Menu
Ráno dňa 26. mája 1942 odchádza časť rimavskosobotských husárov na východný front. Nemecká armáda tam zvádza urputné boje a jej spojenec vysiela aj husárov zo Sobôtky, aby sa zapojili do vojny proti ZSSR. V meste hrá hudba a s husármi sa lúčia župní a mestskí predstavitelia. Do boja ich posielajú so slovami: „... nech prinesú nový výhonok o maďarskom hrdinstve na tisícročný vavrínový veniec“.
V Rimavskej Sobote sa medzitým dňa 31. mája 1942 schyľuje k veľkej slávnosti. V spomienkach si uctievajú hrdinov, ktorí padli v prvej svetovej vojne i v prebiehajúcej druhej svetovej vojne. Po omšiach v kostoloch a pompéznych oslavách na Hlavnom námestí prevážajú vzácnejších hostí vozidlá tankového práporu do Tomašovej, kde sa nachádzajú kasárne nesúce meno Miklósa Horthyho.
Článok pokračuje pod reklamou
Kasárne sú vyzdobené vlajkami a hostí pri bráne víta nový veliteľ tankového práporu, plukovník rytier Emanuel Czaykowski. Nastúpená je čestná jednotka a starosta mesta László Éva odovzdáva plukovníkovi Czaykowskému pamätnú tabuľu, ktorú venovalo mesto so slovami: „Nekonečná láska k maďarskému vojakovi a nesmierna vďačnosť voči hrdinom postavila tento kameň.“
Po odhalení pomníka sa na jeho spodnej časti objavuje mramorová tabuľa. Sú na nej zaznamenané mená tých tankistov, ktorí padli v prebiehajúcej vojne, keď podľa dobovej tlače s hrdinským odhodlaním a maďarskou odvahou obetovali svoje životy pre domov v ruskej vojne.
Plukovník Czaykowski má na hrudi vysoké vyznamenania, medzi nimi aj Záslužný kríž Rádu nemeckého orla I. triedy. Vo svojom prejave spomína troch padlých dôstojníkov a štyridsať vojakov práporu. Skladá prísahu, že na volanie vlasti vstúpia do boja proti nepriateľovi aj vtedy, ak by sa všetky ich mená mali objaviť na pamätnej tabuli. Veniec práporu následne ukladá k spodku pomníka. Ďalšie vence prikladajú zástupcovia husárskej jednotky, mestských vitézov i samotného mesta.
Po tomto akte sa stoličky rýchlo prenášajú na štvorcové priestranstvo dvora kasární. Prápor tankistov tam stojí nastúpený po stotinách. Po oboch stranách sa nachádzajú dva tanky, pýcha jednotky. Plukovník Czaykowski prijíma hlásenie od najstaršieho dôstojníka práporu majora Jánosa Vígha. V slávnostnej chvíli dochádza k odovzdávaniu vyznamenaní šiestim dôstojníkom a jednému zástavníkovi. Ide o stuhu s prekríženými mečmi, ktorú im udelil regent Miklós Horthy za osobnú odvahu v bojoch proti sovietskej armáde.
Plukovník rytier Emanuel Czaykowski vyjadruje potešenie, že toto vyznamenanie mohol na hruď dôstojníkom pripnúť práve on ako novo vymenovaný veliteľ tankového práporu.
Pri tejto príležitosti vychádzajú pod názvom Tankový prápor a na Deň hrdinov aj dvojstranové noviny Rimaszombati Honvéd.
No a na záver sa vráťme k husárom. Prešiel jeden rok a je deň 6. október 1943. V kasárňach na Sobôtke sa odhaľuje pomník pre 33 husárov, ktorí padli pri Done. Na nádvorí kasární podľa dobovej tlače Gömör vejú dve zástavy. Jedna maďarská a druhá s hákovým krížom, patriaca spriatelenému národu – nacistickému Nemecku. Tiež ide o vojakov, ktorí podľa dobovej tlače padli hrdinskou smrťou pri obrane svojich domovov v cudzine.
Keďže na území mesta už jeden pomník pre tankistov stojí, tento nebude druhým vojnovým pomníkom, ale pomenujú ho ako prvý pomník pre husárov.
Doslov: Cieľom tohto príspevku nie je hodnotiť minulosť dnešnými očami, ani otvárať národnostné či politické spory. Ide len o zachytenie jednej takmer zabudnutej udalosti z dejín Rimavskej Soboty tak, ako ju opisovala dobová tlač a zachované materiály.
Zdroje: Gömör zo dňa 31.5.1942, Gömör zo dňa 7.6.1942, Uj Magyarság zo dňa 2.6.1942, Gömör zo dňa 10.10.1943
Fotografia: ilustračná, odchod 151 delostreleckej divízie z Rimavskej Soboty na front.
V popredí kpt. Emil Galánthay so snúbenicou Gabriellou Bánffyovou, zdroj: facebook.com/2.svetovavalka
NENECHAJTE SI UJSŤ
