Moje prvé stretnutie s carbonarou sa skončilo katastrofou. Bolo to počas môjho vysokoškolského štúdia, kde sa v menu jedálne objavili „Uhliarske špagety“ (čo je vlastne carbonara po slovensky, keďže ide vraj o jedlo, ktoré si so sebou nosili baníci do práce v uhoľnej bani – preto je to také výdatné jedlo – toto som však toho času ešte nevedel). Bolo to niečo nové, tak som si ich objednal. Sklamanie však bolo veľké, keďže šlo o špagety s troškou strúhaného syra a oleja, proste „o ničom“. Od tohto horšie prekvapenie v školskej jedálni som zažil len po okoštovaní košickej univerzitnej verzie plnenej kapusty – ale o tom inokedy.
Tak som ozajstnú carbonaru roky neochutnal. Až kým ju uvarila moja ženička. Po okoštovaní mi bolo jasné, že svoju vysokoškolskú traumu musím nechať za sebou a svoj vzťah s carbonarou musím začať s čistými kartami. A teraz Vám ukážem prečo:
Suroviny
Postup
Presto. Rýchle, výdatné, chutné. Pomerne mastné, preto, ako zvyčajne odporúčam fľašku piva na trávenie.