Menu
Bol deň 1. 11. 1910 a pomaly sa blížila 19. hodina. Z cintorína v Rimavskej Sobote sa do ulíc mesta trúsili hlúčiky ľudí, ktorí boli podvečer zapáliť sviečky na hroboch svojich blízkych.
Zrazu sa v smere od hotela Hungária (Tatra) objavil bežiaci mladý muž. Okamžite upútal pozornosť okoloidúcich, do očí priam bilo, že na hlave nemal v tých časoch obligátny klobúk a ešte za ním bežali dve dievčatá.
Keď dobehol na roh námestia M. Tompu, tak sa jeho krok stal ťažkým, zatackal sa a spadol na zem. Okamžite boli pri ňom okoloidúci ľudia a zisťovali čo sa tomu mladému chlapovi stalo. On však už neprehovoril a z úst mu vychádzalo chrčanie.
Článok pokračuje pod reklamou
Najskôr mu rozopli gombík na golieri košeli, aby mal uľahčené dýchanie. Nepomohlo to, chlap sa dusil ešte viac. Nebolo na ňom badateľné žiadne zranenie až do okamihu, kým mu nevyzliekli kabát. Na košeli pri srdci sa zväčšovala a rozpíjala krvavá škvrna. Po rozopnutí košele sa na hrudníku objavila malá ranka, z ktorej tiekla krv.
Jeden z urastených mládencov vzal zraneného do náruče a zrýchleným krokom s ním mieril do miestnej nemocnice. Lekári sa ho hneď ujali, ale pomôcť mu už nedokázali. Potvrdili však mienku svedkov udalosti, že z najväčšou pravdepodobnosťou ide o vraždu. To už boli na ceste žandári a začalo sa vyšetrovanie celého incidentu.
Mŕtveho identifikovali, bol ním mladý panský kováč Jozef Lőkös z Rimavskej Soboty. Vyšetrovatelia odviedli skvostnú prácu a ešte toho istého večera rozplietli na prvý pohľad zamotaný prípad.
Jozef Lőkös dvoril jednej miestnej krásavici. Nebolo by to nič nezvyčajné, ale v minulosti jej dvoril Michal Imrecze. Bol to recidivista a ešte ho povolali do armády, čo dievčina využila a takto mu dala košom. Michal Imrecze sa časom vrátil domov a rýchlo zistil, že jeho milá mu už nepatrí a on je tam už len tým povestným piatym kolesom na voze.
Okamžite začal spriadať myšlienky na odvetu a pomstiť sa chcel svojmu sokovi v láske. Predpokladal, že keď ho odstráni, tak jeho milá sa k nemu vráti. Na priamu konfrontáciu mu chýbala odvaha, Jozef Lőkös bol statnej postavy a svaly mal zocelené od ťažkej práce kováča. Michal Imrecze preto hľadal pomoc u kamarátov v Tomášovej, kde aj on sám býval.
Ochotným sa stal Ladislav Gálik a spolu vyrazili do ulíc. Imrecze sa ozbrojil dlhým tenkým nožíkom a Gálik stískal v rukách bakuľu. Pri hoteli Hungária uvideli Jozefa Lőkösa stáť s dvomi dievčinami a namierili si to rovno k nim. Došlo ku krátkej hádke a k strkaniu. Roztržka upútala pozornosť miestnych okoloidúcich mládencov a tí sa chceli zastať svojho kamaráta.
Článok pokračuje pod reklamou
Imrecze musel rýchlo konať a tak vytiahol z vrecka nôž a bodol, pridal sa tiež Gálik a obeti uštedril úder bakuľou. Obaja sa následne dali na útek. Rozbehol sa aj zranený Lőkös, on sa chcel dostať domov a na prsiach cítil tupú bolesť a niečo lepkavé.
Žandári ten večer zaistili oboch podozrivých a predviedli ich pred prokurátora Dr. Štefana Mészarosa. Prokurátor ich začal väzobne stíhať a nariadil u nebohého súdnu pitvu. Realizoval ju hneď na druhý deň Dr. Zehery a vyniesol jednoznačný záver, že smrť spôsobila bodná rana a Lőkös zomrel v dôsledku vnútorného krvácania.
V polovici decembra roku 1910 sa v Rimavskej Sobote konal súd, ktorému predsedal Dr. Alexander Kolbay. Michal Imrecze bol za ťažké ublíženie na zdraví s následkom smrti odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov a šiestich týždňov. Zároveň musel uhradiť trovy pohrebu vo výške 100 korún.
Ladislav Gálik bol odsúdený na trest odňatia slobody v dĺžke 14 dní a pokutu vo výške 10 korún. Jeho úder bakuľou podľa znaleckého posudku nezapríčinil smrť, ale len ťažké zranenie.
Zdroje:
Gömör – Kishont zo dňa 6. 11. 1910
Gömör – Kishont zo dňa 11. 12. 1910
Autor: Vladimír Gondáš
NENECHAJTE SI UJSŤ
