého lýcea na dnešnej Ulici B. Bartóka) a Domov pre postihnuté deti sa do nej po mnohých útrapách presťahoval. Budovu gymnázia tvorili dve vchodové brány, na prízemí deväť izieb, na prvom poschodí sa nachádzalo sedem miestností a kuchyňa. Na druhom poschodí bolo tiež sedem miestností, jedna chodba a predsieň. Dvor bol rozsiahly aj s budovou telocvične. Spočiatku sa využívala len prízemná časť budovy, v ktorej boli spálne osobitne oddelené pre chlapcov a osobite pre dievčatá.

V hlavnej budove sa vyčlenili dve miestnosti na prestavbu za účelom zriadenia obuvníckej a krajčírskej dielne. Ďalej boli zariadené spálne pre deti, miestnosti pre vychovávateľky, kuchyňa, komora a na druhom poschodí sa vyčlenili miestnosti na vyučovanie.

Postihnuté deti chceli zaučiť remeslu, chýbali však peniaze

Zámerom Bieleho kríža bolo rozšíriť Domov postihnutých detí o priemyselnú osadu s vyučovaním remeselných prác. Chcel tak docieliť, aby si postihnuté deti po dovŕšení 15. roku mohli zarobiť na živobytie vlastnou prácou - osvojeným remeslom v príslušnej obci. Preto Biely kríž žiadal od štátu na zriadenie remeselných dielní štátny príspevok vo výške 16–18 tisíc korún. Tento zámer však Bielemu krížu nevyšiel, nenašiel pochopenie ani u vládnych predstaviteľov štátnej detskej starostlivosti.

Pred prvou svetovou vojnou v celej monarchii za vyhrocujúcich sa vládnych a politických zápasov absentovali vo veľkej miere práce na humánnom poli. Štát nebol schopný poskytnúť podporu spolkom. V napätej spoločenskej situácii malo mnoho spolkov ohrozenú existenciu a len skutočne dobrí ľudia dokázali bez odplaty pomáhať postihnutým. Domovu postihnutých detí hrozil zánik, vynárala sa otázka, kto preberie úplnú starostlivosť o postihnuté deti, štát alebo spolok Biely kríž. Spolku však chýbali finančné prostriedky na chod a opravu domova, budova si vyžadovala značné opravy i rekonštrukciu vodovodu. Počas vianočných sviatkov bol Biely kríž povďačný za každý dar i finančnú podporu pre postihnuté deti pochádzajúce od dobrosrdečných darcov.

Biely kríž spolupracoval aj s Ligou na ochranu detí, ktorá podľa možností finančne podporovala spolok Biely kríž. Liga na ochranu detí sa prostredníctvom svojich pracovníkov zaviazala, že prevezme Domov postihnutých detí pod svoju správu a zabezpečí tak rozšírenie a chod ustanovizne. Tiež mala zabezpečiť úplnú modernizáciu zariadenia a  prenajať novú budovu na jej ďalší chod. Spolok Biely kríž administratívne naďalej viedol Domov postihnutých detí, poskytoval starostlivosť a dozor nad postihnutými deťmi. O zdravotný stav postihnutých detí sa staral Dr. Lichtschein Adolf. V roku 1925 spolok Biely kríž ukončil svoju činnosť. Jeho právnym nástupcom sa stal Dobročinný ženský spolok v Rimavskej Sobote.

Spomienka na Vianoce  v roku 1905 :

Aktivity Ženského spolku na poli dobročinnosti a starostlivosti o deti  neutíchali. Každoročne, ako aj dňa 21. decembra 1905 bola usporiadaná akcia „Vianočný stromček pre siroty.“ V budove protestantského gymnázia sa zhromaždilo 400 gymnazistov, približne stovka sirôt a opustených detí so svojimi opatrovateľmi i starí ľudia. Prítomné deti, siroty a starci boli obdarovaní potravinami a šatstvom. Po príhovore prepošta Szémana Endreho vystúpila s modlitbou a poďakovaním za dary najmenšia sirota Miháli Mária. Na záver akcie študentky dievčenskej školy spolu so sirotami spievali vianočné koledy...  Na druhý deň, 22. decembra 1905, spolok Biely kríž usporiadal akciu „Vianoce postihnutých detí.“ Pre siroty a opustené deti bol postavený stromček. Postihnuté deti na dôkaz svojich vedomostí a zručností pod vedením inštruktoriek Kern Adolfné a Baksay Dezsőné nacvičili program, ktorý zavŕšilo postihnuté dieťa s hrbom, keď stojace na stoličke  odriekalo modlitbu, ktorá všetkých prítomných dojala k slzám. Počas vianočného večierka mal príhovor Komáromy István, ktorý poukázal, že Domov pre postihnuté deti bola prvá a jediná inštitúcia svojho druhu na území Maďarska.

Zdroj: PhDr. Silvia Pavlíková (redakčne upravené)

Pramene :

Gömör-kishont, Roč. XXVI., 1905, č. 41.
KOMÁROMY, I. : Jelentés a Gömörvármegyei Fehér-Kereszt egyesület 1907-1914. Évi müködéséröl.
PAVLÍKOVÁ, S. : Sociálno-výchovná činnosť ženských spolkov v Rimavskej Sobote v 19. a na prahu 20. storočia. 2010

Súvisiace články:

Z HISTÓRIE: V budove špeciálnej školy bol kedysi štátny detský domov
Z HISTÓRIE: Sirotincu v Rimavskej Sobote požehnala aj princezná Štefánia
Z HISTÓRIE: Mestský chudobinec podporoval chorých aj vdovy


Odoberajte novinky spravodajského portálu Rimava.sk, ktoré vám v e-mailovej schránke budú pristávať pravidelne.

Páčil sa ti článok? Zdieľaj ho
Diskusia k príspevku
Odporúčáme
No active "ca-sidebar-197688" sidebar
cross