Menu
Z histórie je známe, že budovy postavené v minulosti slúžili roky na rôzne účely. Či to je bývalé lýceum na Ulici B. Bartóka, v ktorom okrem školy bolo zriadené počas druhej svetovej vojny geto alebo terajšie Gemersko-malohontské múzeum, kedysi sídlo delostreleckých kasární.Jednou výnimkou je však budova postavená na začiatku 19. storočia, Soboťanom známa ako hotel Tatra.
Tento názov jej však „neprischol“ od začiatku. Ako Rimava.sk informovala riaditeľka Gemersko-malohontského múzea Oľga Bodorová, budova vtedajšieho hostinca bola najskôr jednopodlažná. Až neskôr podľa projektu Ferencza Miksa pristavali druhé podlažie, ktoré malo slúžiť ako divadelná sála. Ďalší názov jednej z najkrajších budov námestia bol prejavom úcty a dobrých vzťahov medzi Rimavskou Sobotou a Rožňavou. „V erbe mesta Rožňava sú tri ruže a erb Rimavskej Soboty má čiernu orlicu,“ opisuje Bodorová, podľa ktorej to bol dôvod prečo hotel v Rimavskej Sobote dostal názov Tri ruže a ten rožňavský zase pomenovanie Čierny Orol, ktorého názov zostal dodnes.
Terajší názov, Tatra, sa po prvýkrát objavuje po vzniku Československej republiky. Podľa riaditeľky v roku 1918 v budove zriadili prvú pobočku Hornouhorskej Tatra banky. „V budove banka sídlila približne do roku 1930 a po Viedenskej arbitráži hotel premenovali na Hungáriu,“ priblížila a dodala, že hotel názov Tatra opäť dostal po druhej svetovej vojne.
O hoteli sa podľa Bodorovej píše aj v dobovej literatúre. Redaktor, spisovateľ a básnik Dezső Győry o ňom píše vo svojej trilógii Kvet búrky, Kvet osudu, Kvet ohňa, ktorá je zostavená z denníka jeho starého otca. „Trilógia je jedinečným a pravdivým zrkadlom Gemera a Rimavskej Soboty v rokoch 1848 až 1918,“ poznamenala Bodorová a doplnila, že Györy v trilógii opisuje rôzne spoločenské udalosti, ktoré sa konali nielen v divadelnej sále, ale aj v hoteli samotnom.
Podľa riaditeľky sa k hotelu viaže aj vznik prvého kasína v meste, ktoré založili v roku 1834. „Kasíno bolo akýmsi predchodcom knižnice. Členovia kasína vybudovali knižnicu, ktorá v roku 1887 vlastnila tisíc kníh. Sprístupnená bola každému záujemcovi o čítanie,“ povedala. Kultúrno-spoločenský punc dotvárala aj špeciálne upravená divadelná sála hotela, v ktorej sa počas roka usporadúvali rôzne zábavy, výročia a koncerty. Ako riaditeľka podotkla sálu postavili v zadnom trakte budovy zo Svätoplukovej ulice. Popri tanečno-zábavnej sála plnila aj umelecko-vzdelávaciu funkciu, ktorú napĺňali divadelné predstavenia či hudobné koncerty. Rovnako sála slúžila aj niekoľkým spolkom v meste. Snáď najväčší dopad na kultúrny život Rimavskej Soboty mal Spolok milovníkov umenia. Podľa riaditeľky členovia spolku pozývali do mesta známe hudobné osobnosti. V sále tak vystúpil barón Györy Bánffy, rimavskosobotská rodáčka, klaviristka Dita Pásztory, František Krištof Veselý, manželka hudobného skladateľa Bélu Bartóka, ale aj sám skladateľ, ktorý zozbieral na Gemeri okolo 4 tisíc textov slovenských ľudových piesní. „Na pamiatku ich koncertovania odhalili na budove hotela v roku 2006 pamätnú tabuľu,“ uviedla riaditeľka.
V budove sa však podľa jej slov konali pravidelne skúšky z tanca (venček). Jeden z nich v roku 1913 nacvičil podľa Bodorovej aj dlhoročný majster tanca Ján Dobránszky. „O tom písali aj miestne noviny Gemer-Malohont,“ dodala na záver Bodorová.
O budove hotela Tatra, ako ju aj dnes domáci nazývajú, by sa dalo povedať, že patrí k jednej z mála, ktorej sa počas rokov hoci menil názov, ale jej funkcia naďalej ostala. Tak ako v minulosti, rovnako aj v súčasnosti slúži na kultúrno-spoločenské účely. V jej horných priestoroch sa konala nejedna svadba, ples či stužková slávnosť a iné významné podujatie.
Porovnajte historické fotky so súčasnosťou, potiahnutím stredovej čiary do strán odhalíte viac zo starej, alebo novej fotky.
Zdroj: Rimava.sk
