Ešte pred pár mesiacmi vznikali tieto slová osamote. Vo štvrtok ich Alexander Bacso prvýkrát čítal nahlas pred ľuďmi. Tí si prišli vypočuť príbehy o živote, vzťahoch, stratách aj veciach, o ktorých sa niekedy ľahšie píše, než hovorí.
Kaviareň My Way v Rimavskej Sobote sa 24. septembra už pred 18.00 pomaly zapĺňala ľuďmi, ktorí si našli miesto na prvom autorskom čítaní Alexandra Bacsa, ktorý dlhé roky pracujev pohrebných službách. V tento večer svojim poslucháčom prvýkrát nahlas prečítal časti zo svojho knižného debutu Medzi stratou a životom.
Článok pokračuje pod reklamou
Atmosféra v kaviarni bola od začiatku uvoľnená a priateľská. Podujatie sprevádzali dva hlasy: moderátorka predniesla básne, autor čítal úryvky priamo zo svojej knihy. Ich hlasy sa pravidelne striedali a spolu poskladali program rozdelený do tematických celkov, ktoré sa vyskytujú nielen v knihe, ale aj v samotnom živote – láska, vzťahy, straty a prázdne miesta po nich.
Biele miesta v nás
Prvá časť podujatia patrila najťažšej téme – koncu života. Bacso v nej hovoril otvorene o tom, čo ho k písaniu priviedlo. Podľa jeho slov ide o bolestivú tému, no zároveň o prirodzenú súčasť ľudského života. Strata človeka zanechá v nás biele miesto. Práve osobná strata bola tým, čo ho priviedlo k práci no rovnako aj k samotnému písaniu.
Práve v súvislosti s touto témou autor vysvetlil aj samotný názov knihy. „Medzi stratou a životom je tá chvíľa, keď si človek má uvedomiť, že nie je na čo čakať,“ uviedol na margo svojej poslednej, najčerstvejšej straty spred roka. Túto stratu opísal ako jeden z troch pilierov, na ktorých stojí jeho život – a práve ona sa napokon stala aj názvom pre celú knihu.
V kaviarni na chvíľu zavládlo ticho a uvedomenie, že práve táto téma sa týka každého v miestnosti.
Láska k ženám, ktoré robia svet farebnejším
Po vážnejšom úvode prišla na rad láska – v širšom zmysle, než len ako vzťah medzi dvoma ľuďmi. Autor hovoril o láske k životu, k práci, k zvieratám, no najviac priestoru venoval dvom ženám svojho života – dcére a matke. Práve ženy sú podľa neho tie, ktoré robia svet lepším a farebnejším miestom.
V knihe sa táto téma o dcére prelína s láskou – s otcovstvom. „Neustále som pri nej v úžase. Dodnes nechápem, ako môže jeden človek tak krásne a navždy ostať v srdci toho druhého. Nikdy som svoju dcéru nebral za samozrejmosť, rovnako ani to, že som sa stal otcom,“ priznal. Keď dočítal pasáž venovanú matke, nezostal len pri slovách. Vstal, prešiel pomedzi stoličky a s kyticou kvetov zamieril priamo k nej do publika. Toto gesto vyvolalo medzi prítomnými potlesk aj dojatie.
Letá našich životov
Prostredníctvom ďalšej básne a úryvku mali čitatelia možnosť nazrieť na minulosť cez symboliku leta. Odznelo, že poézia je spôsobom, ako uchopiť krásu života – zachytiť niečo prchavé a dať tomu tvar. Táto časť večera bola najviac lyrická, viac o pocite než o konkrétnom príbehu. Na ňu plynulo nadviazala myšlienka o láske. Tá sa niesla celým autorským čítaním aj potom, čo autor dočítal poslednú vetu.
Pocit domova nie je len adresa, ale človek, ktorý nám tento pocit dáva. A práve v tomto poznaní videl jedno z najväčších šťastí, aké môže človek v živote zažiť.
Kniha bez čísel a cukor namiesto krstu
Autor o knihe prezradil viacero detailov. Medzi nimi zaujala jedna najviac – Medzi stratou a životom nemá číslované strany. Text tak plynie bez pevného poradia, podobne ako spomienky či myšlienky, ktoré autor do knihy vkladal – nie chronologicky, ale tak, ako prichádzali.
Záver večera patril slávnostnému uvedeniu knihy. Autor s moderátorkou zámerne nepoužili slovo krst – ako vysvetlili, krst je v skutočnosti vstup do cirkvi, a preto knihu len „predstavili“ svetu. Symbolicky ju posypali cukrom, ako znak sladkého úsmevu, aby si ho čitateľ z knihy odniesol, a osladenia života, o ktorom kniha rozpráva.
Cukor napokon nebol jedinou metaforou podujatia. Aj samotný názov kaviarne My Way – moja cesta – autor prepojil s knihou, ktorú opísal ako odraz vlastnej životnej cesty. Zdalo sa, akoby si priestor a obsah knihy navzájom sadli.
Priateľskú atmosféru celého stretnutia podčiarkla aj ďalšia milá chvíľa. Moderátorka autora prekvapila koláčom na oslavu vydania knihy. Spoločne ho následne pokrájali a rozdelili medzi prítomných, ktorí si na ňom pochutnali. Sladká bodka za sladkým večerom tak dostala aj svoju doslovnú podobu.
Článok pokračuje pod reklamou
Blízkosť, ktorá je dnes vzácnosťou
Niekoľkokrát zaznelo, prečo autorovi na takýchto stretnutiach záleží. Ide mu predovšetkým o blízkosť medzi ľuďmi – niečo, čo je v dobe technológií čoraz vzácnejšie. Podľa jeho slov nie je náhoda, že sa v ten večer v kaviarni stretlo práve týchto dvadsaťpäť ľudí.
Na záver padla aj myšlienka, ktorá dala celému stretnutiu presah do budúcnosti: možno sa znova stretnú na ďalšom autorskom čítaní, možno s inými ľuďmi, no aj keby to boli tí istí, už budú iní. Autor s moderátorkou totiž plánujú v podobných čítaniach pokračovať – nielen v Rimavskej Sobote, ale aj v Bratislave či Košiciach.
Kým hostia pomaly odchádzali domov s knihou pod pazuchou a chuťou koláča na perách, v kaviarni ešte dlho doznievala atmosféra večera.
Prečítajte si tiež: Knižný debut Alexandra Bacsa: rozhovor s autorom
NENECHAJTE SI UJSŤ
- Rovnaké spoločenské šaty na stužkovej? Dievčatá si ich strážia
- Večer plný metafor: Alexander Bacso prestavil svoju prvotinu
- Archeologický nález pri Rimavskej Sobote má dve vysvetlenia
- Obchádza vaše dieťa pravidlá hry? Možno je to dobré znamenie
- Priemerná mzda v Rimavskej Sobote zaostáva o 420 eur
- Postgraduálne štúdium môže posunúť vašu kariéru
