Dlh Slovenska sa podľa Najvyššieho kontrolného úradu (NKU) naďalej zvyšuje. Napriek trom kolám konsolidačných opatrení môže hrubý dlh verejnej správy na konci roka 2026 dosiahnuť 63,7 percenta HDP, čo predstavuje približne 92 miliárd eur. V prepočte na jedného obyvateľa ide o 16 700 eur.
Na vývoj verejných financií upozornil Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR vo svojej správe o rozpočtovom hospodárení za prvý polrok 2026. Kontrolóri poukazujú na to, že ozdravovanie verejných financií sa zatiaľ neprejavilo v lepšom hospodárskom raste ani v znižovaní hrubého dlhu.
„Ak sa pozrieme na prognózu, z ktorej vychádzal návrh tohtoročného rozpočtu, tak napriek trom konsolidačným balíčkom sa dlh šplhá k 90 miliardám. Pre zjednodušenie to znamená, že každý občan Slovenska, počnúc novorodencom a končiac seniorom, bude mať na pleciach už 16 700-eurový dlh,“ uviedol predseda NKÚ Ľubomír Andrassy.
Článok pokračuje pod reklamou
Len na obsluhu dlhu išlo 1,4 miliardy eur
Problémom nie je iba samotná výška dlhu, ale aj suma, ktorú musí štát vynakladať na jeho obsluhu. Za prvých šesť mesiacov roka 2026 na tento účel smerovalo zo štátnej kasy viac ako 1,4 miliardy eur.
V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka je to o 390 miliónov eur viac.
Vývoj ekonomiky pritom nie je taký priaznivý, ako sa pôvodne očakávalo. Júnová prognóza ministerstva financií znížila očakávaný hospodársky rast Slovenska z jedného percenta na 0,8 percenta HDP.
Podľa NKÚ sa do vývoja premieta pokles súkromných investícií, vojna na Ukrajine, napätie na Blízkom východe aj neistota na svetových trhoch. Slabší ekonomický rast následne vplýva na štátny rozpočet, hospodárenie samospráv aj schopnosť financovať potrebnú modernizáciu.
Štát síce vyberá viac, riziká zostávajú
Konsolidačné opatrenia prijaté počas posledných troch rokov zvýšili príjmy verejnej správy. Za prvých šesť mesiacov roka medziročne vzrástli o 6,8 percenta. Podľa kontrolórov sa pod to podpísal aj vyšší výber DPH, silnejšia spotreba domácností a mierny rast miezd.
NKÚ však upozorňuje na viacero rizík. Patrí medzi ne nedostatočné vyhodnocovanie účinnosti niektorých konsolidačných opatrení, medzi ktoré úrad zaraďuje napríklad transakčnú daň či vyššie zdaňovanie práce.
Rizikom môže byť aj pokles spotrebiteľského dopytu, rast cien energií a pohonných hmôt či negatívny demografický vývoj.
Dlh Slovenska zvyšujú aj dôchodky
Významnú časť verejných výdavkov predstavuje dôchodkový systém. Sociálna poisťovňa vyplatila počas prvých šiestich mesiacov roka na dôchodkové dávky viac ako 6,1 miliardy eur. V rovnakom období minulého roka to bolo približne 5,9 miliardy eur.
Takmer 82 percent týchto peňazí smerovalo na starobné a predčasné starobné dôchodky. Druhou najväčšou položkou boli invalidné dôchodky.
NKÚ zároveň poukazuje na pokles výdavkov na predčasné starobné dôchodky, ktoré sa medziročne znížili približne o 65 percent.
Na krytie tohtoročného deficitu účtu dôchodkového poistenia bolo pritom v štátnom rozpočte vyčlenených takmer 2,4 miliardy eur.
Nemocnice dlhujú 1,4 miliardy eur
Ďalším problémom verejných financií zostáva zdravotníctvo. Záväzky v tomto rezorte dosiahli na začiatku roka 2026 približne 2,4 miliardy eur. Samotný dlh trinástich verejných univerzitných a fakultných nemocníc sa pohybuje na úrovni 1,4 miliardy eur.
Štátne zdravotnícke zariadenia zároveň patria medzi najväčších dlžníkov Sociálnej poisťovne. Ich dlh na odvodoch za zamestnancov podľa NKÚ presahuje pol miliardy eur.
Kontrolóri upozorňujú aj na postupovanie miliónových záväzkov štátnych nemocníc súkromným spoločnostiam, ktoré sa zaoberajú odkupovaním pohľadávok. Podľa NKÚ už môže ísť o stovky miliónov eur a situáciou by sa mali zaoberať ministerstvá zdravotníctva a financií aj vláda.
Dlh Slovenska môže ďalej rásť
NKÚ upozorňuje, že samotné zvyšovanie príjmov štátu bez udržateľných zmien nemusí stačiť na stabilizáciu verejných financií. Medzi dlhodobé problémy patria najmä rastúce výdavky dôchodkového systému, zadlžovanie zdravotníctva a nepriaznivý demografický vývoj.
Ak sa naplní aktuálny odhad, dlh Slovenska môže na konci roka 2026 dosiahnuť približne 92 miliárd eur, teda 63,7 percenta HDP. V prepočte, ktorý použil predseda NKÚ, by to predstavovalo približne 16 700 eur na každého obyvateľa krajiny.
Súvisiace články:
Rebríček kvality života: Rimavská Sobota je predposledná
Keď príde zima, región sa zadymí. Problémom je aj chudoba
Zdroj vody pre 60-tisíc ľudí je ohrozený
Majitelia studní dostanú novú povinnosť. Čo prinesie novela?
NENECHAJTE SI UJSŤ
- Krajské dožinky sa vracajú do Rimavskej Soboty
- Babie leto za rohom. Viete však odkiaľ má svoj názov?
- Ako sa nám bude žiť o 10 rokov? Kraj má plán
- Ženy sa posunuli. Dokážu však držať spolu?
- Beh srdca spojil celý región. Nešlo o čas, ale o pohyb
- NKÚ: Dlh Slovenska prekročil 90 miliárd. Na každého 16 700 eur
