Menu
Na stole počas štedrovečernej večere v minulosti nesmeli chýbať suroviny, ktorým ľudová viera pripisovala sily prírody. Boli to napríklad jedlá z obilnín, strukovín, ovocia, kapusty, ale aj mak a cesnak.
Na prvý a druhý vianočný sviatok sa pripravovali jedlá, ktoré už nemuseli mať pôstny význam. Bolo to mäso či rôzne zabíjačkové špeciality. Na Vianoce sa piekli koláče, pila pálenka, hriate a víno, na stole nechýbali opekance s makom a oblátky.
Článok pokračuje pod reklamou
Tradície sú už dnes rôzne. Mnohí večerajú rozličné jedlá, udržujú iné rodinné tradície, menia sa aj zvyky. No stále sa na štedrovečernom stole v takmer každej domácnosti objavujú oblátky. Niekto k nim pridá med, iný zase cesnak.
Príprava oblátok v ľudovom prostredí sa začala najmä po Lucii (13. 12.). O vzniku tohto pokrmu a jeho prípravy nám porozprávala etnografka z Gemersko-malohontského múzea (GMM) v Rimavskej Sobote Ľudmila Pulišová.
„V minulosti ich piekli prevažne učitelia, no ešte pred tým chodili deti po domoch a zbierali na pečenie oblátok suroviny. Zároveň dostali tiež strukoviny, vajíčka, údeniny, ako výplatu pre učiteľa. Oblátky sa piekli vodové, cukrové a vodové s rozdrvenými šípkami, či petržlenom pre dobytok. Žiaci rozdávali oblátky 2 – 3 dni pred Vianocami, pričom na každú rodinu sa ušlo asi 15 – 20 oblátok vodových a 5 cukrových,“ vysvetlila.
Článok pokračuje pod reklamou
Oblátkami s medom a cesnakom sa začínala štedrá večera, no keďže sa im pripisovala aj ochranná a prosperitná funkcia, odkladalo sa z nich aj do siatin, na liečenie, alebo na ochranu pred požiarom. V medzivojnovom období bolo pečenie oblátok učiteľmi zrušené, no piekli ich aj gazdiné, ktoré si oblátkovnice navzájom požičiavali.
