Moje prvé stretnutie s carbonarou sa skončilo katastrofou. Bolo to počas môjho vysokoškolského štúdia, kde sa v menu jedálne objavili „Uhliarske špagety“ (čo je vlastne carbonara po slovensky, keďže ide vraj o jedlo, ktoré si so sebou nosili baníci do práce v uhoľnej bani – preto je to také výdatné jedlo – toto som však toho času ešte nevedel). Bolo to niečo nové, tak som si ich objednal. Sklamanie však bolo veľké, keďže šlo o špagety s troškou strúhaného syra a oleja, proste „o ničom“. Od tohto horšie prekvapenie v školskej jedálni som zažil len po okoštovaní košickej univerzitnej verzie plnenej kapusty – ale o tom inokedy.
Tak som ozajstnú carbonaru roky neochutnal. Až kým ju uvarila moja ženička. Po okoštovaní mi bolo jasné, že svoju vysokoškolskú traumu musím nechať za sebou a svoj vzťah s carbonarou musím začať s čistými kartami. A teraz Vám ukážem prečo:
Suroviny
- 10 dkg mäsitej anglickej slaniny, nakrájanej na malé kúsky
- 2 žĺtka
- 2 dl smotany na šľahanie
- 10 dkg strúhaného parmezánu (alebo iného tvrdého syra)
- 35 dkg špagiet
- petržlenová vňať
- soľ, čierne korenie
Postup
- Slaninu na malom množstve oleja opražím
- Uvarím špagety
- Žĺtka dobre premiešam so smotanou, syrom
- S slanine primiešam uvarené špagety, dobre to celé premiešam
- Na horúce špagety vylejem zmes žĺtok, smotany a syra, rýchle premiešam, horúce špagety využijem na uvarenie vajec
- Osolím (keď treba), okorením, posypem petržlenovou vňaťou
- Servírujem s ďalšou porciou strúhaného syra
Presto. Rýchle, výdatné, chutné. Pomerne mastné, preto, ako zvyčajne odporúčam fľašku piva na trávenie.
